Sú geneticky modifikované potraviny hrozbou?

Geneticky modifikovane potraviny sa stavaju centrom diskusie:
odkaz
Aky je vas nazor? Su neskodne pre zdravie? A co ich dopady na ine oblasti (polnohospodastvo, spolocnost, atd)? Aky je vas nazor?

Su hrozbou, osobne som proti modifikovanym potravinam.

👍: Lemmy

Sú neškodné pravdepodobne pre zdravie, ale zlé pre životné prostredie, lebo sa nedajú oddeliť od nemodifikovaných.

Biofyzička o GM plodinách: Môže sa zrútiť celý ekosystém!
„Je to slepá ulička. Výživu ľudstva treba riešiť sofistikovanejšie, nie GM plodinami,“ hovorí Ľubica Lacinová.

Európa bude pod tlakom USA, aby sa aj na našom kontinente vo veľkom pestovali geneticky modifikované plodiny. Vedecká pracovníčka biofyzička Ľubica Lacinová (54) hovorí, čo by to mohlo znamenať.


Sú na Slovensku potraviny z geneticky modifikovaných plodín?

Áno.

Ktoré?

GM plodiny teoreticky môžu byť napríklad v šunke, lebo niektoré druhy šunky obsahujú sóju. Je možné, že jeme aj iné výrobky z GM sóje. Sója, ktorá sa dováža zo Spojených štátov alebo z Južnej Ameriky, môže obsahovať aj GM odrody. Ak sa však do výrobku dostane viac ako 0,9 percenta geneticky modifikovanej plodiny, musí mať potravina na obale označenie „obsahuje GMO“.

Je takých potravín veľa?

V Európe nie, lebo Európania sú dosť nespokojní s geneticky modifikovanými plodinami a potraviny, ktoré by ich obsahovali, sa z trhu vytrácajú. Lenže v súčasnosti sa začali rokovania medzi Európskou úniou a USA o novej zóne voľného obchodu. Nie je vylúčené, že v rámci dohôd môže Európska únia zmierniť svoje prísne podmienky na také plodiny.
Chovajú sa aj geneticky modifikované živočíchy na to, aby sa spracovávali do potravín?

V USA je pripravený GM losos. Jeho uvedenie na trh sa pripravuje už roky, ale vždy sa nejako zdržalo. Myslím si, že v Spojených štátoch sú už v súčasnosti vybavené všetky povolenia, aby tam mohol tento rok prísť geneticky modifikovaný losos do riadneho chovu a na pulty predajní.

Ako sa modifikuje taký losos?

Pri živočíchoch sa modifikácia robí v zárodočných bunkách. Lososovi vložili nový aktivátor rastového hormónu. Rastový hormón lososa je totiž aktívny iba na jar a v lete. Nový aktivátor je aktívny po celý rok, takže losos rastie rýchlejšie.

Čiže ide o biznis, aby mohli farmári rýchlejšie produkovať lososy?

Áno, GM lososy dosiahnu podstatne rýchlejšie určitú veľkosť, takže sa urýchli produkcia mäsa. Problémom sú c****é sádky, ktoré sú v pobrežných vodách. Z nich môžu lososy ujsť do voľnej prírody, kde by boli konkurenciou pre normálne lososy. To bola najväčšia výhrada proti komerčnému chovu geneticky modifikovaného lososa. Mali by ho chovať v špeciálnych sádkach vzdialených ďaleko od prirodzených biotopov. No ak sa chov príliš rozšíri, môže sa zabúdať na prísne bezpečnostné opatrenia a riziko, že niektoré ujdú, sa môže vrátiť.

Čo by to znamenalo?

Napríklad by postupne mohli vytlačiť prirodzeného lososa. Ekosystém je veľmi krehká vec a nevieme predvídať, čo sa môže stať, ak zmizne nejaký druh. Ak geneticky modifikované organizmy „uvoľňujeme do prostredia“ a ak časom zistíme, že to nebolo dobré rozhodnutie, môže byť veľmi ťažké stiahnuť ich naspäť.

Prečo? Sú GM rastliny a živočíchy agresívnejšie a odolnejšie?

Ťažko sa hľadajú. Napríklad geneticky modifikovaná kukurica na poli vyzerá rovnako ako tradičná.

Geneticky modifikované rastliny v laboratóriu Cornellovej univerzity v USA.

Ste proti pestovaniu takých plodín?

Jednoznačne som proti tomu, aby sa geneticky modifikované organizmy uvoľňovali do životného prostredia.

Lenže v roku 2050 bude žiť na Zemi 10 miliárd ľudí a tých bude treba nakŕmiť, aby nebol hlad. Geneticky modifikované plodiny a živočíchy môžu pomôcť ľuďom prežiť, keďže sú odolnejšie a dajú sa pestovať rýchlejšie. Nie sú teda pre budúcnosť nevyhnutnosťou?

Nie. Hlad existuje aj v súčasnosti. Na Slovensku máme vylúčené komunity, ktoré hladujú, hoci vyhadzujeme tony potravín. Keby sme začali pestovať geneticky modifikovanú kukuricu, vyriešili by sme ich hlad? Nevyriešili. Je to slepá ulička. Výživu ľudstva treba riešiť sofistikovanejšie, nie GM plodinami, ktoré by nám narušili ekosystém.

Ako by ho narušili?

Dnes sú na trhu dva typy geneticky modifikovaných plodín. Prvý má odolávať škodcom. Napríklad kukurica MON810, ktorá sa pestuje aj u nás, odoláva vijačke kukuričnej tak, že produkuje toxín, ktorý ju zabíja. Lenže môže ničiť nielen škodce, ale aj príbuzné druhy hmyzu, a tým naruší ekosystém. Ten je už veľmi krehký, lebo ho ničíme zo všetkých strán. Druhý typ GM plodín sú rastliny odolné proti herbicídu. Čiže pestovatelia zasejú napríklad odolnú kukuricu a potom postriekajú pole príslušným herbicídom. Ten zničí všetko okrem kukurice. Herbicíd je však nebezpečný pre pracovníkov, ktorí polia striekajú, a môže ohrozovať aj drobné živočíchy. Nedávno vyšla vedecká práca, že pre živočíchy a ľudí je škodlivá nielen účinná zložka herbicídu, ale aj nosič, teda roztok, v ktorom je účinná zložka rozpustená.
Koľko druhov rastlín je dnes legálne geneticky modifikovaných?

Z tých, ktoré sa používajú na výrobu potravín, iba kukurica a sója. V USA bola prvá geneticky modifikovaná plodina paradajka, ale tá sa neuchytila a už nie je na trhu. Na výrobu oleja je repka olejná a potom bavlna používaná na výrobu látok. Diskutovalo sa aj o brindjali...

... o čom?

Brindjal je niečo ako baklažán. Indická odroda. Keď ho chceli začať pestovať geneticky modifikovaný, tak boli v Indii dosť veľké protesty. Pestujú sa aj geneticky modifikované zemiaky, ale nie sú určené na jedenie. Majú zmenenú produkciu škrobu a pestujú ich na priemyselné spracovanie na výrobu škrobu.

Môže sa niečo z toho pestovať v Európskej únii?

Kukurica. Ako jediná sa môže pestovať a spracovávať aj na Slovensku. Je do nej vložený Bt toxín, ktorý zabíja vijačku kukuričnú, čiže škodcu. Vijačka kukuričná je veľmi rozšírená v USA. V Európe menej, čiže tu nebola veľká potreba priniesť kukuricu, ktorá si produkuje toxín. Napriek tomu ju priviezli. Odrodu kukurice nazvali MON810. Slovensko jej zatiaľ pestuje málo a v rámci Európskej únie sú významne veľké plochy vysiate iba v Španielsku. Na Slovensku sú aj iné odrody geneticky modifikovanej kukurice, ale tie nie sú schválené na konzumáciu a pestujú ich výskumníci iba na pokusných políčkach so špeciálnym režimom.

Načo ich pestujú?

Aby zistili, ako sa správajú v našich klimatických podmienkach. Pri tejto kukurici po skončení pokusu vždy nasleduje veľmi dôsledná likvidácia úrody.

Môže jedenie výrobkov z geneticky modifikovaných plodín spôsobiť zdravotné problémy?

Nedá sa očakávať, že by potraviny po jednom konzumovaní vyvolávali väčšie problémy, ale netušíme, čo spôsobí pravidelné dlhoročné jedenie. Neexistujú o tom žiadne údaje. Robia sa síce testy na zvieratách, ale krátke, niekoľkotýždňové. Iba nedávno bol publikovaný dvojročný pokus na potkanoch, ktorý robil francúzsky vedec, a bol to škandál. Vyšlo mu, že keď ich kŕmil GM kukuricou, tak vznikali tumory. Kritizovali ho však za to, že použil malú skupinu potkanov a že si vybral nevhodný rod známy práve tým, že pri ňom ľahko vzniká rakovina. Stále sa debatuje o tom, či je GM plodina problematická pri konzumácii. Ja mám však omnoho vážnejšie environmentálne výhrady.
Aké? Mohlo by sa stať niečo s ekológiou Slovenska, keby pestovalo vo veľkom napríklad GM kukuricu?

Poviem to na príklade. Spomínali sme, že v USA pestujú GM kukuricu preto, že je tam škodca – vijačka kukuričná. Lenže problém s vijačkou si spôsobili sami. Pestujú totiž rovnakú plodinu na obrovských plochách mnoho rokov za sebou. A to bol pre škodcu raj, tak sa premnožil. Preto vyvinuli geneticky modifikovanú kukuricu, ktorá produkuje toxíny a tie vijačku zahubia. No medzi vijačkami bolo niekoľko, ktorým Bt toxín produkovaný geneticky modifikovanou kukuricou neškodil.

Takže odolné vijačky prežili, začali sa rozmnožovať a ich potomstvo tiež získalo odolnosť?

Presne tak a problém je naspäť – vijačka napáda aj geneticky modifikovanú kukuricu. V Kanade zasa začali vznikať buriny, ktoré sú odolné proti širokospektrálnemu herbicídu, proti ktorému je odolná GM repka olejná. Čiže je to ďalšia veľká zmena ekosystému a problém pre používateľov toho herbicídu. Vyhubenie hmyzu tiež nie je ideálne – nielen toho škodlivého, ale aj nevinných príbuzných. Hmyzom sa živia drobné spevavé vtáky, tie sú korisťou pre dravce. Ak to zničíme, postupne sa začne rúcať celý ekosystém.

Môže si geneticky modifikované semená kukurice zasiať hocikto?

Nie, sú patentovo chránené, čiže poľnohospodár, ktorý si také semená kúpi, ich dostane s licenciou na jednu sezónu. V ďalšej sezóne si musí kúpiť novú licenciu. A to je ďalší problém s GM rastlinami, pretože sa za určitých okolností môžu šíriť peľom a dostať sa na susedné pole.
To sa aj stalo?

V USA sa opakovane stalo, že firma predávajúca patentovo chránené semená našla plodiny aj na poliach poľnohospodárov, ktorí si ich nekúpili. Roľníci tvrdili, že semeno neukradli a kukurica sa k nim dostala náhodne z cudzích pozemkov. Boli z toho súdy, vymáhanie odškodnenia za „autorské práva“ majiteľa patentu. Na takéto spory môže neférovo doplatiť roľník, ktorý je v tom naozaj nevinne, no musí platiť súdne trovy, odškodné. A počula som, že problém sa vyskytol už aj na Slovensku.

Bol aj súd?

Nie, išlo o inú vec – roľníkovi, ktorý pestoval organicky, kontaminovala pole geneticky modifikovaná kukurica.

Neuveriteľné! To znamená, že ak by sa pestovanie takých plodín rozšírilo ešte viac, mohlo by to kontaminovať množstvo iných polí?

Blízke políčka by to kontaminovať mohlo. Je naozaj zlé, ak dvaja susední farmári pestujú rovnakú plodinu, ale jeden chce organickú a druhý geneticky modifikovanú. Sú síce definované ochranné vzdialenosti sto-dvesto metrov, ale existujú publikácie, podľa ktorých sa peľ môže za určitých okolností preniesť aj kilometer.
Malo by podľa vás Slovensko vyhlásiť svoje územie ako GMO free, čiže územie, kde sa nesmú pestovať tieto rastliny?

Keby rozhodnutie záležalo na mne, tak áno, ale je veľa prekážok. Firmy, ktoré produkujú GM osivá, lobujú s pomocou vlády USA u vysokých politikov aj v Bruseli, aby sa Európska únia otvorila týmto plodinám. Je to lobing v rámci diskusie o voľnom obchode medzi USA a Úniou. Voľný obchod je dosť vážna vec a v hospodárskej kríze sa naň bude pozerať tak, že by mohol pomôcť z recesie.

Čiže to bude o peniazoch?

A keď ide o peniaze, robia sa ústupky.

Máme sa báť, že sa to môže stať?

V rámci dohôd o voľnom obchode áno.

Nemohol by na Slovensku napríklad župan vyhlásiť, že jeho kraj je oblasťou bez GM plodín?

Môže to vyhlásiť, ale keby sa poľnohospodár rozhodol, že plodiny pestovať chce, župan by ho nemal ako zastaviť.

A keby to schválili v parlamente?

To by nám neprešlo v Bruseli, lebo ak Európsky parlament schváli nejakú plodinu, tak je schválená pre celú EÚ. Nedá sa to urobiť parlamentným zákonom.

Mohli by GM potraviny zhoršiť aj postavenie roľníkov?

Keby tu začalo naplno pracovať niekoľko veľkých firiem, ktoré majú monopoly na semená a herbicídy, ľahko by získali kontrolu nad trhom a naše poľnohospodárstvo by sa stalo od nich závislé. Navyše GM plodiny je výhodnejšie pestovať vo veľkých monokultúrach, nie na malých políčkach. Keď sa budú zväčšovať plochy monokultúr, je to zasa zlé pre ekosystém. Pre nás je najvýhodnejšie držať si čo najpestrejší ekosystém a pestovať rôzne plodiny. Klíma je nestabilná, každý rok sa vyskytnú nejaké extrémy a vždy na ne niektorá plodina doplatí. Keď pestujete dvadsať druhov a tri doplatia na extrém, sedemnásť zostane. Ale keby ste pestovali dve plodiny a akurát obidve by doplatili na extrém v počasí, bola by strata neporovnateľne väčšia.
vybrali.sme.sk
Autor:
Život
,
Richard Filipko
Profil autora

Podla mna GMO konzumujeme uz velmi dlho...teraz len sonduju co my na to keby sa to sem akoze dovazalo hehe...pritom niektore krajiny zive prirodzene jedlo nejedli nikdy...len si to mysleli...clovek by mal byt vdacny za to vsetko co dokaze jeho telo uniest...zachvilu budeme zrat sroby a telo sa prisposobi...budeme zit len do 30tky a postupne vyhynieme uplne nahradia nas stroje na ktore sa napojime...bohviekolkokrat sme uz napojeni...ach vecnost :-)