Svetová tyrania
|
3
reakcií |
1348
prečítaní |
Tému 13. júla 2007, 23:55 založil Kasafran. |
| Kasafran | 13. 7. 2007, 23:55 |
|
|---|---|---|
|
Svetová tyrania a základy vraždiaceho stroja Zakladatelia severoamerického národa vtedy netušili, že to čo hlásali, tak ako akákoľvek iná historická spoločnosť, nieslo stopy vlastnej transformácie. V atratiktívnej Deklarácii nezávislosti z r. 1776, ktorá minulú stredu oslávila 231 rokov, sa tvrdí to, čo v takej či onakej podobe nás viacerých nadchlo: „Budeme obhajovať ako nezvratné pravdy, že všetci ľudia sa rodia rovnocenní; že Stvoriteľ im dáva nezameniteľné práva, medzi ktorými sú: právo na život, na slobodu a na dosiahnutie šťastia; že na záruku týchto práv si ľudia zvolia vlády, ktorých spravodlivá moc je schválená jej podriadenými; že vždy, keď niektorá vláda chce prekaziť tieto ciele, národ má právo ju zmeniť alebo odstrániť a nastoliť novú vládu, založenú na pôvodných princípoch, ktoré lepšie zabezpečia jeho bezpečnosť a šťastie“. Tento text bol výplodom najlepších mysliteľov a filozofov Európy, zaťaženej feudalizmom, aristokratickými výhodami a absolutistickými monarchiami. Jean Jacques Rousseau vo svojom známom Spoločenskom kontrakte potvrdil že „ani najsilnejší nie je nikdy taký silný, aby mohol byť pánom, ak nepretransformuje silu na právo a poslušnosť na povinnosť...“ Sila je fyzickou mocou; neviem aká z nej môže vyplynúť morálka. Podrobiť sa sile je aktom potreby a nie vôle“...“ vzdať sa slobody, je vzdať sa kvality človeka, humanitných práv, a dokonca aj svojich povinností. Neexistuje žiadna odmena pre toho, kto sa vzdá všetkého“. V 13. nezávislých kolóniách existovali ešte také hrozné otrokárske podmienky ako za dávnych dôb. Otroci, muži a ženy, boli predávaní na verejných aukciách. Nový národ, ktorý z nich vznikol, mal svoju vlastnú kultúru a náboženstvo. Boli to dane z čaju, ktoré zapálili rebéliu. Na nedozerných poliach pracovali otroci za rovnakých podmienok viac ako 100 rokov; ich potomci ešte dnes trpia dôsledkami. Existovali kolónie pôvodných obyvateľov, existovali pôvodné lesy, rieky, jazerá, stáda bizónov, rôzne druhy rastlín, zvierat a potravín. Neexistovali ešte uhlohydráty, ani neúmerná spotreba energií dnešnej spoločnosti. Samotná deklarácia princípov, keby bola vyhlásená v krajinách Sahary, nebola by vytvorila podmienky pre raj európskych prisťahovalcov. Dnes by sme ale mali hovoriť o emigrantoch z chudobných štátov, ktorí každoročne v húfoch prechádzajú alebo sa snažia prejsť hranice USA, aby si našli prácu v krajine, kde ich deti, ak sa narodia v Spojených štátoch, nemajú právo ani len na občianstvo pôvodnej krajiny. Deklarácia z Filadelfie bola napísaná v dobe, keď existovali len malé tlačiarničky a keď list z jednej krajiny do druhej išiel mesiace. Na prstoch sa dali zrátať tí, čo vedeli čítať a písať. V súčasnosti obraz a myšlienky, sú prenesené z jedného kúta sveta do druhého v zlomku sekundy. Vytvárajú sa podmienené reflexy v mysliach ľudí. Nemôže sa hovoriť o práve používať informačné prostriedky, ale o zneužívaní slobodného výrazu a o masovom zavádzaní. Dokonca dnes už je možné s akýmkoľvek malým elektronickým prístrojom rozoslať svoje idey do sveta bez toho, aby mal ich autor povolenie nejakej Ústavy. Jednalo by sa len o boj ideí, lepšie povedané - masa právd proti mase klamstiev. Ibaže pravdy nepotrebujú komerčnú propagandu. Nik nemohol byť ani proti filadelfskej deklarácii, ani proti J.J.Rousseauvmu Spoločenskému kontraktu. V obidvoch dokumentoch sa hovorí o práve bojovať proti zavedenej svetovej tyranii. Môžeme ignorovať drancujúce vojny a krvavé jatky, ktoré boli nanútené chudobným národom predstavujúcim ? obyvateľstva tejto planéty? Nie! Sú to praktiky aktuálneho sveta a systému, ktorý sa inak neudrží. Ľudsvo venuje veľké sumy na politiku, ekonomiku a vedu, aby sa dostalo až na samý okraj priepasti. Mojím cieľom nie je pripomínať koncepty, o ktorých som hovoril v predchádzajúcich reflexiách, ale poukázať na obrovské pokrytectvo a absolútnu absenciu etiky - charakteristické črty akcií vlády USA. V reflexiách nazvaných Vražedný stroj som povedal, že o pokuse na moje zavraždenie prostredníctvom funkcionára kubánskej vlády, ktorý mal prístup do mojej kancelárie, sme sa dozvedeli prostredníctvom odtajnených dokumentov CIA. V tom momente som nemal o ňom žiadne údaje, preto som sa ospravedlnil aj jeho rodine. Teraz už viem o koho sa jedná. Na začiatku revolúcie som takmer každý deň navštevoval Ústav agrárnej reformy INRA, odkiaľ som aj 4. marca 1960 počul výbuch na lodi La Coubre v havanskom prístave. Ihneď som si spomenul na loď plnú protitankových striel a granátov naložených v Belgicku, ktoré ani náhodou nepodozrievali z komunizmu. Ihneď som zamieril na miesto činu. Pre ruch na ulici som nepočul nasledujúci výbuch. Atentát si vyžiadal viac ako 100 mŕtvych a desiatky ľudí zmrzačil. Práve na ich pohrebe sa zrodil výkrik: Vlasť alebo smrť! Vie sa, že celý atentát bol dopodrobna pripravený organizáciou CIA. Loď prešla prístavmi Le Havre, Hamburg a Antverpy. V poslednom, belgickom prístave, naložili muníciu. Pri výbuchu zomrelo aj viacero francúzskych námorníkov. Prečo v rámci slobodného prístupu ku informáciám neodtajnili ani jeden dokument CIA o atentáte spáchanom pred pol storočín na loď Le Coubre, aby zabránili predaju belgických zbraní, čo - ako pripustila samotná CIA 14. júna 1960 - veľmi znepokojovalo Spojené štáty americké. Čomu som sa venoval v čase keď zaútočili na Girón? Prvá veľká čistka v horách Escambray sa vykonala na prelome rokov 1960-61. Zúčastnilo sa jej vyše 50 tisíc mužov, talmer všetci boli z provincie Havana a Las Villas. More zbraní privážali sovietske lode do prístavov bez problému. Keby sme boli mali možnosť nakúpiť ich inde, neboli by USA zaútočili na Guatemalu a Guatemala by nebola prišla – medzi mŕtvymi a nezvestnými – o viac ako 100 tisíc obyvateľov. Z Československa sme dostali ľahké zbrane a niekoľko protileteckých dvojhlavňových zbraní (20 mm). Tanky s 85 mm hlavňami, obrnené protiletecké a protitankové delá, mínomety, húfnice, širokohlavňové delá (až do 122 mm), to všetko prišlo zo Sovietskeho zväzu. Najmenej rok by bolo treba na zaučenie, ako narábať s týmito zbraňami, keby sme boli postupovali podľa tradičných metód. My sme sa to naučili za pár dýždňov. Tejto úlohe som venoval takmer všetok čas počas dvoch prvých rokov Revolúcie. Vedeli sme o chystanom útoku, ibaže sme nevedeli kedy a ako k nemu dôjde. Všetky predpokladané body boli strážené. Raúl bol situovaný v Oriente, Almeida v strede krajiny a Che bol v Pinar del Ríu. Moje stanovište bolo v Havane, v starom buržujskom dome, blízko mora. Bolo to 15. apríla 1961; už nadránom som začal dostávať správy z Orientu, o lodi,ktorá priplávala z juhu USA a ktorá mala na palube skupinu kontrarevolucionárov, ktorým velil Nino Díaz. Mali v pláne vylodiť sa v okolí Baracoa. Správali sa, akoby to boli manévre. Loď prišla na dostrel, ale nezakotvila; zmenila smer. Okrem toho ma informovali, že 14. večer zostrelili nad predpokladaným miestom vylodenia, jednu z našich troch prúdových stíhačiek pri prieskumnom lete; mohli naň strieľať buď z námornej základne Guantánamo alebo z iného miesta na mori, či vo vzduchu. Nemali sme k dispozícii radary, aby sme zistili presne, čo sa stalo. Vtedy tam zomrel jeden z našich významných pilotov Orestes Acosta. Z mojej pozície som videl prelietať B-26 takmer nad strechami a za chvíľu už svišťali rakety vystrelené proti našim chlapcom z protileteckej obrany, ktorí sa cvičili v havanských kasárňach Ciudad Libertad. Odpoveď našich mladých ovážlivcov bola takmer bezprostredná. Nepochybujem ale o tom, že Juan Orta bol zradca. Materiály o jeho činnosti sú na správnom mieste: v archívoch našej tajnej bezpečnosti, ktorá sa zrodila pod nepriateľskými strelami. Orta dostal otrávené pilule od Giancana, Santosa Traffikante a Maheua. Rozhovor tohoto posledného s Rosellim, ktorý bol kontaktnou osobou organizovaného zločinu, sa udial 14. septembra 1960, niekoľko mesiacov pred zvolením Kennedyho za prezidenta. Orta nemal nijaké mimoriadne zásluhy. Vymieňal som si sním korešpodenciu, keď sme hľadali podporu u emigrantov v USA. Jeho kladom bolo vzdelanie a ochota. Hlavne na to druhé mal špeciálne vlohy. Po víťazstve revolúcie mal možnosť ma navštevovať, z čoho usúdili, že mi môže bez problému zamiešať jed do nejakého nápoja. Dostal peniaze z organizovaného zločinu - za údajnú pomoc pri znovuotvorení herní. Bol som to ale ja, ktorý som sa tak rozhodol, keďže ich zatvorenie spôsobilo veľký chaos medzi zahraničnými turistami. Na určitý čas sa otvorili, aby sme ich neskôr, definitívne zrušili. V dobe, keď Ortovi odovzdali jed, už nemal toľko príležitostí na stretnutia so mnou. Bol som plne zaneprázdnený udalosťami, ktoré som vyššie popísal. Bez toho, aby niekomu z nás povedal čo len slovo, 13. apríla 1961, dva dni pred útokom na našu leteckú základňu, Orta požiadal o azyl na venezuelskom veľvyslanectve, ktoré bolo v bezpodmienečných službách USA. Ani jednému z množstva azilantov na tomto veľvyslanectve sme neudelili povolenie na vycestovanie, až kým sa neutíšili surové vojenské agresie proti Kube. Už v Mexiku sme museli čeliť zrade Rafaela Pina del Siero, ktorý dezertoval pár dní pred naším nalodením sa na Granmu. Aj keď nevedel o dátume cesty na Kubu, predal Batistovi za 30 tisíc USD dôležité tajomstvá týkajúce sa zbraní a lode, ktorá nás mala doviesť na Kubu. Rozdelil informácie na časti, aby dostal peniaze za to, o čom vedel. Prvú čas peňazí dostal za informáciu o zbraniach a o týždeň nato prezradil, akou loďou a kedy poplávame na Kubu. Všetkých nás mohli veľmi ľahko zajať aj so zbraňami. Určite mu to poradil nejaký americký expert. Aj napriek zrade sme vyplávali z Mexika na lodi Granma v predpokladanom čase. Viacerí ľudia, ktorí nás poznali neverili, že Pino by nás zradil; mysleli si, že dezertoval, pretože mu nevyhovovala disciplína a dril. Neprezradím ani teraz, ako som sa dozvedel o operácií, ktorú zosnoval Pino s Batistom; iba to, že som sa o nej dozvedel, a preto sme prijali príslušné opatrenia, aby sme nepadli do pasce. Za informáciu som nemusel zaplatiť ani cent. V poslednej fáze Batistovej tyranie, keď sme ešte boli v horách Sierry Maestry, museli sme čeliť nebezpečným zradcovským trikom Evarista Venerea, Batistovho agenta, ktorý sa vydával za revolucionára. Snažil sa k nám dostať už v Mexiku. Bol spojkou mexickej tajnej polície, surovo represívnej inštitúcie. Neskôr sa Evaristo vrátil na Kubu. Mal za úlohu ma zavraždiť, keď sa budeme blížiť ku Santiagu de Cuba, las Villas, Holguínu a na západ krajiny. Tieto podrobnosti som sa dozvedel, keď sme sa dostali ku archívom vojenskej kontrarozviedky. Prežil som početné pokusy na spáchanie atentántov na moju osobu. Jedine náhoda a pozorovacie schopnosti ma zachránili pred pascami Eutimia Guerru v Sierre Maestre; a nielen mňa, ale všetkých vysokých veliteľov víťaznej revolúcie: Camila, Che Guevaru, Raúla, Almeidu a Guillerma. Boli by sme zahynuli všetci keď nás obkľúčili v tábore, ktorý pre nás vybral zradca. V krátkej prestrelke sme stratili veľa vzácnych bojovníkov, akými boli Julio Zenón Acosta, Ciro Frías, Ciro Redondo, ktorý bojoval v kolóne Che Guevaru a Julito Díaz, ktorý padol pár metrov od veliteľského stanoviska v El Uvero. Boli sme na dobre vybranom mieste, akože v pasci, ibaže sme boli pripravení na nepriateľa, pretože sme predpokladali čo sa chystá. Zaváhali sme len na chvíľu, keď sa vrátili bez informácií dvaja ľudia, ktorých sme poslali na prieskum. Eutimio mal bielu košeľu, ktorou vlastne ukazoval Batistovým vojakom cestu. Batista mal túto operáciu prepracovanú do detailov, takže očakával jedine úspech. Boli sme tam vtedy 22; dobre ostrieľaní muži. Ramiro nebol s nami, lebo si liečil niekde ďaleko od nás prestrelenú nohu. Len vďaka veľkému šťastiu a krokom, ktoré sme podnikli v posledných minútach, sa rota s 300 batistovými vojakmi, ktorí stúpali v indickom rade po strmom zalesnenom svahu, nedostala ku nám, ale zmenila trasu. Ako fungoval voči kubánskej revolúcii oný stroj na vraždenie? Už v apríli 1959 som navštívil USA na pozvanie Klubu novinárov vo Washingtone. Vtedy ma prijal Nixon vo svojej pracovni. Neskôr sa vyjadril, že o hospodárstve ako takom som nevedel absolútne nič. Že aj ja som si bol toho vedomý svedčí fakt, že som sa trikrát pokúsil o štúdium ekonómie na Harvarde. Vtedy som už mal urobené skúšky na Právnickej fakulte z diplomatického práva a spoločenských vied. Chýbali mi dva predmety: História spoločenských doktrín a História politických doktrín. Nakoniec som neštudoval ekonómiu, pretože veci sa vyvinuli inak a rýchlo. Navštívil som Harvard v r. 1948. Pri návrate do New Yorku som dostal Marxov Kapitál v angličtine a bol som rád, že môžem hlbšie poznať toto vynikajúce dielo a okrem toho, zdokonaliť sa v angličtine. Nebol som žiadnym tajným komunistom, ako si to myslel Nixon. Jediné, čo som zistil na Univerzite, že som bol dovtedy jediným utopickým komunistom a že neskôr, vďaka vlastným analýzam a štúdiu, stal som sa radikálnym socialistom, odhodlaným - prostredníctvom adekvátnych metód a taktík – bojovať. Jediné, čo mi na stretnutí s Nixonom vadilo bolo, že som musel viackrát opakovať viceprezidentovi, a možno budúcemu prezidentovi, odborníkovi na ekonomické koncepcie a imperialistické metódy, moje názory na to, čomu som už dávno neveril. O čo vlastne išlo na spomínanom niekoľkohodinovom stretnutí? Z odtajnených materiálov CIA sa dozvedáme nasledujúce (vybral som z memoranda niektoré state): „Castro si nebol istý, či náhodou nepopudil senátora Smathersa, keď sa o ňom vyjadroval. Hneď na začiatku som mu povedal, že tlačovú konferenciu považujem za najťažší bod programu pre verejného činiteľa, ale že on sa jej zhostil vynikajúco, a naviac, že sa odvážil hovoriť bez tlmočníka. Ďalej bolo evidentné, že nemieni využiť svoju návštevu USA, aby vyprosoval od vlády väčšie kvóty na predaj cukru alebo úvery, ale že jeho záujem bol, aby získal podporu verejnej mienky pre svoju politiku. Takmer otrocky mu záležalo na „hlase ľudu“, oveľa viac ako na svojej naivnej predstave o komunizme alebo takmer žiadnych poznatkoch o ekonomických zákonov. Mna osobne najviac zaujímalo, aký z neho bude v budúcnosti líder. Preto som sa ho snažil počas toľkých hodín presvedčiť, že nie vždy je optimálne držať sa verejnej mienky, ale snažiť sa, aby sa národ uberal správnou cestou; nedať národu o čo žiada v emocionálne exaltovanom momente, ale dokázať, aby dostal to, čo vskutku potrebuje. Tiež som mu povedal, že aj napriek tomu, že veríme vo vládu väčšiny, aj táto môže byť tyranská, a že existujú jednotlivé zákony, ktoré by väčšina nikdy nemala mať právo odstrániť. Úprimne povedané, veľmi som ho nepresvedčil, aj keď ma počúval veľmi pozorne. Snažil som sa mu vysvetliť v základoch myšlienku o jeho mieste v dejinách, ktorá bude záležať od jeho odvahy a štátnických počinov v súčasnosti. Povedal som mu, že najľahšou cestou by bolo riadiť sa vôľou ľudu, ale že múdry štátnik musí robiť to, čo je pre národ najlepšie aj v budcnosti. Ako som už povedal, bol veľmi naivný čo sa týka hrozby komunizmu, a dokonca sa zdalo, že mu ani nevadí, ak niekedy na Kube budú vládnuť komunisti. Varoval som ho pred komunizmom, dokonca som mu povedal, že aj samotná revolúcia a národ by sa mohli proti nemu obrátiť, ak nebude mať kontrolu pevne v rukách; aby nedal šancu komunistom pri moci. Aj tak si ale myslím, že v tomto som u neho neuspel. Bolo zjavné, že kým ja som rozprával o slobode slova, tlače a vierovyznania, jeho hlavnou starosťou bolo ako čo najlepšie rozvinúť hospodárstvo krajiny. Viackrát zopakoval,že najväčším želaním robotníka na cukrových plantážach, ktorý pracuje tri mesiace v roku a ostatok roka je bez práce, je mať prácu, bývanie, môcť uživiť a obliecť seba a rodinu. Povedal mi tiež, že USA robia hlúposť, keď zásobujú Kubu alebo iný karibský štát zbraňami, pretože každému je jasné, že ani jeden z nich by sa nemohol podieľať na obrane západnej pologule, keby prišlo ku svetovej vojne. „Tieto zbrane slúžia jedine na utláčanie národov, tak ako to robil Batista, keď chcel potlačiť revolúciu. Bolo by oveľa rozumnejšie investovať tieto peniaze do hospodárstva“, argumentoval. Debatovali sme dlho o rôznych cestách, ktoré by Kuba mala využiť na získanie investícií, ibaže už vtedy mi povedal, že čo najviac zaujíma, tak národ ako aj jeho, je štátny kapitál a nie súkromný“. Myslel som tým kapitál Kuby. Sám Nixon priznal, že som nežiadal hospodársku pomoc od USA. On síce hovoril, že je veľa štátov, ktoré chcú získať od Spojených štátov financie, ale že predsa ich kapitál nepôjde do krajiny, v ktorej hrozí, že súkromný majetok bude diskriminovaný. Nixon ďalej pokračoval: „veľmi diskrétne som sa snažil vysvetliť Castrovi, že Muňoz Marín vykonal vynikajúcu prácu v Portoriku, v súvislosti s prilákaním cudzieho kapitálu do krajiny, a že to malo kladný dopad na markantné zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva. Táto myšlienka nenadchla Castra a reagoval tým, že Kubánci sú veľkí národovci a že akýkoľvek program, ktorý by sa začal na Kube, považovali by za snahu o kolonializáciu zo strany USA. Mám dojem, že skutočná príčina ako Castro reagoval na Muňoza bola, že mu vadil Muňoz ako zástanca súkromného sektora, čo by mohlo odvrátiť Kubu so socialistickej cesty. Snažil som sa mu vysvetliť, že komunizmus je niečo viac ako jednoduchý koncept, a že komunistickí agenti majú nebezpečnú schopnosť ujať sa moci a nastoliť diktatúru. Už som povedal, že v rozhovore nepadla ani zmienka o kvóte na cukor, ani o hospodárskej pomoci. Moje hodnotenie Castra ako človeka nie je jednoznačné. Jedno ale čo môžem zodpovedne povedať je, že má nekonečné kvality na to, aby bol lídrom. Bez ohľadu na to, čo si o ňom myslíme, bude dôležitým faktorom vo vývoji Kuby a dosť možné, že aj vo vývoji udalostí v Latinskej Amerike. Zdá sa, že je úprimný a neuveriteľne naivný čo sa týka komunizmu; alebo je pod jeho tútorstvom. Ak ale má také vodcovské kvality, mali by sme sa aspoň snažiť, aby sme ho nasmerovali na správnu cestu“. Takto končí dôverné memorandum Bieleho Domu. Keď Nixon začal rozprávať, nebolo toho, kto by ho zastavil. Mal vo zvyku ospevovať latinskoamerických vládcov. Hovoril b |
||
| Kasafran | 13. 7. 2007, 23:58 |
|
|---|---|---|
|
Pokračovanie 1: Svetová tyrania a základy vraždiaceho stroja Vedeli sme o chystanom útoku, ibaže sme nevedeli kedy a ako k nemu dôjde. Všetky predpokladané body boli strážené. Raúl bol situovaný v Oriente, Almeida v strede krajiny a Che bol v Pinar del Ríu. Moje stanovište bolo v Havane, v starom buržujskom dome, blízko mora. Bolo to 15. apríla 1961; už nadránom som začal dostávať správy z Orientu, o lodi,ktorá priplávala z juhu USA a ktorá mala na palube skupinu kontrarevolucionárov, ktorým velil Nino Díaz. Mali v pláne vylodiť sa v okolí Baracoa. Správali sa, akoby to boli manévre. Loď prišla na dostrel, ale nezakotvila; zmenila smer. Okrem toho ma informovali, že 14. večer zostrelili nad predpokladaným miestom vylodenia, jednu z našich troch prúdových stíhačiek pri prieskumnom lete; mohli naň strieľať buď z námornej základne Guantánamo alebo z iného miesta na mori, či vo vzduchu. Nemali sme k dispozícii radary, aby sme zistili presne, čo sa stalo. Vtedy tam zomrel jeden z našich významných pilotov Orestes Acosta. Z mojej pozície som videl prelietať B-26 takmer nad strechami a za chvíľu už svišťali rakety vystrelené proti našim chlapcom z protileteckej obrany, ktorí sa cvičili v havanských kasárňach Ciudad Libertad. Odpoveď našich mladých ovážlivcov bola takmer bezprostredná. Nepochybujem ale o tom, že Juan Orta bol zradca. Materiály o jeho činnosti sú na správnom mieste: v archívoch našej tajnej bezpečnosti, ktorá sa zrodila pod nepriateľskými strelami. Orta dostal otrávené pilule od Giancana, Santosa Traffikante a Maheua. Rozhovor tohoto posledného s Rosellim, ktorý bol kontaktnou osobou organizovaného zločinu, sa udial 14. septembra 1960, niekoľko mesiacov pred zvolením Kennedyho za prezidenta. Orta nemal nijaké mimoriadne zásluhy. Vymieňal som si sním korešpodenciu, keď sme hľadali podporu u emigrantov v USA. Jeho kladom bolo vzdelanie a ochota. Hlavne na to druhé mal špeciálne vlohy. Po víťazstve revolúcie mal možnosť ma navštevovať, z čoho usúdili, že mi môže bez problému zamiešať jed do nejakého nápoja. Dostal peniaze z organizovaného zločinu - za údajnú pomoc pri znovuotvorení herní. Bol som to ale ja, ktorý som sa tak rozhodol, keďže ich zatvorenie spôsobilo veľký chaos medzi zahraničnými turistami. Na určitý čas sa otvorili, aby sme ich neskôr, definitívne zrušili. V dobe, keď Ortovi odovzdali jed, už nemal toľko príležitostí na stretnutia so mnou. Bol som plne zaneprázdnený udalosťami, ktoré som vyššie popísal. Bez toho, aby niekomu z nás povedal čo len slovo, 13. apríla 1961, dva dni pred útokom na našu leteckú základňu, Orta požiadal o azyl na venezuelskom veľvyslanectve, ktoré bolo v bezpodmienečných službách USA. Ani jednému z množstva azilantov na tomto veľvyslanectve sme neudelili povolenie na vycestovanie, až kým sa neutíšili surové vojenské agresie proti Kube. Už v Mexiku sme museli čeliť zrade Rafaela Pina del Siero, ktorý dezertoval pár dní pred naším nalodením sa na Granmu. Aj keď nevedel o dátume cesty na Kubu, predal Batistovi za 30 tisíc USD dôležité tajomstvá týkajúce sa zbraní a lode, ktorá nás mala doviesť na Kubu. Rozdelil informácie na časti, aby dostal peniaze za to, o čom vedel. Prvú čas peňazí dostal za informáciu o zbraniach a o týždeň nato prezradil, akou loďou a kedy poplávame na Kubu. Všetkých nás mohli veľmi ľahko zajať aj so zbraňami. Určite mu to poradil nejaký americký expert. Aj napriek zrade sme vyplávali z Mexika na lodi Granma v predpokladanom čase. Viacerí ľudia, ktorí nás poznali neverili, že Pino by nás zradil; mysleli si, že dezertoval, pretože mu nevyhovovala disciplína a dril. Neprezradím ani teraz, ako som sa dozvedel o operácií, ktorú zosnoval Pino s Batistom; iba to, že som sa o nej dozvedel, a preto sme prijali príslušné opatrenia, aby sme nepadli do pasce. Za informáciu som nemusel zaplatiť ani cent. V poslednej fáze Batistovej tyranie, keď sme ešte boli v horách Sierry Maestry, museli sme čeliť nebezpečným zradcovským trikom Evarista Venerea, Batistovho agenta, ktorý sa vydával za revolucionára. Snažil sa k nám dostať už v Mexiku. Bol spojkou mexickej tajnej polície, surovo represívnej inštitúcie. Neskôr sa Evaristo vrátil na Kubu. Mal za úlohu ma zavraždiť, keď sa budeme blížiť ku Santiagu de Cuba, las Villas, Holguínu a na západ krajiny. Tieto podrobnosti som sa dozvedel, keď sme sa dostali ku archívom vojenskej kontrarozviedky. Prežil som početné pokusy na spáchanie atentántov na moju osobu. Jedine náhoda a pozorovacie schopnosti ma zachránili pred pascami Eutimia Guerru v Sierre Maestre; a nielen mňa, ale všetkých vysokých veliteľov víťaznej revolúcie: Camila, Che Guevaru, Raúla, Almeidu a Guillerma. Boli by sme zahynuli všetci keď nás obkľúčili v tábore, ktorý pre nás vybral zradca. V krátkej prestrelke sme stratili veľa vzácnych bojovníkov, akými boli Julio Zenón Acosta, Ciro Frías, Ciro Redondo, ktorý bojoval v kolóne Che Guevaru a Julito Díaz, ktorý padol pár metrov od veliteľského stanoviska v El Uvero. Boli sme na dobre vybranom mieste, akože v pasci, ibaže sme boli pripravení na nepriateľa, pretože sme predpokladali čo sa chystá. Zaváhali sme len na chvíľu, keď sa vrátili bez informácií dvaja ľudia, ktorých sme poslali na prieskum. Eutimio mal bielu košeľu, ktorou vlastne ukazoval Batistovým vojakom cestu. Batista mal túto operáciu prepracovanú do detailov, takže očakával jedine úspech. Boli sme tam vtedy 22; dobre ostrieľaní muži. Ramiro nebol s nami, lebo si liečil niekde ďaleko od nás prestrelenú nohu. Len vďaka veľkému šťastiu a krokom, ktoré sme podnikli v posledných minútach, sa rota s 300 batistovými vojakmi, ktorí stúpali v indickom rade po strmom zalesnenom svahu, nedostala ku nám, ale zmenila trasu. Ako fungoval voči kubánskej revolúcii oný stroj na vraždenie? Už v apríli 1959 som navštívil USA na pozvanie Klubu novinárov vo Washingtone. Vtedy ma prijal Nixon vo svojej pracovni. Neskôr sa vyjadril, že o hospodárstve ako takom som nevedel absolútne nič. Že aj ja som si bol toho vedomý svedčí fakt, že som sa trikrát pokúsil o štúdium ekonómie na Harvarde. Vtedy som už mal urobené skúšky na Právnickej fakulte z diplomatického práva a spoločenských vied. Chýbali mi dva predmety: História spoločenských doktrín a História politických doktrín. Nakoniec som neštudoval ekonómiu, pretože veci sa vyvinuli inak a rýchlo. Navštívil som Harvard v r. 1948. Pri návrate do New Yorku som dostal Marxov Kapitál v angličtine a bol som rád, že môžem hlbšie poznať toto vynikajúce dielo a okrem toho, zdokonaliť sa v angličtine. Nebol som žiadnym tajným komunistom, ako si to myslel Nixon. Jediné, čo som zistil na Univerzite, že som bol dovtedy jediným utopickým komunistom a že neskôr, vďaka vlastným analýzam a štúdiu, stal som sa radikálnym socialistom, odhodlaným - prostredníctvom adekvátnych metód a taktík – bojovať. Jediné, čo mi na stretnutí s Nixonom vadilo bolo, že som musel viackrát opakovať viceprezidentovi, a možno budúcemu prezidentovi, odborníkovi na ekonomické koncepcie a imperialistické metódy, moje názory na to, čomu som už dávno neveril. O čo vlastne išlo na spomínanom niekoľkohodinovom stretnutí? Z odtajnených materiálov CIA sa dozvedáme nasledujúce (vybral som z memoranda niektoré state): „Castro si nebol istý, či náhodou nepopudil senátora Smathersa, keď sa o ňom vyjadroval. Hneď na začiatku som mu povedal, že tlačovú konferenciu považujem za najťažší bod programu pre verejného činiteľa, ale že on sa jej zhostil vynikajúco, a naviac, že sa odvážil hovoriť bez tlmočníka. Ďalej bolo evidentné, že nemieni využiť svoju návštevu USA, aby vyprosoval od vlády väčšie kvóty na predaj cukru alebo úvery, ale že jeho záujem bol, aby získal podporu verejnej mienky pre svoju politiku. Takmer otrocky mu záležalo na „hlase ľudu“, oveľa viac ako na svojej naivnej predstave o komunizme alebo takmer žiadnych poznatkoch o ekonomických zákonov. Mna osobne najviac zaujímalo, aký z neho bude v budúcnosti líder. Preto som sa ho snažil počas toľkých hodín presvedčiť, že nie vždy je optimálne držať sa verejnej mienky, ale snažiť sa, aby sa národ uberal správnou cestou; nedať národu o čo žiada v emocionálne exaltovanom momente, ale dokázať, aby dostal to, čo vskutku potrebuje. Tiež som mu povedal, že aj napriek tomu, že veríme vo vládu väčšiny, aj táto môže byť tyranská, a že existujú jednotlivé zákony, ktoré by väčšina nikdy nemala mať právo odstrániť. Úprimne povedané, veľmi som ho nepresvedčil, aj keď ma počúval veľmi pozorne. Snažil som sa mu vysvetliť v základoch myšlienku o jeho mieste v dejinách, ktorá bude záležať od jeho odvahy a štátnických počinov v súčasnosti. Povedal som mu, že najľahšou cestou by bolo riadiť sa vôľou ľudu, ale že múdry štátnik musí robiť to, čo je pre národ najlepšie aj v budcnosti. Ako som už povedal, bol veľmi naivný čo sa týka hrozby komunizmu, a dokonca sa zdalo, že mu ani nevadí, ak niekedy na Kube budú vládnuť komunisti. Varoval som ho pred komunizmom, dokonca som mu povedal, že aj samotná revolúcia a národ by sa mohli proti nemu obrátiť, ak nebude mať kontrolu pevne v rukách; aby nedal šancu komunistom pri moci. Aj tak si ale myslím, že v tomto som u neho neuspel. Bolo zjavné, že kým ja som rozprával o slobode slova, tlače a vierovyznania, jeho hlavnou starosťou bolo ako čo najlepšie rozvinúť hospodárstvo krajiny. Viackrát zopakoval,že najväčším želaním robotníka na cukrových plantážach, ktorý pracuje tri mesiace v roku a ostatok roka je bez práce, je mať prácu, bývanie, môcť uživiť a obliecť seba a rodinu. Povedal mi tiež, že USA robia hlúposť, keď zásobujú Kubu alebo iný karibský štát zbraňami, pretože každému je jasné, že ani jeden z nich by sa nemohol podieľať na obrane západnej pologule, keby prišlo ku svetovej vojne. „Tieto zbrane slúžia jedine na utláčanie národov, tak ako to robil Batista, keď chcel potlačiť revolúciu. Bolo by oveľa rozumnejšie investovať tieto peniaze do hospodárstva“, argumentoval. Debatovali sme dlho o rôznych cestách, ktoré by Kuba mala využiť na získanie investícií, ibaže už vtedy mi povedal, že čo najviac zaujíma, tak národ ako aj jeho, je štátny kapitál a nie súkromný“. Myslel som tým kapitál Kuby. Sám Nixon priznal, že som nežiadal hospodársku pomoc od USA. On síce hovoril, že je veľa štátov, ktoré chcú získať od Spojených štátov financie, ale že predsa ich kapitál nepôjde do krajiny, v ktorej hrozí, že súkromný majetok bude diskriminovaný. Nixon ďalej pokračoval: „veľmi diskrétne som sa snažil vysvetliť Castrovi, že Muňoz Marín vykonal vynikajúcu prácu v Portoriku, v súvislosti s prilákaním cudzieho kapitálu do krajiny, a že to malo kladný dopad na markantné zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva. Táto myšlienka nenadchla Castra a reagoval tým, že Kubánci sú veľkí národovci a že akýkoľvek program, ktorý by sa začal na Kube, považovali by za snahu o kolonializáciu zo strany USA. Mám dojem, že skutočná príčina ako Castro reagoval na Muňoza bola, že mu vadil Muňoz ako zástanca súkromného sektora, čo by mohlo odvrátiť Kubu so socialistickej cesty. Snažil som sa mu vysvetliť, že komunizmus je niečo viac ako jednoduchý koncept, a že komunistickí agenti majú nebezpečnú schopnosť ujať sa moci a nastoliť diktatúru. Už som povedal, že v rozhovore nepadla ani zmienka o kvóte na cukor, ani o hospodárskej pomoci. Moje hodnotenie Castra ako človeka nie je jednoznačné. Jedno ale čo môžem zodpovedne povedať je, že má nekonečné kvality na to, aby bol lídrom. Bez ohľadu na to, čo si o ňom myslíme, bude dôležitým faktorom vo vývoji Kuby a dosť možné, že aj vo vývoji udalostí v Latinskej Amerike. Zdá sa, že je úprimný a neuveriteľne naivný čo sa týka komunizmu; alebo je pod jeho tútorstvom. Ak ale má také vodcovské kvality, mali by sme sa aspoň snažiť, aby sme ho nasmerovali na správnu cestu“. Takto končí dôverné memorandum Bieleho Domu. Keď Nixon začal rozprávať, nebolo toho, kto by ho zastavil. Mal vo zvyku ospevovať latinskoamerických vládcov. Hovoril bez poznámok a odpovedal na otázky, ktoré nedostal. Žiadny žiak základnej školy nedostal toľko informácií z oblasti demokracie, antikomunizmu a umenia vládnuť, ako ja. Bol fanatikom rozvinutého kapitalizmu a jeho prirodzenej svetovej nadvlády. Idealizoval systém. Nepripustil iný názor a v tom prípade, ani najmenšiu možnosť na komunikáciu s ním. Vraždenie začalo za vlády Eisenhowera a Nixona. Nevieme vysvetliť, prečo Kissinger vyhlásil: „Potečie krv, ak sa zverejní, že generálny prokurátor Robert Kennedy, osobne viedol prípravy na zavraždenie Fidela Castra“. Krv už tiekla predtým. Nasledujúce administratívy iba pokračovali v zavedenej politike. V memorande z 11. decembra 1959 šéf dboru Západnej pologule CIA J.C. King hovorí: „...podrobne preštudovať možnosti zlikvidovania Fidela Castra...veľa ľudí je toho názoru, že zmiznutie Fidela by značne urýchlilo aj pád jeho vlády...“ Podľa CIA a Senátneho výboru Church, plány na moje zavraždenie vznikli v r. 1960, keď zámer zničiť revolúciu bol zahrnutý - v marci toho roku - do programu prezidenta. Memorandum, vypracované J.C. Kingom bolo postúpené generálnemu riaditeľovi CIA Allanovi Dullesovi so sprievodným listom, v ktorom žiadali od neho schválenie dokumentu. Ako vidieť z nasledujúcej správy s dátumom 12. decembra, Dulles žiadosti vyhovel. „Súhlasím s odporučením nachádzajúcim sa v paragrafe č. 3“. V návrhu knihy s podrobnými rozbormi odtajnených dokumentov, ktorý vypracoval Pedro Álvarez – Tabío, riaditeľ Úradu Štátnej rady pre záležitosti dejín, je informácia, že do r. 1993 bezpečnostné orgány Kuby odhalili 627 konšpirácií proti Fidelovi Castrovi. Do tohoto čísla sú započítané prípravy atentátov, ktoré dospeli do určitého štádia, potom tie, ktoré boli zmarené a tiež, ktoré sa z nejakých dôvodov ani nezačali. Nezahŕňa neoverené prípady, ani predpokladané plány po r. 1993. Už predtým sme sa dozvedeli zo správy podplukovníka Jacka Hawkinsa, šéfa polovojenskej organizácie patriacej CIA, že jej vrchný štáb v prípravách na inváziu do Zátoky svíň počítal s mohutnejšou vojenskou silou, ktorá mala pristáť na Kube a poraziť odpor s pomocou domácej kontrarevolúcie a aktívnej gerily. Je vhodné pripomenúť, že v tom čase pôsobili tieto skupiny úspešne v pohorí Escambray. „Bolo nám potvrdené, že ak bude rozšírená činnosť protirevolučných síl po celej krajine, urýchli sa celonárodná vzbura, ktorá spôsobí aj hromadné dezertácie z Castrovej armády, čo by mohlo znamenať jeho totálny pád. Koncept zaradenia námorských a vzdušných síl do útoku analyzovala Špeciálna skupina v novembri a decembri 1960. Ak sa aj Skupina nerozhodla o momentálne nasadenie týchto síl, neodmietla ich eventuálne neskoršie použitie. Prezidenta Eisenhowera informovali o tejto myšlienke zástupcovia CIA. Prezident súhlasil s plánom a odporučil, aby príslušné odbory pokračovali s rozhodnosťou v jeho vypracovaní“, uvádza správa. Čo obsahovala Hawkinsova správa, týkajúca sa programu protikubánskych operáciií od septembra 1960 de apríla 1961? a) Preniknutie polovojenských agentov. 70 vycvičených polovojenských agentov, včítane 19 radistov sa dostalo na kubánske teritórium. 17 radistom sa podarilo spojenie s centrálou CIA, aj keď niekoľko z nich zajali alebo stratili vysielačky. b) Operácie zásobovania zo vzduchu. Tieto operácie nemali úspech. Z celkového počtu 27 len 4 z nich splnilo svoju úlohu. Kubánski piloti nemali požadované schopnosti na takéto operácie a Špeciálna skupina odmietla zapojiť do nich severoamerických pilotov, aj keď súhlasila s ich kontrahovaním na eventuálne činnosti. c) Operácie na zásobovanie z mora. Tieto operácie dosiahli značného úspechu. Lode, ktoré plávali medzi Miami a Kubou, priviezli 40 ton zbraní, výbušnín a vojenskej techniky, ako aj veľké množstvo mužov. Niektoré zbrane boli určené na posilnenie 400 člennej gerily operujúcej v horách Escambray v provincii Las Villas. Väčšina sabotáži uskutočnených tak v Havane, ako aj na iných miestach, bola zásobená touto cestou. d) Rorvoj akcií gerily. Agenti, ktorí prenikli na Kubu, aby podporili nárast ilegálnych organizácií, ktoré sa mali tiahnuť po celom ostrove, nemali úspech. Jediná, ktorá prinášala výsledky, bola gerila v pohorí Escambray, v rámci ktorej operovalo od 600 do 1000 polovojenských agentov zle vyzbrojených a zoskupených do 50 až 200 členných jednotiek. Pôsobili tam počas šiestich mesiacov. Sporadicky pôsobili aj menšie skupiny v oblasti Pinar del Ría a v Oriente, aj keď bez dosiahnutia významnejšieho úspechu. Všetci nás informovali, že po celej Kube je dosť agentov ochotných spolupracovať, ibaže im chýbajú zbrane. e) Sabotáže. 1. Od októbra 1960 do apríla 1961 prebiehali sabotáže nasledujúcou formou: a) Bolo zničených približne 300 000 ton cukrovej trstiny v založených požiaroch. b) Bolo založených ďaľších 150 požiarov: 42 proti tabakovým sušiarňam, 2 v celulózkach, 1 v rafinérke cukru, 2 v mliekárňach, 4 v skladoch, 2I v obydliach komunistov, a pod. c) Bolo zrealizovaných približne 110 atentátov s použitím dynamitu, konkrétne na sídla Komunistickej strany, na havanskú elektráreň, dva sklady, autobusové nádražie, milicionárske ubytovne, železnice, atď. d) Bolo položených 200 petárd v provincii Havana. e) Bolo vykoľajených 6 vlakov, zničená jedna železničná stanica, krátkovlnné vedenie a veľké množstvo elektrických transformátorov. f) Jedna vojenská skupina zaútočila z mora na Santiago, následkom čoho bola rafinérka týždeň mimo prevádzky.“ Potiaľto Hawkinsove informácie. Každý môže pochopiť, že 200 bômb položených v hlavnej provincii hospodársky zaostalého štátu, ktorý žil len z cukrovej trstiny obrábanej ako v otrokárstve, s ktorým sa po dve storočia počítalo ako s hlavným dodavateľom cukru, ktorý bol vypestovaný a vyrobený z dvoch tretín v podnikoch patriacich severoamerickým veľkopodnikateľom, bolo surovým aktom tyranie uskutočneným proti kubánskemu národu. K tomu treba pripočítať ešte množstvo ďaľších akcií. Pre dnešok je to všetko. Fidel Castro Ruz, Havana 7.júla 2007, 15:00 hod. |
||
| Kasafran | 14. 7. 2007, 00:03 |
|
|---|---|---|
|
Pokračovanie : Svetová tyrania a základy vraždiaceho stroja Navštívil som Harvard v r. 1948. Pri návrate do New Yorku som dostal Marxov Kapitál v angličtine a bol som rád, že môžem hlbšie poznať toto vynikajúce dielo a okrem toho, zdokonaliť sa v angličtine. Nebol som žiadnym tajným komunistom, ako si to myslel Nixon. Jediné, čo som zistil na Univerzite, že som bol dovtedy jediným utopickým komunistom a že neskôr, vďaka vlastným analýzam a štúdiu, stal som sa radikálnym socialistom, odhodlaným - prostredníctvom adekvátnych metód a taktík – bojovať. Jediné, čo mi na stretnutí s Nixonom vadilo bolo, že som musel viackrát opakovať viceprezidentovi, a možno budúcemu prezidentovi, odborníkovi na ekonomické koncepcie a imperialistické metódy, moje názory na to, čomu som už dávno neveril. O čo vlastne išlo na spomínanom niekoľkohodinovom stretnutí? Z odtajnených materiálov CIA sa dozvedáme nasledujúce (vybral som z memoranda niektoré state): „Castro si nebol istý, či náhodou nepopudil senátora Smathersa, keď sa o ňom vyjadroval. Hneď na začiatku som mu povedal, že tlačovú konferenciu považujem za najťažší bod programu pre verejného činiteľa, ale že on sa jej zhostil vynikajúco, a naviac, že sa odvážil hovoriť bez tlmočníka. Ďalej bolo evidentné, že nemieni využiť svoju návštevu USA, aby vyprosoval od vlády väčšie kvóty na predaj cukru alebo úvery, ale že jeho záujem bol, aby získal podporu verejnej mienky pre svoju politiku. Takmer otrocky mu záležalo na „hlase ľudu“, oveľa viac ako na svojej naivnej predstave o komunizme alebo takmer žiadnych poznatkoch o ekonomických zákonov. Mna osobne najviac zaujímalo, aký z neho bude v budúcnosti líder. Preto som sa ho snažil počas toľkých hodín presvedčiť, že nie vždy je optimálne držať sa verejnej mienky, ale snažiť sa, aby sa národ uberal správnou cestou; nedať národu o čo žiada v emocionálne exaltovanom momente, ale dokázať, aby dostal to, čo vskutku potrebuje. Tiež som mu povedal, že aj napriek tomu, že veríme vo vládu väčšiny, aj táto môže byť tyranská, a že existujú jednotlivé zákony, ktoré by väčšina nikdy nemala mať právo odstrániť. Úprimne povedané, veľmi som ho nepresvedčil, aj keď ma počúval veľmi pozorne. Snažil som sa mu vysvetliť v základoch myšlienku o jeho mieste v dejinách, ktorá bude záležať od jeho odvahy a štátnických počinov v súčasnosti. Povedal som mu, že najľahšou cestou by bolo riadiť sa vôľou ľudu, ale že múdry štátnik musí robiť to, čo je pre národ najlepšie aj v budcnosti. Ako som už povedal, bol veľmi naivný čo sa týka hrozby komunizmu, a dokonca sa zdalo, že mu ani nevadí, ak niekedy na Kube budú vládnuť komunisti. Varoval som ho pred komunizmom, dokonca som mu povedal, že aj samotná revolúcia a národ by sa mohli proti nemu obrátiť, ak nebude mať kontrolu pevne v rukách; aby nedal šancu komunistom pri moci. Aj tak si ale myslím, že v tomto som u neho neuspel. Bolo zjavné, že kým ja som rozprával o slobode slova, tlače a vierovyznania, jeho hlavnou starosťou bolo ako čo najlepšie rozvinúť hospodárstvo krajiny. Viackrát zopakoval,že najväčším želaním robotníka na cukrových plantážach, ktorý pracuje tri mesiace v roku a ostatok roka je bez práce, je mať prácu, bývanie, môcť uživiť a obliecť seba a rodinu. Povedal mi tiež, že USA robia hlúposť, keď zásobujú Kubu alebo iný karibský štát zbraňami, pretože každému je jasné, že ani jeden z nich by sa nemohol podieľať na obrane západnej pologule, keby prišlo ku svetovej vojne. „Tieto zbrane slúžia jedine na utláčanie národov, tak ako to robil Batista, keď chcel potlačiť revolúciu. Bolo by oveľa rozumnejšie investovať tieto peniaze do hospodárstva“, argumentoval. Debatovali sme dlho o rôznych cestách, ktoré by Kuba mala využiť na získanie investícií, ibaže už vtedy mi povedal, že čo najviac zaujíma, tak národ ako aj jeho, je štátny kapitál a nie súkromný“. Myslel som tým kapitál Kuby. Sám Nixon priznal, že som nežiadal hospodársku pomoc od USA. On síce hovoril, že je veľa štátov, ktoré chcú získať od Spojených štátov financie, ale že predsa ich kapitál nepôjde do krajiny, v ktorej hrozí, že súkromný majetok bude diskriminovaný. Nixon ďalej pokračoval: „veľmi diskrétne som sa snažil vysvetliť Castrovi, že Muňoz Marín vykonal vynikajúcu prácu v Portoriku, v súvislosti s prilákaním cudzieho kapitálu do krajiny, a že to malo kladný dopad na markantné zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva. Táto myšlienka nenadchla Castra a reagoval tým, že Kubánci sú veľkí národovci a že akýkoľvek program, ktorý by sa začal na Kube, považovali by za snahu o kolonializáciu zo strany USA. Mám dojem, že skutočná príčina ako Castro reagoval na Muňoza bola, že mu vadil Muňoz ako zástanca súkromného sektora, čo by mohlo odvrátiť Kubu so socialistickej cesty. Snažil som sa mu vysvetliť, že komunizmus je niečo viac ako jednoduchý koncept, a že komunistickí agenti majú nebezpečnú schopnosť ujať sa moci a nastoliť diktatúru. Už som povedal, že v rozhovore nepadla ani zmienka o kvóte na cukor, ani o hospodárskej pomoci. Moje hodnotenie Castra ako človeka nie je jednoznačné. Jedno ale čo môžem zodpovedne povedať je, že má nekonečné kvality na to, aby bol lídrom. Bez ohľadu na to, čo si o ňom myslíme, bude dôležitým faktorom vo vývoji Kuby a dosť možné, že aj vo vývoji udalostí v Latinskej Amerike. Zdá sa, že je úprimný a neuveriteľne naivný čo sa týka komunizmu; alebo je pod jeho tútorstvom. Ak ale má také vodcovské kvality, mali by sme sa aspoň snažiť, aby sme ho nasmerovali na správnu cestu“. Takto končí dôverné memorandum Bieleho Domu. Keď Nixon začal rozprávať, nebolo toho, kto by ho zastavil. Mal vo zvyku ospevovať latinskoamerických vládcov. Hovoril bez poznámok a odpovedal na otázky, ktoré nedostal. Žiadny žiak základnej školy nedostal toľko informácií z oblasti demokracie, antikomunizmu a umenia vládnuť, ako ja. Bol fanatikom rozvinutého kapitalizmu a jeho prirodzenej svetovej nadvlády. Idealizoval systém. Nepripustil iný názor a v tom prípade, ani najmenšiu možnosť na komunikáciu s ním. Vraždenie začalo za vlády Eisenhowera a Nixona. Nevieme vysvetliť, prečo Kissinger vyhlásil: „Potečie krv, ak sa zverejní, že generálny prokurátor Robert Kennedy, osobne viedol prípravy na zavraždenie Fidela Castra“. Krv už tiekla predtým. Nasledujúce administratívy iba pokračovali v zavedenej politike. V memorande z 11. decembra 1959 šéf dboru Západnej pologule CIA J.C. King hovorí: „...podrobne preštudovať možnosti zlikvidovania Fidela Castra...veľa ľudí je toho názoru, že zmiznutie Fidela by značne urýchlilo aj pád jeho vlády...“ Podľa CIA a Senátneho výboru Church, plány na moje zavraždenie vznikli v r. 1960, keď zámer zničiť revolúciu bol zahrnutý - v marci toho roku - do programu prezidenta. Memorandum, vypracované J.C. Kingom bolo postúpené generálnemu riaditeľovi CIA Allanovi Dullesovi so sprievodným listom, v ktorom žiadali od neho schválenie dokumentu. Ako vidieť z nasledujúcej správy s dátumom 12. decembra, Dulles žiadosti vyhovel. „Súhlasím s odporučením nachádzajúcim sa v paragrafe č. 3“. V návrhu knihy s podrobnými rozbormi odtajnených dokumentov, ktorý vypracoval Pedro Álvarez – Tabío, riaditeľ Úradu Štátnej rady pre záležitosti dejín, je informácia, že do r. 1993 bezpečnostné orgány Kuby odhalili 627 konšpirácií proti Fidelovi Castrovi. Do tohoto čísla sú započítané prípravy atentátov, ktoré dospeli do určitého štádia, potom tie, ktoré boli zmarené a tiež, ktoré sa z nejakých dôvodov ani nezačali. Nezahŕňa neoverené prípady, ani predpokladané plány po r. 1993. Už predtým sme sa dozvedeli zo správy podplukovníka Jacka Hawkinsa, šéfa polovojenskej organizácie patriacej CIA, že jej vrchný štáb v prípravách na inváziu do Zátoky svíň počítal s mohutnejšou vojenskou silou, ktorá mala pristáť na Kube a poraziť odpor s pomocou domácej kontrarevolúcie a aktívnej gerily. Je vhodné pripomenúť, že v tom čase pôsobili tieto skupiny úspešne v pohorí Escambray. „Bolo nám potvrdené, že ak bude rozšírená činnosť protirevolučných síl po celej krajine, urýchli sa celonárodná vzbura, ktorá spôsobí aj hromadné dezertácie z Castrovej armády, čo by mohlo znamenať jeho totálny pád. Koncept zaradenia námorských a vzdušných síl do útoku analyzovala Špeciálna skupina v novembri a decembri 1960. Ak sa aj Skupina nerozhodla o momentálne nasadenie týchto síl, neodmietla ich eventuálne neskoršie použitie. Prezidenta Eisenhowera informovali o tejto myšlienke zástupcovia CIA. Prezident súhlasil s plánom a odporučil, aby príslušné odbory pokračovali s rozhodnosťou v jeho vypracovaní“, uvádza správa. Čo obsahovala Hawkinsova správa, týkajúca sa programu protikubánskych operáciií od septembra 1960 de apríla 1961? a) Preniknutie polovojenských agentov. 70 vycvičených polovojenských agentov, včítane 19 radistov sa dostalo na kubánske teritórium. 17 radistom sa podarilo spojenie s centrálou CIA, aj keď niekoľko z nich zajali alebo stratili vysielačky. b) Operácie zásobovania zo vzduchu. Tieto operácie nemali úspech. Z celkového počtu 27 len 4 z nich splnilo svoju úlohu. Kubánski piloti nemali požadované schopnosti na takéto operácie a Špeciálna skupina odmietla zapojiť do nich severoamerických pilotov, aj keď súhlasila s ich kontrahovaním na eventuálne činnosti. c) Operácie na zásobovanie z mora. Tieto operácie dosiahli značného úspechu. Lode, ktoré plávali medzi Miami a Kubou, priviezli 40 ton zbraní, výbušnín a vojenskej techniky, ako aj veľké množstvo mužov. Niektoré zbrane boli určené na posilnenie 400 člennej gerily operujúcej v horách Escambray v provincii Las Villas. Väčšina sabotáži uskutočnených tak v Havane, ako aj na iných miestach, bola zásobená touto cestou. d) Rorvoj akcií gerily. Agenti, ktorí prenikli na Kubu, aby podporili nárast ilegálnych organizácií, ktoré sa mali tiahnuť po celom ostrove, nemali úspech. Jediná, ktorá prinášala výsledky, bola gerila v pohorí Escambray, v rámci ktorej operovalo od 600 do 1000 polovojenských agentov zle vyzbrojených a zoskupených do 50 až 200 členných jednotiek. Pôsobili tam počas šiestich mesiacov. Sporadicky pôsobili aj menšie skupiny v oblasti Pinar del Ría a v Oriente, aj keď bez dosiahnutia významnejšieho úspechu. Všetci nás informovali, že po celej Kube je dosť agentov ochotných spolupracovať, ibaže im chýbajú zbrane. e) Sabotáže. 1. Od októbra 1960 do apríla 1961 prebiehali sabotáže nasledujúcou formou: a) Bolo zničených približne 300 000 ton cukrovej trstiny v založených požiaroch. b) Bolo založených ďaľších 150 požiarov: 42 proti tabakovým sušiarňam, 2 v celulózkach, 1 v rafinérke cukru, 2 v mliekárňach, 4 v skladoch, 2I v obydliach komunistov, a pod. c) Bolo zrealizovaných približne 110 atentátov s použitím dynamitu, konkrétne na sídla Komunistickej strany, na havanskú elektráreň, dva sklady, autobusové nádražie, milicionárske ubytovne, železnice, atď. d) Bolo položených 200 petárd v provincii Havana. e) Bolo vykoľajených 6 vlakov, zničená jedna železničná stanica, krátkovlnné vedenie a veľké množstvo elektrických transformátorov. f) Jedna vojenská skupina zaútočila z mora na Santiago, následkom čoho bola rafinérka týždeň mimo prevádzky.“ Potiaľto Hawkinsove informácie. Každý môže pochopiť, že 200 bômb položených v hlavnej provincii hospodársky zaostalého štátu, ktorý žil len z cukrovej trstiny obrábanej ako v otrokárstve, s ktorým sa po dve storočia počítalo ako s hlavným dodavateľom cukru, ktorý bol vypestovaný a vyrobený z dvoch tretín v podnikoch patriacich severoamerickým veľkopodnikateľom, bolo surovým aktom tyranie uskutočneným proti kubánskemu národu. K tomu treba pripočítať ešte množstvo ďaľších akcií. Pre dnešok je to všetko. Fidel Castro Ruz, Havana 7.júla 2007, 15:00 hod. |
||
| Kasafran | 14. 7. 2007, 00:05 |
|
|---|---|---|
|
Pokračovanie: Svetová tyrania a základy vraždiaceho stroja V memorande z 11. decembra 1959 šéf dboru Západnej pologule CIA J.C. King hovorí: „...podrobne preštudovať možnosti zlikvidovania Fidela Castra...veľa ľudí je toho názoru, že zmiznutie Fidela by značne urýchlilo aj pád jeho vlády...“ Podľa CIA a Senátneho výboru Church, plány na moje zavraždenie vznikli v r. 1960, keď zámer zničiť revolúciu bol zahrnutý - v marci toho roku - do programu prezidenta. Memorandum, vypracované J.C. Kingom bolo postúpené generálnemu riaditeľovi CIA Allanovi Dullesovi so sprievodným listom, v ktorom žiadali od neho schválenie dokumentu. Ako vidieť z nasledujúcej správy s dátumom 12. decembra, Dulles žiadosti vyhovel. „Súhlasím s odporučením nachádzajúcim sa v paragrafe č. 3“. V návrhu knihy s podrobnými rozbormi odtajnených dokumentov, ktorý vypracoval Pedro Álvarez – Tabío, riaditeľ Úradu Štátnej rady pre záležitosti dejín, je informácia, že do r. 1993 bezpečnostné orgány Kuby odhalili 627 konšpirácií proti Fidelovi Castrovi. Do tohoto čísla sú započítané prípravy atentátov, ktoré dospeli do určitého štádia, potom tie, ktoré boli zmarené a tiež, ktoré sa z nejakých dôvodov ani nezačali. Nezahŕňa neoverené prípady, ani predpokladané plány po r. 1993. Už predtým sme sa dozvedeli zo správy podplukovníka Jacka Hawkinsa, šéfa polovojenskej organizácie patriacej CIA, že jej vrchný štáb v prípravách na inváziu do Zátoky svíň počítal s mohutnejšou vojenskou silou, ktorá mala pristáť na Kube a poraziť odpor s pomocou domácej kontrarevolúcie a aktívnej gerily. Je vhodné pripomenúť, že v tom čase pôsobili tieto skupiny úspešne v pohorí Escambray. „Bolo nám potvrdené, že ak bude rozšírená činnosť protirevolučných síl po celej krajine, urýchli sa celonárodná vzbura, ktorá spôsobí aj hromadné dezertácie z Castrovej armády, čo by mohlo znamenať jeho totálny pád. Koncept zaradenia námorských a vzdušných síl do útoku analyzovala Špeciálna skupina v novembri a decembri 1960. Ak sa aj Skupina nerozhodla o momentálne nasadenie týchto síl, neodmietla ich eventuálne neskoršie použitie. Prezidenta Eisenhowera informovali o tejto myšlienke zástupcovia CIA. Prezident súhlasil s plánom a odporučil, aby príslušné odbory pokračovali s rozhodnosťou v jeho vypracovaní“, uvádza správa. Čo obsahovala Hawkinsova správa, týkajúca sa programu protikubánskych operáciií od septembra 1960 de apríla 1961? a) Preniknutie polovojenských agentov. 70 vycvičených polovojenských agentov, včítane 19 radistov sa dostalo na kubánske teritórium. 17 radistom sa podarilo spojenie s centrálou CIA, aj keď niekoľko z nich zajali alebo stratili vysielačky. b) Operácie zásobovania zo vzduchu. Tieto operácie nemali úspech. Z celkového počtu 27 len 4 z nich splnilo svoju úlohu. Kubánski piloti nemali požadované schopnosti na takéto operácie a Špeciálna skupina odmietla zapojiť do nich severoamerických pilotov, aj keď súhlasila s ich kontrahovaním na eventuálne činnosti. c) Operácie na zásobovanie z mora. Tieto operácie dosiahli značného úspechu. Lode, ktoré plávali medzi Miami a Kubou, priviezli 40 ton zbraní, výbušnín a vojenskej techniky, ako aj veľké množstvo mužov. Niektoré zbrane boli určené na posilnenie 400 člennej gerily operujúcej v horách Escambray v provincii Las Villas. Väčšina sabotáži uskutočnených tak v Havane, ako aj na iných miestach, bola zásobená touto cestou. d) Rorvoj akcií gerily. Agenti, ktorí prenikli na Kubu, aby podporili nárast ilegálnych organizácií, ktoré sa mali tiahnuť po celom ostrove, nemali úspech. Jediná, ktorá prinášala výsledky, bola gerila v pohorí Escambray, v rámci ktorej operovalo od 600 do 1000 polovojenských agentov zle vyzbrojených a zoskupených do 50 až 200 členných jednotiek. Pôsobili tam počas šiestich mesiacov. Sporadicky pôsobili aj menšie skupiny v oblasti Pinar del Ría a v Oriente, aj keď bez dosiahnutia významnejšieho úspechu. Všetci nás informovali, že po celej Kube je dosť agentov ochotných spolupracovať, ibaže im chýbajú zbrane. e) Sabotáže. 1. Od októbra 1960 do apríla 1961 prebiehali sabotáže nasledujúcou formou: a) Bolo zničených približne 300 000 ton cukrovej trstiny v založených požiaroch. b) Bolo založených ďaľších 150 požiarov: 42 proti tabakovým sušiarňam, 2 v celulózkach, 1 v rafinérke cukru, 2 v mliekárňach, 4 v skladoch, 2I v obydliach komunistov, a pod. c) Bolo zrealizovaných približne 110 atentátov s použitím dynamitu, konkrétne na sídla Komunistickej strany, na havanskú elektráreň, dva sklady, autobusové nádražie, milicionárske ubytovne, železnice, atď. d) Bolo položených 200 petárd v provincii Havana. e) Bolo vykoľajených 6 vlakov, zničená jedna železničná stanica, krátkovlnné vedenie a veľké množstvo elektrických transformátorov. f) Jedna vojenská skupina zaútočila z mora na Santiago, následkom čoho bola rafinérka týždeň mimo prevádzky.“ Potiaľto Hawkinsove informácie. Každý môže pochopiť, že 200 bômb položených v hlavnej provincii hospodársky zaostalého štátu, ktorý žil len z cukrovej trstiny obrábanej ako v otrokárstve, s ktorým sa po dve storočia počítalo ako s hlavným dodavateľom cukru, ktorý bol vypestovaný a vyrobený z dvoch tretín v podnikoch patriacich severoamerickým veľkopodnikateľom, bolo surovým aktom tyranie uskutočneným proti kubánskemu národu. K tomu treba pripočítať ešte množstvo ďaľších akcií. Pre dnešok je to všetko. Fidel Castro Ruz, Havana 7.júla 2007, 15:00 hod. |
||
váš príspevok
Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.
Som zaregistrovaný
podobné témy testovacia prevádzka
| Názov témy | Príspevkov | Posledný príspevok |
|---|---|---|
| Tyrania kapitalizmu...nepriatel statu. | 30 | 04. 09. 2010 |
| Policajti v kauze týrania rómskych detí odmietli vypovedať | 20 | 07. 11. 2010 |
| Svetova velmoc | 5 | 28. 10. 2008 |
| Svetová ideológia | 13 | 16. 12. 2009 |
| 3.svetova vojna | 40 | 10. 11. 2008 |
| Svetova kriza | 9 | 02. 02. 2009 |
| Tretia svetová... | 64 | 25. 09. 2008 |
| Najväčšia svetová celebrita | 8 | 24. 03. 2012 |
| Tretia svetová vojna | 26 | 24. 07. 2010 |
| Bude tretia svetová vojna? | 88 | 28. 02. 2009 |
najnovšie príspevky na celom fóre
dnes, 00:46, tak dik. to ale neznamena, ze sa nemylis ty :)
Ale aj tak sa mylis aspon z casti urcite....
dnes, 00:36, Preco znarodnuju, preco si tam ludia volia protikapitalisticke vlady? Nebodaj ich nedostali...
dnes, 00:36, nie tak som to myslela. skor tak, ze som prave neprisla zo zoznamu, tak viem, ze ty aj ked...
dnes, 00:32, Chávez oznámil znárodnenie baní na zlato...
dnes, 00:30, zato som ta ale nepocastoval "modrou gumou" alebo niecim podobnym.
dnes, 00:29, http://alethonews.wordpress.com/2012/05/11/nationalization-bolivian-style-morales-seizes-electric...
dnes, 00:29, ja s tvojimi nazormi tiez vobec nesuhlasim. ale tak mna asi ovplyvnuje aj to, ze nejaky ten...
dnes, 00:28, Prezident Evo Morales dal ťažko skúšanému ľudu Bolívie malý darček k 1. máju: oznámil...
dnes, 00:22, ak prehram, tak prehram. Spoznam skutocnost, nestanem sa veriacim.
dnes, 00:17, Neveris, tak si ateista. Ak prehras zacnes verit a stanes sa veriacim? Hmm aj taky ludia su. GN
dnes, 00:36, Preco znarodnuju, preco si tam ludia volia protikapitalisticke vlady? Nebodaj ich nedostali...
dnes, 00:36, nie tak som to myslela. skor tak, ze som prave neprisla zo zoznamu, tak viem, ze ty aj ked...
dnes, 00:32, Chávez oznámil znárodnenie baní na zlato...
dnes, 00:30, zato som ta ale nepocastoval "modrou gumou" alebo niecim podobnym.
dnes, 00:29, http://alethonews.wordpress.com/2012/05/11/nationalization-bolivian-style-morales-seizes-electric...
dnes, 00:29, ja s tvojimi nazormi tiez vobec nesuhlasim. ale tak mna asi ovplyvnuje aj to, ze nejaky ten...
dnes, 00:28, Prezident Evo Morales dal ťažko skúšanému ľudu Bolívie malý darček k 1. máju: oznámil...
dnes, 00:22, ak prehram, tak prehram. Spoznam skutocnost, nestanem sa veriacim.
dnes, 00:17, Neveris, tak si ateista. Ak prehras zacnes verit a stanes sa veriacim? Hmm aj taky ludia su. GN
neprehliadnite
účastníci