Sloboda

1. fajer	17. 10. 2008, 19:00
aky zmysel ma nabozenska sloboda,ak nabozenstvo je vlastne dusevne otroctvo....

2. janyjany	⇑    17. 10. 2008, 19:11
fajer - zovšeobecňuješ. Pre niekoho je náboženstvo otroctvo, pre iného nie.

16. dorota	⇑    18. 10. 2008, 19:40
ak to beries takto, tak ziadny

18. milenia	⇑    18. 10. 2008, 19:47
Náboženská sloboda nie je výmysel cirkvi ale zákonom stanovená svetskou mocou. Žiadna cirkev neuznáva náboženskú slobodu.

3. Marquis.De.Carabas	17. 10. 2008, 22:44
fajer, nieže by som nejak neúhlasil, ale nie si aj ty otrokom svojich názorov? princíp je ten istý...

4. Mojka	⇑    17. 10. 2008, 23:10
..juj, ale si mu dal

5. Marquis.De.Carabas	⇑    17. 10. 2008, 23:12
a nemám pravdu?

6. Mojka	⇑    17. 10. 2008, 23:50
..však preto sa smejem, ináč by som oponovala   Páčko a Dobrú noc

7. fajer	⇑    18. 10. 2008, 06:01
nemáš,zdravý rozum nie je názor...

9. mirusko	⇑    18. 10. 2008, 09:25
A ty Marquis.De.Carabas nie si? Absolútna sloboda neexistuje, aspoň nie u človeka.

10. Marquis.De.Carabas	⇑    18. 10. 2008, 11:14
tým príspevkom som chcel povedať, že to platí pre všetkých, mňa nevynímajúc...

8. Nadja	18. 10. 2008, 09:12
Náboženstvo je tým, čo si z neho človek urobí. Náboženská sloboda má ten význam, že sa človek preňho môže slobodne rozhodnúť.

11. Kasafran	18. 10. 2008, 16:00
Môže byť pre nás všetkých (ateistov i veriacich) rovnako zaujímavé, že sloboda náboženského vyznania v dávnej minulosti bola na podstatne vyššej úrovni, ako teraz. Na spoločné zamyslenie som vybral a upravil časť z úvahy autora Miroslava Horáckeho uverejnenej pod názvom "Znova o slobode svedomia" v časopise PROMETHEUS č. 3/2008 (je to časopis pre občiansku spoločnosť a humanizmus): ...V starovekom svete existovali nespočetné a rôznorodé náboženstvá a kulty tzv. "pohanských" národov - staroveký Egypt, Babylon, Perzia a mnohé ďalšie ríše, neraz označované ako barbarské, ale aj civilizácia gerécka a rímska. A v nich možno vidieť, že vtedajší ľudia, príslušníci určitého národa alebo kmeňa a stúpenci určitého náboženstva či kultu sa tolerovali. Nevideli vôbec nič zvláštne na tom, že "ten iný" má svojich bohov alebo bohyne, vyznáva taký alebo onaký kult. Keď s danou situáciou porovnáme neskoršie pomery a vzťahy medzi ľuďmi v stredovekej kresťanskej Európe, najmä počas neobmedzenej dominancie katolíckej cirkvi, zistíme, že v nej neexistovala nielen sloboda svedomia, ale ani náboženstva, náboženského vyznania. Realitou bola cirkevná katolícka totalita, ktorá trvala dobrých tisíc rokov. Dočasne sa ju podarilo prelomiť českým Husitom v 15. storočí a o sto rokov neskôr reformačným protestantom v niektorých krajinách. V podtate šlo o slobodu, o právo voľby alebo možnosť voľby iba v rámci kresťanstva - o to - nemusieť veriť po katolícky. Požiadavka slobodného vyznávania "slova Božieho" ako slobody a práva človeka, kresťana, však vtedy predurčila neskorší vývoj k myšlienke a požiadavke základných ľudských a občianskych práv. Najprv vo filozofii osvietenstva a následne ich vyhlásením v protifeudálnej revolúcii vo Francúzsku a v Severnej Amerike, kde táto nadobudla vyhranene protikatolícky a vo svojich extrémnych prejavoch aj protináboženský charakter. Napriek odporu pápeža bola sloboda svedomia, no často prakticky iba ako sloboda náboženského vyznania, deklarovaná v ústavách a zákonoch viacerých štátov a viac alebo menmej aj realizovaná. Ešte v 19. a niekedy aj v 20. a 21. storočí sa katolícka cirkev nevzdávala a nevzdáva svojich nárokov najmä vo väčšinových katolíckych krajinách. Nekatolíci, protestanti, židia a o ateistoch ani nehovoriac - môžu o tom povedať svoje...

12. ranexil	18. 10. 2008, 16:43
Sloboda je dana tým,na zaklade akych vstupov sa človek rozhoduje.Záleží na miere poznania,ktorý každý jeden má a to poznanie je potom nepriamy určovatel dalsej volby pri rozhodovaní sa .Ak je človek jednostranne v"ykrmený" akosi ideologiou nemožno hovorit o slobode,pretože sposob akym sa rozhodne je daný vstupmi a tie su determinované prave ideologiou ,ktora tvorý jeho ponatie o v lastnom JA.Takže slobodnejší je ten,kto hoci aj je veriaci neprepadol,žiadnemu naboženskemu smeru,ale ma poznanie o X naboženskych smeroch-a nielen o nich.Slobodu zväzuje pojem PRAVDA,pretože to čo individualne za pravdu pokladame to formuje nase volby pri rozhodnutiach.A tak je zrejmé,že len otvorený človek poznajuci relativitu pojmu PRAVDA sa stava slobodnejší,kedze jeho rozhodnutia nie su priamo urcovane ani tým čo za pravdu pokladá.Takže sloboda ,alebo slobodnejší je ten človek,ktorý ma toleranciu za svoj prívlastok a vždy su jeho voľby takými,ktoré umožnuju navrat k miestu kde volil,aby to mohol opravit,ak sa spatne rozhodol.To znamena byt slobodný.-Mat možnost navratov a poopravenia smerovania svojej cesty v živote.Kto to dokáže je skutocne slobodný a nikdy ho žiadna ideológia neovladne a nepripraví o slobodu.

13. tatko	18. 10. 2008, 19:03
nabozenska sloboda,inak povedane sloboda vierovyznania.su zakony ktore aj tuto slobodu obmedzuju,ale to teraz neriesim.takze tato sloboda je o tom,ze mozem verit comu chcem a mozem sa z tejto viery vyznavat.mozem verit nejakym dogmam,zaclenit sa do cirkvi a stat sa ''otrokom''.ale mozem mat vieru ktora ma nezotrocuje.a nemusim mat ziadnu...

14. ranexil	18. 10. 2008, 19:20
Tatko-Skôr sa zdá,že sloboda je krehká vec,ako vietor v dlani.Máš ho tam a pritom nemáš,lebo zavretím dlane ti vietor unikne.Takže nikdy ju nelapíš,ako ten vietor.Môžeš ju vnímať privoniavať ku nej,ale keď sa ju pokúsiš vlastniť -mať, v tej chvíli ju stratíś.Sloboda je vlastnosť Boha a my sa len musíme naučiť kráčať s ním ,aby sme občas i z jeho neobmedzenej slobody čosi pocítili.

15. tatko	18. 10. 2008, 19:27
ranexil,ake prava mas ty,podla svojej viery,voci bohu?

17. ranexil	⇑    18. 10. 2008, 19:40
Ja ?Môžem urobiť to,že sa mu vystavím,ako ked sa tvarou otočím k povievajucemu vetru.A on sa ma opyta:si krestan?A ja ak chces tak ano.A potom to vidím vsetko čo som kým som ak som krestan moslim,či cap v zahrade,alebo len otec svojho syna.A znovu sa ozve ten hlas este si krestan?A ja?Ako vidíš som čo chces aby som bol, podla pravdy o tom čo je najlepsie pre mna v živote v ktorý si ma umiestnil.A on?Si človek, vyber si svoju cestu z tých čo som ti zjavil.A ja?Už som si vybral ty si mojou cestou a radcom.A on?Kedy chceš môžes sa mi chrbtom otočit a kedy budeš chciet možeš sa mi znovu navratit,a kedy chces aj dlan môžes zavriet ak som ti v nej ako vietor-To su moje prava.

19. Kasafran	18. 10. 2008, 20:02
Ranexil, skús pouvažovať, či môže skutočná sloboda existovať bez skutočných práv a skutočných povinností.

20. ranexil	⇑    18. 10. 2008, 20:28
Kasafran,to su otazky, ktorých hlbka je tak velka,ako velmi sa chce tomu ,co do skaly dieru ryje, kopať.Dívam sa (zatiaľ) nato tak,že iba človek ,ktorý pozná sám seba ,vie kým je a čo je jeho skutočnou povinnosťou ,môže nachadzať slobodu v tom čo robí.Taký človek iste nachadza slobodu v tom čo činí,lebo je v živote spravne umiestnený a sloboda je pocitovana iba vtedy ked je človek štastný.Ak si š´tastný,maš radosť z akejkolvek činnosti tak si slobodný i keď by dalsí mohli tvrdiť že nie si.I keď konas v rozpore s presvedcením druhych,ale konaš svoju skutocnu povinnost si slobodný.Je lepsie robit svoje poslanie nedokonale ako dokonale veci druhych.

21. Kasafran	⇑    18. 10. 2008, 20:56
Ranexil, súhlasím, veď napríklad Omarova slobodná láska k Fatme vraj dokázala v trenčianskej skale vodu vykopať...