Smrť najbližšieho

1. vrtulka	10. 10. 2009, 08:45
Príde nečakane, neopýta sa či može vziať, či neublíži. Je súčasťou nášho života, lebo jedny sa rodia a iní umierajú... Súhlasí Vlado, postoy-lea, dnes_flamujem, *game*

2. Lady_S	⇑    10. 10. 2009, 08:53
a s tým umrie aj časť nášho JA

4. Vlado	⇑    10. 10. 2009, 09:02
Lady, nepokaz, to... aké JA tu montuješ? Jasné, že smrť blízkeho ťa ovplyvní, nás ovplyvní... asi by sme boli nejakí vadní, keby to nemalo na nás nijaký účinok. To je príliš obrazne povedané, že umrie časť z nás... nič neumrie, len nás to poznačí... zanechá stopy...

6. Lady_S	⇑    10. 10. 2009, 09:13
na duši rozhodne a ani čas to nevylieči

7. Vlado	⇑    10. 10. 2009, 09:22
Áno, ale naučíme sa s tým žiť...

8. arašid	⇑    10. 10. 2009, 09:35
Vladko, koľkých z tvojích najbližších - milovaných si stratil?

9. Vlado	⇑    10. 10. 2009, 09:53
To nepoviem, pre mňa to nie je podstatné, hovoriť o tom... radšej by som sa zameral na to, ako prekonávať ťažkosti, ktoré nastanú v prípade náhlej smrti. Príde neočakávane... myslím, že silne pôsobí na ľudí smrť. Niekoho to zvedie k náboženstvu, niekto sa učí s tým žiť. A hlavne prekonať bolesť... zármutok... vo svojom okolí nepozorujem, ako hovorí Lady, že čas to nevylieči... u zdravých ľudí je to tak, že napriek spomienkam, sa naučia žiť s týmto novým stavom, s touto skutočnosťou, že niekto blízky zomrel... Súhlasí vrtulka

10. Nadja	⇑    10. 10. 2009, 10:02
No, ja keď som skúmala, o čo ide, tak som prišla na toto: Všetci potrebujeme cítiť , že nám niekto prejavuje lásku - čím viac, tým sa lepšie cítime. Ak odíde niekto, kto nás ľúbil, o túto lásku prichádzame, a to sa nám nepáči, smútime za ňou. A tak vlastne, sa prejavuje naše sebectvo, ale nebite maaa   Súhlasí Vlado, arašid

11. postoy-lea	⇑    10. 10. 2009, 10:12
Nadja ahoj. Presne, clovek tuzi byt milovany, lebo to bytostne potrebuje. A ano napr. pri pohreboch ja sama si uvedomujem, ze neplacem za blizkym mrtvym, ale zo strachu a predstavy, ze aj my raz v tej rakve budeme lezat(neprijemna predstava) a este si uvedomujeme, ze sme prisli o niekoho kto nam bol oporou. Súhlasí Vlado

12. Nadja	⇑    10. 10. 2009, 10:17
Jojo, sme to my malé potvorky...   Takže, čím sme sebeckejší a čím viac sa cítime ukrivdení stratou, tým dlhšie sa spamätávame... ? Nie je výnimkou vdova, ktorá lamentuje nad hrobom "Ako si mi to mohol urobiť"...   Súhlasí postoy-lea

15. gombička	⇑    10. 10. 2009, 12:03
vdova nelamentu  ..čaká kedy sa z toho...zlého sna..zabúdi

21. Lady_S	⇑    10. 10. 2009, 12:38
ja cítim potrebu ísť s tým mŕtvym na druhý svet - závidím mu, že už to má za sebou - žiadne sebectvo

30. gombička	⇑    10. 10. 2009, 13:09
Lady, nezaviď..smrť na nikoho nezabudne

13. arašid	⇑    10. 10. 2009, 11:44
Možno to nenapíšem tak, ako to chcem vypovedať, ale nejedenkrát som sa presvedčila, že i v takej ťažkej chvíli si ani človek neuvedomí, že veľká časť našich sĺz tečie na základe sebaľútosti. Neviem to tak povedať, ale to, čo si napísala je v mojich myšlienkach, ono sa nenadarmo hovorí, "počkaj, až umriem, potom iba zbadáš, o čo si prišiel..." - manželka manželovi - mám vymenovať, o čo všetko manžel prišiel? Hoci len o tie základné veci - varenie, upratovanie,pranie, iná pomoc...a zrazu si manžel povie:" Tak, a teraz čo? Kto mi navarí, kto mi hento-toto..." bééééééé a ľudia povedia - ale ten Jano za tou Marou plakaaaaal, no, teraz sa zbadá,kocúr jeden , uvidí o čo prišiel... no, ja o tom čiernom trošku veselšie, ale Nadja, je to tak, ako to píšeš ty.

14. vrtulka	⇑    10. 10. 2009, 11:44
tazke je prekonavat tazkosti ktore nastanu... ja nevravim ze som sa s tym nenaucila zit len je to o to tazsie, ze na to ze som dost mlada, mala tu este byt, mala byt pri nas... aj mna to viedlo k tomu ze som sa postavila k tomu s racio a nie s emotivnym postojom... boli tu ludia co ma potrebovali, teda este su...

16. Ónya	⇑    10. 10. 2009, 12:07
veď čo iné ti Vlado ostáva..len sa s tým naučiť žiť..")) Súhlasí Vlado

17. Vlado	⇑    10. 10. 2009, 12:14
Vlastne v úvode to Vrtulka opísala ako kolobeh... kým jedni umierajú, prichádza na svet nový život... takže smútok sa dá niekedy prebiť radosťou z nového... života. Súhlasí Ónya

20. vrtulka	⇑    10. 10. 2009, 12:37
zeby som zacala pracovat na novom zivote?!

22. Lady_S	⇑    10. 10. 2009, 12:39
aký je tvoj pôvodný nick vrtulka ?

23. vrtulka	⇑    10. 10. 2009, 12:42
no len vrtulka... ci mi Lady_S nieco uslo???

24. Lady_S	⇑    10. 10. 2009, 12:44
si tu úplne nová ?

25. vrtulka	⇑    10. 10. 2009, 12:46
hej...to az tak vidno?

3. vrtulka	10. 10. 2009, 09:01
veľká časť nášho ja, lebo pokiaľ je to človek, vďaka ktorému sme tu mi, ktorý nás vychoval, ktorý nás miloval, ktorý nám dal základ nášho bytia, tak jeho smrťou ostane veľká bolesť...a zoberie si zo sebou veľa toho čo dal... Súhlasí Lady_S

5. vrtulka	10. 10. 2009, 09:08
Vlado ale z časti podľa mňa umrie aj časť z nás... Ja som jej smrťou prišla o lásku medzi matkou a dcérou a myslím, že tú mi už nik nevrati... tú lasku už len prechovávať vo svojom vnútri môžem ale tá ktorá bola medzi nami už nikdy nebude dávaná a žitá pre niekho iného alebo s niekým iným... a stopy zanecháva, smrť je veľká spúšť.... Súhlasí Vlado, postoy-lea, cesta

26. ether	⇑    10. 10. 2009, 12:57
skoro ako rozvod...

18. Ónya	10. 10. 2009, 12:19
je to o tom, aby sme počas života pekne žili ..mali pekné rodinné vzťahy a iné.. aby sme boli k sebe dobrí..a nemuseli prosiť o odpustenie ..aby sme obdarovávali láskou, darčekmi, potešili druhého,,potom je už neskoro a moc to mrzí že sa nestihlo povedať ako veľmi "ťa mám rada".,..ako veľmi mi je s tebou dobre, ..alebo ďakujem za všetko .. ".)) Bohužiaľ sú aj také nečakané odchody bez smrti.. bez rozlúčenia ...spálené mosty...kedy sa osoba neobzrie akú citovú spúšť za sebou nechal. Vysvetlovať napr. deťom, že už niekto nie je aj keď je, pozerať sa do tých šialene smutných očiek a vidieť v nich otázniky "prečo" ...pocit sklamania a pocit prázdnoty.. že niekto ich luhal že ich má rád..to je horšie ako normálna strata blízkeho smrťou. prepáčte...

19. vrtulka	⇑    10. 10. 2009, 12:27
ja neprosim o odpustenie, mne rodicia dali vsetko... a jedine co ma mrzi je naozaj to, ze tym ze mse to necakali, tak som nestihla pohladit jej tvar, povedat tolko veci, ze uz nebude stat pri mne ked raz v zivote sa rozhodnem ist pred oltar, ze nebudem mat rady od mamy, ake je to byt matkou...aj mi mame v ociach otazniky a nik nam neodpovie na otazku preco?!

29. Petrana	⇑    10. 10. 2009, 13:04
Zatelefonuj jej do Neba! Porozprávaj sa s ňou v mysli. Keď sa na ňu sústredíš pred spaním, môže za tebou prísť v sne. Súhlasí Kontesa

27. Ónya	10. 10. 2009, 12:58
ale dušičky sú až o mesiac, mám ešte na slzy čas...

28. gombička	⇑    10. 10. 2009, 13:04
prečo slzičky..niekto sa aj narodí..na dušičky

31. Poroslav	10. 10. 2009, 13:10
Smrt blizkych je pre mna vzdy velmi intimnou, mucivou a bolestivou skusenostou. Vravi sa ze cas vsetko zahoji. Nezmysel! Clovek casom akosi prekryje smutok, bolest, trapenie inymi pocitmi, ale aj po case niekedy staci velmi malo a vsetky spomienky sa vratia, v cloveku akoby sa opat vsetko zlomilo a zas je vystaveny tomu istemu zialu. Súhlasí Ónya, Kontesa, cesta

32. Ónya	10. 10. 2009, 13:12
Gombička AHOJ - moja svokra mala narodeniny rovno na dušičky !!! neklamem ..ale už nie je medzi nami.. Súhlasí gombička

33. gombička	⇑    10. 10. 2009, 13:14
prečo by si Ónya klamala..však aj ja..na dušičky

34. Ónya	10. 10. 2009, 13:14
Tak zase pre niekoho je smrť vykúpením, nezabudnem,. ako sa jedna pani tešila že manžel skonal, nakoľko sa xx rokov trápil a ona tiež - náročná opatera.. a on z toho života už nič nemal..

35. Ónya	10. 10. 2009, 13:15
ČOže ?? Gombička .. fakt "" hahaha ... nič na tom nie je ..to je ako ke´d sa niekto narodí na 1. apríla... hahaha

36. gombička	⇑    10. 10. 2009, 13:21
mne hovor Ónya.."nič na tom nie je"  ..ešte ani raz.. čo si pamätám..neoslavovali sme v ten deň moje narodky..či už doma, alebo v robote   __ idem het..maj sa krásne a píš básne   Súhlasí Ónya

37. Ónya	10. 10. 2009, 13:23
veru ani svokra, všetci trúchlili a ona ani nemohla oslavovať.. môj otec zomrel práve v čase keď ona mala narodeniny, takže sme všetci trúchlili..ale ako škorpiónka to je dobrá šťastná cesta životom.. dosiahnete veľa.

38. *game*	11. 10. 2009, 19:47
Dnes odisiel jeden skvely clovek, prajem mu stastny navrat domov a vsetkym, ktorym chyba vela sil...

40. Poroslav	⇑    11. 10. 2009, 20:27
To je smutne, uprimnu sustrast.   Súhlasí *game*, postoy-lea

39. Ónya	11. 10. 2009, 20:21
a kto to je ? Súhlasí postoy-lea

41. *game*	⇑    11. 10. 2009, 20:34
Onya jeden dobry sused, ktory byval oproti mojim rodicom....akurat som k nim dnes prisla, ked vsetci plakali...no, moja mamina to preziva naozaj velmi zle....ja neviem, ked jej zomriem ja, alebo niekto z rodiny, ona sa asi zblazni....

42. 3dfxMan	27. 10. 2009, 17:45
Hmm Ahojte... Akurat ked ste si tak dobre klebetily zomrel najlepsi kamarat mojej priatelke... Potreboval by som poradit. Skoro vobec znou nemozem komunikovat nerozprava, volate nedviha je na internete nic vobec ako keby nejestovovala... Sem tam sa stane ze sa ozve ako ma hrozne miluje ale nic viac... Uz dlhsi cas sme sa nestretli a akurat teraz na dusicky ma narodky.. Fakt ja dalej nemam sil to snou tahat mam sa na nic... nemozem nanu prestat mysliet.... Dakujem.

43. Ónya	27. 10. 2009, 17:59
3DFxMan..pochop ju..stačí keď ju budeš držať za ruku , pohladíš a stačí ak spolu krásne mlčíte. Potrebuje ťa určite, ale má boľavú dušičku. Nič nie jestratené , nesnaž sa o nič napr.ju rozveselovať..a vyhľadaj ju..stretnite sa.