Strach a obavy

1. maj1112	14. 12. 2009, 20:21
Ahojte, chcela by som sa podeliť so svojim problémom, ktorý ma v poslednej dobre veľmi trápi. Mám skvelého priateľa s ktorým už takmer chodíme rok a pol, je to obrovský dar od Boha a náš vzťah budujeme spoločne a vážne s túžbou a cieĺom vziať sa a založiť si rodinu. On študuje v Bratislave a ja teraz končím strednú, chcela by som taktiež študovať v Bratislave, jednak aj kôli vysokej škole ktorá ma zaujíma ale v neposlednom rade aj kôli tomu aby som mohla by´t bližšie pri ňom. V poslednej dobe ma však veľmi trápia myšlienky ktoré ma napadajú a ja si neviem s nimi dať rady. Doteraz to tak nebolo a prišlo to po letných prázdnináchj kedy sa začala škola aj jemu a tak musel odcestovať na internát. (minulý rok a minulé semestre to bolo rovnako, tiež bol v Bratislave na internáte ale nič takéto som nepociťovala) Ide o to že ma napadajú veľmi zlé myšlienky, predstavujem si že si nájde iné dievča s ktroým bude môcť byť častejšie ako somnou, alebo ktoré bude lepšie ako ja...zverila som sa mu s týmto problémom, spoločne sme sa za to modlili, aj on sa za mňa modlí aby to prestalo...Milulý rok to bolo naopak, zase on mával niekedy ťažkostia bol smutný, navzájom sme si chýbali a tak prichádzali rôzne zlé výmysly a myšlienky z jeho strany. No spoločne sme to zvládli, snažila som sa mu dokázať že je pre mňa jediný na svete, že ho nikdy neopustím... Lenže teraz ako keby sa karta obrátila a prišlo to na mňa. Veľmi ma to trápi, pretože on s ami snaží všemožne pomôcťa ja ho často zraňujem. V poslednej dobe to vyzeralo že už je to v poriadku ale teraz som bola na víkend v Bratislave a boli sme tam spolu..ja som tam bola kôli prípravnému kurzu na vysokú školu a keď som v nedeĺu večer odchádzala vlakom domov, prišlo mi to veľmi ľúto že to tak rýchlo ubehlo a zase budeme od seba ďaleko. On cestoval zo stanice na internát do mlynskej doliny a ja som sa o neho po ceste bála, už bolo dosť neskoro a tak som mala strach aby sa mu niečo nestalo..tak sme sa dohodli že keď bude šťastne na izbe 2x mi prezvoní... Stalo sa však to, že na to zabudol, pretože má pred skúškami a potreboval ešte dorobiť zadanie do školy tak sa ponáhľal aby to stihol...a ja som sa zachovala veĺmi neprimerane a nesprávne a nahnevala sa že na mňa nemyslel, že aj ja sa môžem oňho báť...Pritom viem že človek nedokáže myslie´t na 100 vecí naraz :( a teraz ma veľmi trápi ako som sa zachovala, že som sa nahnevala a vyčítala mu že ma asi nemá dostatočne rád keď behom pol hodiny zabudne že som vôbec s ním bola a že sa môžem báť :( Veĺmi ma to mrzí lebo odvtedy mám znova zlé myšlienky, že som zlý človek, a že ho stratím. že si uvedomí že existuje aj lepšie dievča ako som ja a že ma naozaj neĺúbi :( Možno to znie banálne alebo detsky ale ja s tým bojujem každý deń v týždni a neviem čo robiť.

3. piskotka	⇑    14. 12. 2009, 20:40
ahoj maj..ak sa smiem spytať si žiarliva?...

2. Samson	14. 12. 2009, 20:33
chcel by som mat taketo problemy

4. maj1112	14. 12. 2009, 20:41
asi áno, som žiarlivá a hlavne teraz keď ma toto všetko napadá. pripadám si ako blázon

5. piskotka	⇑    14. 12. 2009, 21:02
a maš konkretny dovod žiarliť?...prečo žiarliš?..neveriš si?...

6. maj1112	14. 12. 2009, 21:07
zrejme, nepovažujem sa za dosť dobrú.. on prekypuje dobrotou a pochopením, nemá problém s odpúš´taním, verí mi.. a ja sa proste bojím že si niekto všimne aký je dobrý a prídem oňho

7. piskotka	⇑    14. 12. 2009, 21:10
no pišeš,o svojom chlapcovi velmi pekne,skus sa zamyslieť či by sa taký dobry chlapec zaoberal niekym,kto nema pre neho cenu...skus sa pokusiť nazerať sama na seba inak,čo si mysliš čo je na tebe pekne a dobre?..čim mysliš,že si ho očarila?..

8. maj1112	14. 12. 2009, 21:14
no veď tomu práve nerozumiem :( čo je na mne dobré a prečo si všimol mňa.. možno sa bojím že po čase náš vzťah zovšednie, že si uvedomí že je to iné ako kedysi, alebo že ho už nebavím.. ja neviem :( nikdy predtým som s týmto problém nemala :( neviemč o sa to somnou deje :( a najviac ma trápi že mu tým len ubližujem :( ako keby som neverila jeho slovám a prejavom lásky, ale stále sa bála sklamania :(

9. piskotka	14. 12. 2009, 21:21
maj ,tvoje spravanie sa da pochopiť,ale ak nezmeniš svoj postoj,tvojho chlapca može po čase prestať baviť,ti stale dookola vysvetlovať,že mu na tebe zaleži...ber to tak,že muži su naozaj trošku iny ako my ženy,stavim sa ,že ty mu maš chuť pisať sms a volať kazdu chvilu,ale muži premyšlaju trošku inak,ale to neznamena,že ked ti stale nevola,alebo nepiše,že mu na tebe nezaleži...a potom sklamanie može prisť v kazdom vztahu,to sa občas stava,uživaj si toho,čo spolu preživate teraz a netrap sa mučivymi myšlienkami,môžeš tym všetko pokaziť...

10. maj1112	14. 12. 2009, 21:33
piskotka máš pravdu, viem že by som mala pracovať hlavne na sebe , lebo u mňa je chyba ktorú nehádžem za hlavu ale zbytočne pitvem a sama privodzujem tieto situácie

11. piskotka	14. 12. 2009, 21:41
vlastna skusenosť,nepitvaj,ničomu tym nepomožeš,ver mi,to čo ma byť bude a to čo nema byť nebude....dobre je to,že si chybu uvedomuješ,aspom vieš čo maš napravať,skus si napisať napriklad na papier,čo by si v tomto smere mohla podniknuť...

12. maj1112	14. 12. 2009, 21:46
ďakujem piskotka, teší ma že sa našiel niekto kto tomuto problému rozumie

13. piskotka	14. 12. 2009, 21:51
nemaš začo,aj tak ti možem ponuknuť len svoje skusenosti nič viac,a kazdý sme vzdy o inom...určite svojho chlapca lubiš,tak prave preto mu daj trošku dychať,aby si ho nestratila...