.. je, ze clovek nieco vlastni a ze jediny sposob existencie je sposob vlastnenia.
Uz Platon za svojho casu, ked videl prilis casto mrzute medziludske vztahy plodiace nasilie povedal, ze vsetko zlo naseho sveta sposobil ten, kto prvy prisiel, zarazil kol do zeme a vyhlasil, ze toto je jeho.
Tento sebaklam, ze je tu nieco niekoho v nasej spolocnosti sposobuje len to najhorsie, coho sme vobec schopni a to je zahuba vlastnych zivotov, co je to najcennejsie, co vlastne mame. Beztak sa hodnota majetku nad nase zivoty vyzdvihla a to je nieco vzhladom k racionalnemu zmyslaniu totalne nepochopitelne a som takmer presvedceny, ze take nieco muselo napadnut aj Platona, ale nie len jeho, ale mnohych myslitelov naseho druhu pred nim aj po nom o com sa kde tu aj dozvedame v literature.
Dnes tomu nieje inak, ba co viac, cim viac sa ludskou psychou zaoberame, zistujeme, ze vobec niesme dizajnovani pre to, co robime, ako sa spravame, je nam to v nasej najhlbsej podstate odporne, ale predsa to robime.
Je nespocet pripadov vysluzilych vojakov, ktori trpia neznesitelnymi traumami z toho, co pachali vo vojnach. To nas duch/rozum, ci vedomie jednoducho nezvlada a prieci sa tomu, je to ako choroba tela npadnuteho virusom, tak nase vedomie trpi, ked kona proti svojej podstate a preziva toho nasledky..
O nic insi len v miernejsej forme je nas spolocensko ekonomicky suboj o majetok. Je to dost drsny boj a v konecnom dosledku vobec nema daleko od takej vojny, pretoze zakonite vzdy niekde na konci svojho procesu zanechava obete na zivotoch. To ze sa ma tunajsi dnesny clovek lepsie ma hlavne z toho dovodu, ze niekde inde na svete je clovek vykoristovany. Vidme lacnu pracu v azii, ci v afrike a tunajsich multimiliardaroch na zapade. Pritom, kym tam tento moderny clovek so svojimi kseftami o vlastneni neprisiel, tam zili ludia skromne, ale hlavne spokojne a o tom opat v konecnom dolsedku ide. Zivot domorodca je sice kratky, ale bezstarostny a nijaky chytrak mu z moralneho hladiska nema pravo zasahovat do zivota o com je tie mnoho sociologickych studii, ktore s drzostou ignorujeme.
Systemom vlastnenia vyrobnych prostriedkov sa stavame diktatorskou sspolocnostou. Je jedno, ci vladne strana na zaklade policajnej, militantnej, ci VYROBNEJ moci. V kazdom z tychto pripadov ide o ovladanie prostriedkov produkujucich tovar nevyhnutny pre zivot. Teda logicky, kto ovlada vyrobne prostriedky, ovlada ine zivoty zavisle od nich a to je diktat.
Diktat znamena formu nasilia, rozhodovanie, ci usmernovanie proti voly inych, zavislych na nimi nevlastnenych spominanych vyrobnych prostriedkov. A nasilie vedie vzdy len k nasiliu, co nam v konecnom dosledku dokazuje kazdodenna situacia v nasej spolocnosti. Ak si to potialto dokazeme otvorene priznat, tak sme pripravene pre nove myslenie, ak si to priznat nedokazeme, ak tetnto stav berieme ako prirodzeny a normalny, tak niet moznosti pre zmenu a clovek je schopny akejkolvek zmeny, co je tiez dokazane ako v beznom zivote, tak v psychologickych studiach, vzdy ide o vzdelavanie, volu a podporu okolia, podpora okolia je pre nas ludi velmi dolezita, kedze sme tvory spolocenske, co mame naozaj zapisane aj v genoch. NIE SUBOJ, ale SPOLUPRACU, POLOCENSKOST, tak nase preddruhy prezivali a tak sme sa evolucne vyvinuli.
Preto je system vlastnenia a majetkoveho suboju pre nas destruktivny, ako druh sme preto stale predurceni k zahube z prirodzenych dovodov. Pre nasu expanziu, technologicky pokrok a prezitie sucasne, je zmena tohoto myslenia preto nevyhnutna. Za poslednych sto rokov, sme hned niekolko krat celili realnemu vyhubeniu atomovou hrozbou. Tento fakt by nam mal dostatocne sluzit pre pochopenie vaznosti situacie a opodstatnenie tychto myslienok. Clovek tym, ze vyvija tecchnologie, ale zaroven nenapreduje v spolocenskom a moralnom zmyslani stale zvysuje moznost sebaznicenia. To je to iste, ako ked sa dieta hra stale s vacsim ohnom, no stale nechape jeho niciveho potenciali pri nerozumnom zaobchadzani.
Zmenit sposob existencie vlastnenia a konkurencia na sposob sukromia a spoluprace je v podstate velmi jednoduchy, az smiesno jednoduchy, je takmer hrou, prtoze ponuka moznosti pre to, co clovek naozaj chce robit a nie to, co musi, co naopak sposobuje sucasny system nasilia.
Duplom sucasne dostupne technologicke poznatky nas robia este slobodnejsich ba co viac, otvaraju potencial pre uplnu udrzatelnost aj ekologickeho systemu, ktory je nevyhnutny pre nas zivot, ktory ale sucasny system nasilia devastuje a to exponencialnym sposobom, co opat nahrava myslienke sebaznicenia, nie len vzhladom k vojne. Dalej biohazard, ktory nastupujeme opat len z vidiny nasilneho obohacovania predstavuje trtiu hrozbu vyhubenia. Toto si treba najprv naozaj uvedomit a potom sa mozno zacal liecit z dogmy, v ktorej vsetci vyrastame, ze sa to inac neda.
Ludia jednostaj oponuju sebckostou vraj aa co moj pocitac, ci ho dam druhemu
nehnevajte sa, ale taketo zmyslanie ja povazujem uz len za smiesne a absurdne. Jestvije sposob zdielania, ak ovsem vobec panuje nejaky nedostatok. a nezabudat na pravo sukromia, ktore do znacnej miery plnohodnotne supluje vlatnosti vlastnictva, ale nieje nasilne a nedokaze sposobovat nepomer. Staci sa nad tym zahlbit, premyslene to mali uz mnohi pred nami, a premysaju a zdokonaluju to mnohi momentalne, chyba len priestor vo forme zaujmu o riesenie tohoto v podstate najzasadnejsieho problemu naseho druhu co viac, berie to moc sucasnym zdegenerovanym vladcom vyrobnych prostriedkov, teda realnym vladcom sveta a nasim diktatorom. Zatajuju informacie, pretoze informacie znamenaju moc nad nasim druhom, kedze sa informaciou vobec dopracoval k tomu, co je.
My mame potencial pre to, aby sme nezili takymto ubohym sposobom destruujucim nase vzajomne vztahy a ruku na srdce, ak sa zamyslite nad veskerym konfliktom, ci uz z vaseho najblizsieho okolia vzhladom k jedincom, alebo ku globalnym konfliktom, tak kazdy jeden ma korene v snahe nieco ziskat a potom logicky musime vychdzat z toho, ze ak sa nic ziskat nebude dat, len to bude dostupne, tak nebudu mat pristor ani konflikty, alebo dobre budme realni, trivialne zalezitosti zrejme nevymiznu, ale zasadne problemy naseho druhu by sa nemoznostou o nieco skriepit eliminovali, comu opat nasvedcuju druhy, zijuce v spolocenstvach a v zmysle spoluprace vobec dokazu prezivat.
Koniec koncov si vzdy kladiem otazku, co by clovek vsetko mohol narobit s tym materialom, ktory vyhodi do vzduchu v svojich vzajomnych konfliktoch. Su odvazlivci, ktori niesu ani tak vo vseobecnosti svojimi pracami neznami, ktori si dovoluju tvrdit, ze vesmir sme mohli zacat osidlovat uz kludne pre kristom, len, ak by sme vzdy vsetok svoj potencial nezahubili vsetko niciacimi a nutnostou od znova zacinat sposobujucimi konfliktami. Az z toho vystava podozrenie, ze niekto ma stale zaujem cloveka vo svojom vyvoji brzdit a ja si myslim, ze tato brzda nieje sposobovana nicim inym, ako stale opakovanym principom nadvlady jednotlivcov, ktori si svoju moc ako uz bolo spominane udrzuju prave zadrziavanim dolezitych informacii, ktore maju casto resp. by mali dopad na celu spolocnost a jej vseobecne chapanie, cize napredovanie.
Cesta k idealnejsej spolocnosti je samozrejme dlhy proces a plody z neho by mohli zacat uzivat az dalsie generacie, aly myslim si, ze kto si vazi seba, by si mal vazit aj svojho druhu a jeho osudu a preto ja osobne hovorim vo vseobecnosti NIE sucasnemu sposobu myslenia a zitia. Ak ma clovek po tomto aspon zaujem snazit sa pochopit viac tieto slova, mal by si urcite pozriet nasledovne diela a to aj viac krat pre dostatocne pochopenie tejto v ludskom zmysle dolova e****ej zalezitosti naseho bytia ovlyvnujucej ako nas materialny, tak duchovny zivot, ktory dla mna a nie len mna naramne stagnuje.
odkaz
odkaz
Hlavne tento diel rozobera podrobne ludsku mysel a jeho spravanie.
odkaz
Dalej je na svete uz mnoho diel, ktore opisuju implementaciu demokratickeho rozhodovania do naseho sstemu miesto vodcovskeho modelu, tiez o zdielani o dostupnych technologiach a ich moznom vyuzivani a tak dalej. Tu cestu, terba len zacat a ono to uz potom ide same.
Hovori sa o zmene myslenia v tychto casoch nasej sucasnej civilizacie a ja myslim, ze to zapocalo, len chyba este na kvantite a sireni informacii, co sa nemusi nepodarit.. aj ked su vyhliadky zle.
