Svätá Genovéva, panna, Sviatok: 3. január

Svätá Genovéva, panna

Sviatok: 3. január

* okolo 422 Nanterre, Francúzsko
† 3. január 502 (?) Paríž, Francúzsko
Atribúty: svieca, anjel a diabol, kľúče od Paríža
Patrónka mesta Paríž; žien, pastierov, vinohradníkov, voskárov, klobučníkov; pri očných chorobách, horúčke, kiahniach, malomocenstve; pri more, suchu, vojne

Hlavným prameňom životopisu sv. Genovévy je Život Genovévy, ktorý si zasluhuje pozornosť historikov, ale zároveň nás vyzýva k opatrnosti pri posudzovaní udalostí z jej života, lebo starí životopisci ich zvyčajne používali na výchovu a povzbudenie ľudí.
Podľa tohto spisu sa Genovéva narodila okolo r. 422 v dedine Nanterre asi desať kilometrov od Paríža ako dcéra roľníka Severa a jeho manželky Geroncie. V r. 429 sv. Germán, biskup z Auxerre, legát pápeža sv. Celestína I. (422-432) a sv. Lupus, biskup z Troyes, cestovali do Anglicka, aby tam bránili vieru proti bludom pelagiánov. Cestou sa zastavili aj v Nanterre. Biskup Germán si všimol šesťročnú Genovévu, ktorej z tváre žiarila nevinnosť a láska, zavolal si ju i jej rodičov a povedal im: „Blahoželám vám k tejto dcérke! Vychovajte ju pre Boha. Pán ju vyvolil k svätosti a k posväteniu iných!“ Na druhý deň ju zasa povolal, vzal ju do kostola a dal jej na pamiatku medený peniaz s obrazom Ukrižovaného. Zavesil jej ho okolo krku a napomenul ju, aby ho vždy nosila z lásky k Ukrižovanému. Od toho času sa Genovéva považovala za zasvätenú Pánovi.
Ako pätnásťročná sa definitívne zasvätila Pánovi, keď s dvoma priateľkami zložila sľub panenskej čistoty do rúk parížskeho biskupa Vilicusa. Treba pripomenúť, že vtedy tieto Bohu zasvätené panny neboli mníškami, iba po prijatí závoja nosili odlišné šaty, ale naďalej zostávali žiť vo svojich rodinách.
Po smrti rodičov odišla bývať do Paríža ku svojej krstnej matke. A hoci ju veľmi trápila reuma, pre ktorú mnoho ráz s veľkými bolesťami dlho ležala a nemohla sa ani pohnúť, predsa viedla veľmi prísny život, aký viedli kedysi pustovníci na púšti: jedávala iba dva razy do týždňa, vo štvrtok a v nedeľu, a to iba chlieb a vodu. Zo soboty na nedeľu celú noc prebdela, vôbec nespala. Od sviatku Zjavenia Pána, čiže Troch Kráľov, až do Zeleného štvrtka neopustila svoju izbičku, ale v utiahnutosti sa venovala iba Bohu.
Jej skrytý život vzbudil u svetákov mnoho závisti, podozrievali ju a rozchýrili o nej, že sa pretvaruje, klame ľudí a že je čarodejnica. Na to ju ľudia začali znevažovať, ba zašlo to až tak ďaleko, že jej siahli na život. No Genovéva všetko prijímala s pokojným vedomím, že Boh takto prejavuje lásku k človeku, keď ho všeličím stíha a dopúšťa trápenia. Priam v tom čase (r. 447) prišiel do Paríža sv. Germán, ktorý znovu cestoval do Anglicka, a pýtal sa tam na Genovévu. Ako veľmi sa zadivil, keď počul o nej to najhoršie. On však neuveril rečiam jej nepriateľov a na dôkaz toho, ako vysoko si ju váži, poslal jej posvätný chlieb. Takto umlčal nactiutŕhačov a ľudia si ju znovu ctili a vážili.
Od r. 451 nachádzame Genovévu zahrúženú do veľkých verejných problémov. Atila, kráľ Hunov, sa sám nazýval Božím bičom, po spustošení pol Európy prešiel cez rieku Rýn a na čele šesť až sedemstotisícovej armády barbarov vtrhol do Galie ako lavína. Francúzsko vtedy verilo, že nastáva koniec sveta. Po páde mnohých miest bol ohrozený aj Paríž. Všetci prestrašene utekali, snažiac sa zachrániť svoje veci, ktoré viezli na vozoch. Útekom sa však vlasť nezachraňuje! Vtedy zasiahla Genovéva. Vyhlásila, že ak sa ľudia polepšia a budú robiť pokánie, nemusia sa báť žiadneho trestu, nech zostanú tam, kde sú, lebo „Boží bič“ sa neodváži ani len priblížiť k mestu.
Ženy uverili, dali sa upokojiť a spojili sa s ňou vo všeobecnej modlitbe, ale muži nie. Tí povstali proti nej a nazvali ju falošnou prorokyňou, ktorá ich len preto utešuje, aby ich tým istejšie obetovala, krvilačným barbarom. Keď boli mysle mešťanov najväčšmi pobúrené proti Genovéve, prišiel do Paríža archidiakon biskupa Germána, ktorý medzitým zomrel. Biskup na smrteľnej posteli odovzdal tomuto archidiakonovi rozličné dary pre Genovévu s príkazom, aby ich po jeho smrti odovzal Genovéve. Archidiakon verejne ukázal tieto dary ľudu, vrelo sa zastal Genovévy a utíšil búrku proti nej. A parížsky ľud ju poslúchol, robil pokánie a hľa: Atilu s jeho vojskom zastavil pod múrmi Orleansu sv. biskup Agnano, potom ho porazili v bitke pri Troyes – a tak rýchlo opustil Francúzsko, že Paríž ani nevidel, ako to predpovedala Genovéva. Od toho času si ju ľud vážil.
Druhý raz zachránila Paríž, keď pohanský kráľ Frankov Childerik obsadil Paríž a zúril tam veľký hlad. Vtedy sa odvážne spustila po rieke Seine a po rieke Aube až k mestu Arcia sur Aube. Vo všetkých pobrežných dedinách dojímavými slovami opisovala hlad parížskeho ľudu a prosila ich o pomoc. Vrátila sa domov so siedmimi loďami potravín.
Pre toto všetko neslobodno zabudnúť na jej činnosť čisto náboženskú. Nad hrobom sv. Dionýza vystavala kostol, z ktorého časom vznikol benediktínsky kláštor Saint Denis. Vykonala aj púť do mesta Tours na hrob sv. Martina, biskupa.
Zomrela 3. januára 500-502. Hneď po jej smrti nad jej hrobom postavili drevenú kaplnku, neskôr na tom mieste kráľ Chlodovik vybudoval chrám sv. apoštolov, v ktorom mali pochovať aj jeho. Tento chrám neskôr pomenovali chrámom sv. Genovévy.
Jej telesné pozostatky za francúzskej revolúcie 21. novembra 1793 zneuctili a svätokrádežne spálili na námestí della Gréve a popol hodili do rieky Seiny. Drahocenné veci z hrobu vykradli. V súčasnosti je však jej úcta vo Francúzsku veľmi rozšírená.

odkaz

lea len dookola robí medvediu službu, tak ako Márii, tak aj ostatným, ktorých spomína!

A stavať kaplnky hocikomu, okrem Boha, je porušeným 1. prikázania lea!!!

Treskne tu niečo z zmizne, už ako Sarvas je...

Odpoviem ti. Má zmysel odpovedať na každý príspevok, ktorý sa často netýka ani témy alebo ktorého úmysel nie je diskusia, ale snaha riešiť osobu zadávateľa? Času je málo a je veľa potrebné urobiť - tých maličkosti , ale musia sa urobiť.

Zahltiť aj DF bludmi, tak to myslela?

veľa potrebné čo, nalepiť a zmiznúť, nalepiť a zmiznúť...???

Dakujeme za krasnu temu Lea

👍: TvojOponent19

Divim sa, ze nepises o napr. sv. Rite, sv. Marii Goretti..

Wolfe aj na nich príde rad. K Sv. Rite som sa ešte nemodlila, ale chystám sa. Chcela by som každý deň dať aktuálnu sväticu či svätého.

to ku Sv. Rite si nemala pisat. zarobila si si na problem s posmeskami.

Môže byť. Nech sa smeje kto chce. Alebo aj škaredo hovorí. Ja mám v tom jasno a viem, že modliť k svätým na príhovor či orodovanie je správne, ale jasne, že platí, že sa modlíme len k Bohu. Ale na orodovanie máme hlavne Pannu Máriu, svätých - našich bratov a sestry čo nás predišli do večnosti a boli uznaní za svätých, ale aj napr. archanjelovi Michaelovi.

Přátelství s „obyvateli nebes“

To, že lidé volají Marii nebo svaté kvůli přímluvě u Boha, není tím, že jim více důvěřují nebo od nich snad očekávají Boží pomoc. To by se neslučovalo s katolickou vírou. Naopak, Marie a svatí nám stojí nablízku jako pouzí lidé, jako stvoření, kteří jsou, jak věříme, již u Boha. Ale protože trvá přátelství mezi lidmi, kteří již došli k cíli, a námi, kteří jsme ještě na cestě, obracíme se k nim s prosbou o modlitbu. Vždyť tak jako každý křesťan shledává jako samozřejmé, že poprosí ostatní lidi o pomoc v modlitbě, tak prosíme o přímluvu Marii a svaté, kteří jsou u Boha. Láska a pomoc bližním v nebi nepřestávají (srov. 1K 13,8)!

V mnohých situacích našeho života používá Bůh ostatní lidi, aby nám zprostředkoval svou lásku: rodiče, učitele... Proč ne tedy také svaté!?

odkaz

KKC
956
časť: PRVÁ ČASŤ VYZNANIE VIERY
oddiel: DRUHÝ ODDIEL - Vyznanie kresťanskej viery
kapitola: TRETIA KAPITOLA VERÍM V DUCHA SVÄTÉHO
článok: 9. článok „VERÍM V SVÄTÚ CIRKEV VŠEOBECNÚ“
odsek: 5. odsek SPOLOČENSTVO SVÄTÝCH
odstavec: II. Spoločenstvo nebeskej a pozemskej Cirkvi
téma:

956 Orodovanie svätých.(1370) „Lebo svätí v nebi tým, že sú dôvernejšie spojení s Kristom, väčšmi upevňujú celú Cirkev vo svätosti… Neprestajne orodujú za nás u Otca a predkladajú mu zásluhy,(2683) ktoré získali na zemi skrze jediného prostredníka medzi Bohom a ľuďmi, Krista Ježiša… Ich bratská starostlivosť nám teda veľmi pomáha v našej slabosti.“
„Neplačte, veď vám budem užitočnejší odtiaľ, kam idem, než som bol tu [na zemi].“
„Budem prežívať svoje nebo tak, že budem robiť dobro na zemi.“

KKC
2683
časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
oddiel: PRVÝ ODDIEL MODLITBA V KRESŤANSKOM ŽIVOTE
kapitola: DRUHÁ KAPITOLA TRADÍCIA MODLITBY
článok: 3. článok VODCOVIA MODLITBY
odsek:
odstavec:
téma: „OBLAK SVEDKOV“

2683 Svedkovia, ktorí nás predišli do Kráľovstva, najmä tí, ktorých Cirkev uznáva za „svätých“, majú účasť na živej tradícii modlitby príkladom svojho života, spismi, ktoré zanechali, a svojou terajšou modlitbou: Kontemplujú Boha, chvália ho(956) a neprestávajú sa starať o tých, ktorých zanechali na zemi. Keďže vošli „do radosti“ svojho Pána, boli ustanovení „nad mnohým“. Ich orodovanie je ich najvyššou službou Božiemu plánu. Môžeme a máme ich prosiť, aby sa prihovárali za nás a za celý svet.

Raz bude aj Svätá Riť.

Lemmy ak chce nadávať a urážať, rob to vo svojich skopírovaných témach, roky len kopíruješ Adama Romana a svoj web humanisti.sk. Už dávno nediskutuješ, len útočíš na diskutéra, si vulgárny, si vrcholne neznášanlivý k náboženstvám aj k iným ateistom. Ostal si sám a si ešte zúrivý a stále sa prejavujú tvoje najhoršie vlastnosti stupňovito.

To je tvoj názor. Neuvedomuješ si, že si skĺzla na úroveň tapetára Savrasa.

Klameš. Ja diskutujem, on nediskutuje. Ja som roky písala vlastnými slovami, ty si väčšinou, možno v 99% dávaš len skopírovaného A. Romana, svoj web, prípadne iného ateistu s odkazom na link. Teraz čo píšeš svojím slovami - je samé klamstvo, prekrúcanie, násilne trápny humor a vulgárnosť. A dve tri vety.

do pozornosti dávam osobitne:
Po páde mnohých miest bol ohrozený aj Paríž. Všetci prestrašene utekali, snažiac sa zachrániť svoje veci, ktoré viezli na vozoch. Útekom sa však vlasť nezachraňuje! Vtedy zasiahla Genovéva. Vyhlásila, že ak sa ľudia polepšia a budú robiť pokánie, nemusia sa báť žiadneho trestu, nech zostanú tam, kde sú, lebo „Boží bič“ sa neodváži ani len priblížiť k mestu.
Ženy uverili, dali sa upokojiť a spojili sa s ňou vo všeobecnej modlitbe, ale muži nie. Tí povstali proti nej a nazvali ju falošnou prorokyňou, ktorá ich len preto utešuje, aby ich tým istejšie obetovala, krvilačným barbarom. Keď boli mysle mešťanov najväčšmi pobúrené proti Genovéve, prišiel do Paríža archidiakon biskupa Germána, ktorý medzitým zomrel. Biskup na smrteľnej posteli odovzdal tomuto archidiakonovi rozličné dary pre Genovévu s príkazom, aby ich po jeho smrti odovzal Genovéve. Archidiakon verejne ukázal tieto dary ľudu, vrelo sa zastal Genovévy a utíšil búrku proti nej. A parížsky ľud ju poslúchol, robil pokánie a hľa: Atilu s jeho vojskom zastavil pod múrmi Orleansu sv. biskup Agnano, potom ho porazili v bitke pri Troyes – a tak rýchlo opustil Francúzsko, že Paríž ani nevidel, ako to predpovedala Genovéva. Od toho času si ju ľud vážil.