Náboženskí fundamentalisti tvrdia, že ich svätá kniha je neomylná a uznávajú len jej doslovný výklad, akokoľvek protirečí poznatkom z najrozmanitejších vied - napr. geológie a paleontológie, biológie, alebo archeológie, histórie a biblistiky.
Ako sme videli v sérii článkov Biblia vs história (napr. TU a TU), podľa veľkej väčšiny (aj veriacich) archeológov, historikov a biblistov v knihách Biblie nájdete pramálo skutočnej histórie, teda histórie podanej tak, ako sa naozaj odohrala.1
Kedže sa fundamentalisti nemôžu oprieť o konsenzus bádateľov, často obracajú pozornosť viac teologickým smerom, a to na údajne naplnené proroctvá. Tie podľa nich dokazujú, že Biblia je inšpirovaná Bohom, čo pre zmenu vraj implikuje jej neomylnosť alebo dokonca doslovnú pravdivosť.
Skutočne možno biblické proroctvá považovať za hodnotný dôkaz?
Recept na úspešné proroctvo
Podrobnejší pohľad prezradí, že zďaleka nie sú impozantne presné. Väčšina totiž spadá do nasledovných troch kategórií:
nejasné predpovede - najjednoduchší spôsob, ako „vyrobiť“ úspešné proroctvo, je prinášať predpovede, ktoré sú vágne (ako napr. Nostradamove) a poskytujú široké možnosti interpretácie. Vďaka tomu možno za naplnenie proroctva považovať rozmanité udalosti.
nevyhnutné udalosti - predpovede udalostí, ktoré sú veľmi pravdepodobné alebo nevyhnutné, napríklad pád niektorého mesta či pevnosti, prípadne úpadok mocnej ríše. V staroveku bolo prakticky každé významnejšie mesto či pevnosť skôr či neskôr dobyté a každá slávna ríša skôr či neskôr upadala. Pôsobivé by bolo, keby proroctvá predpovedali, kedy presne k niečomu takému dôjde. Ale také proroctvá biblické božstvo neposkytovalo.
retrodikcia - biblistom sa podarilo aspoň približne určiť vek kompozície biblických kníh a dokonca ich konkrétnych pasáží.2 Ukázalo sa, že mnohé texty opisujúce najdávnejšie udalosti boli skomponované oveľa neskôr ako texty opisujúce nedávnejšie udalosti. To znamená, že v procese tzv. retrodikcie mohli byť do príbehov o dávnych obdobiach vložené proroctvá oveľa neskôr, ako sa ich „predpovede naplnili“. To isté sa mohlo diať dlho po skomponovaní biblických kníh. Vieme totiž, že v priebehu stáročí po svojom vzniku boli výrazne upravované.3
Nesplnené proroctvá
Okrem retrodikcie mohlo dochádzať k presne opačnému procesu, a síce „vypadávaniu“ zahanbujúco nenaplnených proroctiev z príbehov v procese ústneho podania či z textov v procese ich editovania a výraznejších tzv. redakčných zásahov. Biblia však napriek tomu obsahuje mnohé nenaplnené poroctvá.
V knihe proroka Jozueho (3,9) napríklad Boh prisľúbi, že pred Izraelitmi „istotne vyženie“ – okrem iného – ***úsejov a Kanaáncov. No nestalo sa tak:
***úsejov však, ktorí bývali v Jeruzaleme, nemohli Júdovci vyhnať, takže ***úseji ostali bývať s Júdovcami dodnes. (Joz 15, 63)
Keď Izraeliti zosilneli, prinútili Kanaánčanov k núteným prácam, no nedokázali ich vyhnať.(Joz 17,13)
Alebo iný príklad. Podľa proroctva sprostredkovaného Ezechielom mal Boh zmeniť Egypt na neobývanú pustinu na 40 rokov (Ez 29,10-14), pričom krajinu mal spustošiť Nebukadnesar (Ez 29,19-20). Nič z toho sa nestalo.
Je tu ešte jedna dôležitá skutočnosť. Pri debate o význame biblických proroctiev netreba zabúdať, že mnohé starozmluvné proroctvá nemožno chápať ako jednoduché predpovede. Často boli varovaniami, čo by sa mohlo stať, ak sa niektoré veci nezmenia. Ich účelom bolo ovplyvňovať správanie ľudí. Ak by ľudia varovanie vyslyšali, hroziaca udalosť by sa neudiala. Ako príklad možno uviesť tretiu kapitolu knihy proroka Jonáša, ktorú ukončuje nasledovný verš:
Boh videl ich konanie, že sa odvrátili od svojich zlých ciest. Potom Boh oľutoval zlo, o ktorom povedal, že ho vykoná nad nimi, a neurobil to.
Naplnenie proroctiev vďaka nepochopoeniu
Pozadie niektorých údajne naplnených proroctiev je v skutku kuriózne a dokazuje, že pisatelia textov Nového zákona nie celkom rozumeli písomnostiam Starej zmluvy (čo vážne spochybňuje akékoľvek tvrdenia o jej „nadprirodzenom inšpirovaní“).
Tradícia o narodení Ježiša z Panny
Najstaršie písomnosti Novej zmluvy od apoštola Pavla na dvoch miestach (Rim 1,3; Gal 4,4) adresujú Kristove narodenie, ale nezmieňujú, že sa narodil panne. Takýto Ježišov pôvod nepredkladá ani najstaršie známe evanjelium, Evanjelium podľa Marka. Mlčí o ňom taktiež Evanjelium podľa Jána, jediné ďalšie evanjelium, ktoré nečerpalo z Marka. Prečo tak dôležitý aspekt v najpôvodnejších písomnostiach Novej zmluvy chýba? Podľa historikov je to preto, že vznikol neskôr, zrejme kvôli snahe o naplnenie proroctva proroka Izaiáša (Iz 7,14; pasáž spomína napr. Matúš 1,25):
Preto sám Pán vám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.
Historik a expert na rané kresťanstvo prof. Bart Ehrman však upozorňuje, že Izaiášovo proroctvo sa netýkalo budúceho mesiáša, a dokonca sa netýkalo ani panny. Proroctvo Izaiáša obsahovalo slovo alma, ktoré znamená „mladá žena“. „Pri preklade hebrejskej biblie do gréčtiny sa Izaiášova "mladá žena" (hebrejsky alma, v hebrejčine sa pre pannu používalo iné slovo) nahradila gréckym slovom pre pannu (parthenos) a v tejto podobe ju čítal Matúš4,“ píše Ehrman.
Ježišov slávny príchod do Jeruzalema
Evanjelista Marek v 11. kapitole opisuje Ježišov vstup do Jeruzalema ako v skutku triumfálny. Dav Ježiša oslavuje ako nového kráľa, ktorý obnoví kráľovstvo Dávidove:
Tí, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach! (Mk 11, 9-10)
Evanjelista Matúš podotýka, že ide o naplnenie proroctva:
To sa stalo, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý, ktorý jazdí na oslici a na oslíkovi, mláďati ťažného zvieraťa. (Mt 21, 4-5)
Matúš tu cituje zo Starého zákona.
Hľa, Hospodin oznamuje až po končiny zeme: Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj spasiteľ prichádza! Hľa, jeho odmena je s ním a jeho odplata pred ním! (Iz 62,11)
a
Hlasne plesaj, dcéra Siona, zvučne jasaj, dcéra Jeruzalema. Pozri, tvoj kráľ prichádza k tebe, je spravodlivý a prináša víťazstvo, je pokorný a jazdí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice. (Zach 9,9)
Ibaže Ehrman upozorňuje: „Ako je dobre známe, hebrejská poézia nepárovala verše na základe rýmov, ale rôznymi formami konceptuálnych paralelizmov. V prípade dvojveršia by prvý verš mohol hovoriť niečo, a druhý to isté inými slovami, alebo by mohol byť súčasťou toho istého verša a obsahovať myšlienku navyše, alebo vyjadrovať druhú stranu tej istej mince.“
Historik upozorňuje, že išlo o poéziu, nie priamu, deskriptívnu prózu. Evanjelista Matúš podľa Ehrmana očividne nerozumel, ako tento postup funguje. Podľa neho proroctvo predpovedalo príchod mesiáša na oslovi aj na osliatku, hoci zmienka o dvoch zvieratách bola len dôsledok literárneho postupu. A tak v jeho verzii Ježiš nakáže nasledovníkom zaobstarať dva zvieratá.
To však nie je všetko. Samotná udalosť sa takmer určite nikdy nestala.
Ježiš prišiel do Jeruzalema, keď sa blížil jeden z najväčších židovských sviatkov, Pesach. Ibaže mesto bolo v tých dňoch v pevnom područí rímskeho vojska. „Nielenže Jeruzalem zaplnili davy Židov, niektoré tieto davy dychtili po vyhnaní Rimanov zo zasľúbenej zeme, alebo po tom, aby to urobil Boh.“ Rímsky guvernér, ktorý normálne zostával vo svojom paláci na pobreží, tento čas trávil v Jeruzaleme aj so svojimi vojakmi, ktorých úlohou bolo potlačiť akékoľvek nepokoje skôr, ako sa vymknú spod kontroly.
Ak by akýkoľvek dav skutočne vítal Ježiša tak, ako uvádzajú evanjeliá, podľa Ehrmana by ho Rimania na mieste zatkli.
odkaz
Niekto kto by umýval nohy bezdomovcom ...