+ zobrazovať podrobnosti o téme

- nezobrazovať podrobnosti o téme

zimný servis · predpovede pre regióny · graf vývoja teplôt · vyhliadka na 10 dní

1. Natalia	8. 2. 2010, 17:14
Mierne morbidna tema,ale..Keby ste stretli cloveka,ktory by Vam povedal,ze uz prenho na tomto svete neexistuje nic,co by v nom vyvolavalo tuzbu zit.. Vedeli by ste vymenovat,sedem dovodov,sedem argumentov preco sa oplati zit? Súhlasí piskotka, dorota

19. piskotka	⇑ 8. 2. 2010, 18:09
1.deti,vidieť ich rasť,smiať sa,rozvijať sa 2.laska-spriaznena duša 3.milovanie,orgazmus 4.priatelia a ludia,ktorí vstupili a ešte vstupia do našho života 5.zapad slnka,pohlad na hviezdnu oblohu,roskvitnutu luku,valanie v trave, 6.vôna pokosenej travy,po daždi,babätka,vona muža,ktoreho lubiš 7.chuť čokolady,chut zmrzliny,smiech,hudba,tanec nasla by som ich viac,ale ked pišeš 7 mam čo robiť,aby som tam vošla

22. marska	⇑ 8. 2. 2010, 18:12
a šanca stretnúť mňa  Súhlasí Boris, piskotka

25. piskotka	⇑ 8. 2. 2010, 18:14
zať moj 4 to vystihuje,tam patriš aj ty

26. marska	⇑ 8. 2. 2010, 18:16
pche pchať ma do davu...

29. piskotka	⇑ 8. 2. 2010, 18:17
budeš vodca svorky  Súhlasí marska

27. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 18:17
a mna. a kopec inych ludi   piskot inak.. ty uprednostnis sex pred priatelstvom?? hmm som pohorseny   Inak vsetko to, preco sa oplati zit jeden a zaroven vsetky dovody obima jedno slovo jeden vyznam.. laska. Vsetko, co cloveka od lasky vzdaluje mu priamou umerou odobera chut zit. Velmi pekny priklad na to bol ten robot z hitchekrovho sprievodcu vesmirom. kto videl, cital.. vie   Súhlasí piskotka

30. piskotka	⇑ 8. 2. 2010, 18:21
boris ja nepišem o sexe,ale o milovani z lasky,kua ja ti neviem,či sa da nad to niečo povyšiť ...deti su numero uno,laska tiež ,no a to ostatne je na rovnakej urovni,lebo všetko by mi chybalo,kazda vec,ktoru som napisala

38. leila	⇑ 8. 2. 2010, 18:41
...ahoj piškotka, ja len tak na skok...  a k téme - možno iba jeden dôvod by som našla - hladať pravdu, cestu a lásku.../takže vlastne tri / natali.. Súhlasí piskotka

40. piskotka	⇑ 8. 2. 2010, 18:43
ahoj leila ,no ved ono všetko so všetkym suvisi

41. leila	⇑ 8. 2. 2010, 18:46
..piškotka, ako hore tak aj dole...

43. piskotka	⇑ 8. 2. 2010, 18:51
leila,mysliš,že cesta za laskou,je cesta pravdy?

45. leila	⇑ 8. 2. 2010, 18:58
...piškotka, myslím že áno, aj ked to nie je cesta za láskou, ale cesta lásky, aby ako taká mohla byť pochopená, použitá.. ,,rozplynutím".

46. piskotka	⇑ 8. 2. 2010, 19:07
leila,a keby ta cesta bola bez lasky,aku ulohu by tam hrala pravda?

36. Natalia	⇑ 8. 2. 2010, 18:38
piskot,I begg your pardon,ale pri vsetkych certoch,vsetky veci co si tu vymenovala ...tak pateticke ze by ti na to clovek odhodlany na samovrazdu s velkou pravdepodobnostou urcite neskocil.. Tu nikto naozaj nevie pohnut mozgom,iba sa imidzovo predhanat kto ma nosi vecsiu svatoziaru

42. piskotka	⇑ 8. 2. 2010, 18:47
natalia tak skus ty,to je tak individualne,nezabudaj na jedinečnosť kazdeho, zaleži od tej situacie,mozno by som ho primela k životu,keby som si s nim vyfajčila nejaku kubu,dala poharik whisky  ...alebo len tak ticho pri nom sedela Súhlasí Natalia

65. farmakum	⇑ 8. 2. 2010, 20:05
Aj keby sa v ňom nič nevyvolávalo túžbu žiť, tak by musela mať ťažkú depresiu aby si niečo urobil. A vlaste sa to dá pekne otočiť. Depresia je príčinou takéhoto zmýšľamia, takže odstránením depresie sa zase nájde túžba žiť...

74. Lukas1	⇑ 8. 2. 2010, 20:36
spytal by som sa, ci sa mozem pridat :-D Ja teda neviem, preco sa oplati zit, vobec sa mi to nezda ako vyhra. Aspon nie oproti smrti. Nevidim rozdiel, okrem toho praktickeho, ze ked je clovek mrtvy, tak ma vsecko na haku(mozno zazije tu ranexilovu absolutnu pravdu :-D ) Súhlasí Natalia

87. Natalia	⇑ 8. 2. 2010, 23:15
Ano smrt je nadherna nadej,paradoxne ked sa clovek rozhodne ze uz nechce dalej,este aj hviezdy mu zacnu svietit jasnejsie. Nezodpovedane otazky sa rozplinu v casopriestore,ten pocit sa da prirovnat k stavu beztiaze. Tupost ludi,ked privolany lekar skonstatuje smrt a oni kricia ze sa prave odohrala strasna tragedia.Naozaj proti logike,ked sami dobrovolne ostavaju v tejto ciernej diere,v trhlinach svojich osobnosti

2. Boris	8. 2. 2010, 17:36
No asi by som mu v prvom rade jednu vrazil a spytal sa, ci to citi.. ak ano, tak ma ten najlepsi dovod preco zit. Inak ma napada jeden a milion dovodov preco zit. A ziaden preco nezit. Ale vratim sa k jednej z mojich starych tem.. myslim, ze by tam niekto, kto nahodou takto uvazuje mohol najst inspiraciu. Mozno je taketo uvazovanie prave tem zlom v zivote.. co robit, ked ma uz neuspokojuje to, co ma predtym uspokojovalo? Zabijem sa, alebo nad tym popremyslam. Existenciálna filozofia Sorena Kierkegaarda nám ponúka modely ľudskej existencie pre lepšie pochopenie ako spôsob života jednotlivca ovplyvňuje kvalitu a pocit zo života. Estetické štádium (spôsob) života Toto najnižšie štádium charakterizuje predovšetkým hedonistický postoj (hedoné-slasť), teda zbieranie čo najväčšej sumy príjemného, rôznych druhov zážitkov a pôžitkov – ide tu o vychutnávanie si možností existencie, ktoré nepozná žiadne obmedzenia. Typickým príkladom estetického štádia je život Dona Juana. Život „estetika“ je určovaný horizontom prítomnosti, t.j. žije pre bezprostredný okamih, sústreďuje sa na okamžitú slasť – tu a teraz chcem to a to! „Estetik“ na jednej strane požaduje nezávislosť, nezáväznosť a pritom sa sám stáva zajatcom situácie, okamihu a zmyslových podnetov. Jeho prístup k životu sa pohybuje v kategóriách: príjemné, nepríjemné, šťastie, nešťastie a osud. Jeho život nemá žiadnu stabilitu a kontinuitu, chýbajú mu akékoľvek trvalé väzby, pretože nie je schopný záväznosti a stálosti, svoj životný smer mení podľa nálady alebo okolností a rád sa zbavuje zodpovednosti. Hlavnou črtou tohto štádia je nuda, ktorú vyvoláva jednotvárnosť, opakovanie tých istých zmyslových zážitkov a absencia hlbšieho zmyslu. Táto nuda ho napokon privádza až k zúfalstvu, a teda k pocitu ničotnosti existencie a k vedomiu stratenosti seba samého – tu už estetická existencia čelí dvom alternatívam: buď/alebo – buď zostane v zúfalstve a bude sa ho snažiť prehlušiť ďalšími umocnenými rozptýleniami (napr. ako Nero, ktorý, aby sa z nudy rozptýlil, zapálil Rím), alebo sa rozhodne prekonať estetické štádium aktom voľby seba samého. Etické štádium: Základnou etickou kategóriou je voľba. Etickým imperatívom je: Voľ seba samého! Človek v tomto štádiu volí seba, preberá zodpovednosť za svoje rozhodnutia a hľadá istú harmóniu so svojím okolím. „Etik“ vstupuje do hlbších, stálych a záväzných vzťahov k druhým a zmyslom jeho života sa mu stáva sústavné prekračovanie seba samého (t.j. vlastného egocentrizmu) službou druhým. Etický spôsob života sa teda vyznačuje dobrovoľným a zámerným podriadením sa povinnosti; etikovi ide takto o súlad s akýmsi nepísaným univerzálnym morálnym zákonom. Jeho život ďalej charakterizuje na rozdiel od estetika kontinuita a jednota so sebou samým. Za príklad tohto štádia Kierkegaardovi poslúžili tragický antický hrdinovia a tiež Sokrates, ktorého si veľmi cenil. Clovek potrebuje dovod pre svoju existenciu to je zakladny kamen pre jeho psychicku stabilitu. Súhlasí Petrana

4. marska	⇑ 8. 2. 2010, 17:39
zas ale tá slobodná vôľa... Súhlasí markéta

8. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 17:47
marska co je so slobodnou volou? Ta je pritomna v oboch pripadoch. A este som chcel k tomu celemu dodat, ze pred par rokmi som tiez permanetne uvazoval nad smrtou. Bolo to obdobie, kedy som k nikomu a k nicomu uz necitil vobec nic.

10. marska	⇑ 8. 2. 2010, 17:49
prepáč, to bol reakt len na začiatok toho príspevku  myslím, že všeobecne je málo ľudí, ktorí nerozmýšľali nad fialkami Súhlasí Boris

12. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 17:53
hej, tiez si myslim a tento moment v zivote ich radikalne meni. A potom, ze clovek sa nemoze zmenit   slobodne sa rozhodnut nezit? uff to mam za sebou.. jedine mozno... keby sa naskitla situacia, ze by som mal strasny uraz ci chorobu.. vtedy by som este popremyslal.

13. marska	⇑ 8. 2. 2010, 17:57
veď aj smrť treba, len až tam, kde si ona na nás počkala... no neviem ako v týchto situáciach, príliš ťažké si to predstaviť, ale ináč sa mi zdá podľa mojej skúsenosti, že ono umrieť nie je až tak ťažké (teda sa definitívne rozhodnúť)

16. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 18:02
marska nechce sa mi furt suhlasit jo? nech nevypadam ako debil    Suhlasim nieje to vobec tazke, ale nieco ta pri tom zdrziava.. Vela krat som si to uvedomil, ked som si spomenul na tie pocity.. ono to bolo fakt vsetko jedno a uz sa vymyslali iba sposoby ako sa zabit, aby to boloefektivne, aby to nebol nakoniec nepodareny trapas a podobne.. no dnes sa na tom s hrozou smejem   ty to mas za sebou uz? alebo ta este niekedy kmase?

18. marska	⇑ 8. 2. 2010, 18:07
kmáše ma akurát tak zvedavosť, ale držím sa stále môjho 9. dôvodu a moja myseľ mi vyhadzuje toľko nezmyslov, ktoré musím zažiť, že by sa to nevyplatilo... aprichádza to bez spúšťačov ako čistá zvedavosť...(ale len teoretická úroveň) súhlas ešte, masíruje mi to ego a mám ho celé stŕpnuté

20. markéta	⇑ 8. 2. 2010, 18:09
mno tak tým som si už prešla aj ja,preto si trufam povedat jedno žit sa oplatí

7. marska	⇑ 8. 2. 2010, 17:46
ináč Kierkegaarda ľúbim, a ešte keď sa domixuje s Nietschem, Schopenhauerom, Sartrom a beatom... Súhlasí Boris

9. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 17:49
Aj ja som si ho zamiloval... no nevadi ti marska, ze tretie a posledne stadium nachadza vo viere?

11. marska	⇑ 8. 2. 2010, 17:50
ono s tou vierou je to zložitá vec, pretože vieru si každý môže individualizovať (a tak to aj robí) a ako som spomínal mix, tak mu zas neberiem každú hlásku  Súhlasí Boris

14. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 17:57
paci sa mi tvoja otvorenost. Soren by z nas mal radost

15. marska	⇑ 8. 2. 2010, 17:59
možno by si nás aj adoptoval (ale časom by sme mu s našim mudrovaním riadne liezli na nervy)

3. marska	8. 2. 2010, 17:37
1. nič nemá zmysel 2. vzhľadom na množstvo možností toho vyskúšal ešte určite málo 3. už nikdy necítiť obľúbenú chuť alebo vôňu? wtf? 4. nepočuť už nikdy svoj obľúbený song? wtff? 5. niet nad to, keď človeku strašne treba na hajzel a po dvoch hodinách sa tam konečne dostane 6. stretnúť usmiatého človeka na ulici je paráda 7. a puding z blata je fakt vec fenomenálnych rozmerov

5. marska	⇑ 8. 2. 2010, 17:40
hmm, krutý 8. predstav si, že existuje ptm ešte večný posmrtný život...brrr 9. na smrť máš čas predsa celý život

6. ranexil	8. 2. 2010, 17:45
Dobra tema, ja zatial nemam sajn.

17. markéta	8. 2. 2010, 18:04
KTO CHCE ZIT SI DOVODY NAJDE,KTO NIE SI NAJDE DOVODY .......

21. Natalia	⇑ 8. 2. 2010, 18:10
Boha jak vycerpavajuca odpoved   Idem sa opakovat,ale to by si povedala aj najlepsiemu priatelovi,keby sa chcel ist zahlusit?

28. markéta	⇑ 8. 2. 2010, 18:17
počuj natalka tie tvoje nazori su bažne uuužasne,ale ich akcptujem tak skus radšej napísat menej, niekedy naozaj platí menej je viec.

31. Anette	⇑ 8. 2. 2010, 18:25
Ja som už zažila taký rozhovor a vysúkala som zo seba dve argumenty, načo žiť: 1. kvôli matke, ktorá ho porodila 2. aby si založil rodinu a tešil sa zo svojich detí napadá ma ešte 3. kvôli mne, lebo mi na ňom záleží ...ale väčšinou to zvyknem otočiť naopak a tvrdím, že človek nemá právo si siahnuť na život, lebo je to dar a treba si ho vážiť. A na záver, samovraždy sú často len výkrikom o pomoc, takí ľudia potrebujú hlavne pozornosť, porozumenie, lásku.

32. marska	⇑ 8. 2. 2010, 18:27
zlé dôvody 1. on to nechel, takže irelevantné 2. to nie je cieľom každého človeka 3. tu zhrniem všetky, treba ho otočiť na jeho vlastný egoizmus, nie na ostatných

33. Anette	⇑ 8. 2. 2010, 18:30
Samozrejme, veď o tom to je. Keď sa zabije, ublíži tým, ktorí ho majú radi.

34. marska	⇑ 8. 2. 2010, 18:32
ale nie tak, jemu na tom už nemusí záležať, treba ho otočiť na "mohol by si cítiť ešte toto a toto" a nie "ostatní budú cítiť toto"

35. Anette	⇑ 8. 2. 2010, 18:36
To "mohol by si cítiť" je dosť krkolomná formulácia. Ja by som ho radšej objala a povedala mu, že mi na ňom záleží. A láska hory prenáša.

39. marska	⇑ 8. 2. 2010, 18:42
aalebo tak

23. Natalia	8. 2. 2010, 18:13
a niektori sem radsej nepiste,ked nemate co

24. marska	8. 2. 2010, 18:14
Bolo by zaujímavé sa spýtať mŕtveho, či ho nemrzí, že žil. Súhlasí Natalia

37. J.Tull	8. 2. 2010, 18:40
Keby som stretol človeka, ktorý by mi povedal, že už preňho na tomto svete neexistuje nič, čo by v ňom vyvolávalo túžbu žiť, argumentoval by som podľa toho, kto to je. Prečo má ten pocit, presvedčenie, že život nemá význam. Predsa to čo má význam pre mňa, pre druhého to môže byť bezcenné. Súhlasí Natalia, dorota, piskotka

50. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 19:20
J.Tull psycholgia nam vravi, ze sme v zakladoch na chlp rovnake stvorenia. To co sa okolo toho zakladu obaluje je dalej nasa individualita. A otazka, ci zit, alebo nezit sa viaze prave na zakladne piliere osobnosti cloveka.. Rozdiely potom spocivaju este na vyske uvedomenia, ale stale je to ta ista mysliaca jednotka iba sa viac ovlada a zvazuje.

52. J.Tull	⇑ 8. 2. 2010, 19:33
Boris; ... teraz Ti niečo prezradím, len to prosím Ťa nikomu nepovedz /už aj tak som na seba prezradil viac ako je únosné/. Som král. Totižto nie je chlap, kto nemá syna, ale len král má tri dcéry. Už len preto sa oplatí žiť. ... a teraz si predstav, že to začnem vykladať chlapovi, ktorý prišiel o syna a zároveň sa dozvedel, že je od narodenia impotent  Súhlasí dorota

53. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 19:38
Nerozumiem co si mi tym chcel povedat J.Tull.. co to meni na skutocnosti, ze je aj tak clovekom ako kazdy iny? Myslis, ze mu pomoze s nim rozoberat to, co ho trapi? Alebo by mu skor pomohlo priviest ho k zamysleniu a tak sa sam zmieri so svojou utrapou.. A pride k tomu, ze si moze chlapca napr. adoptovat

62. J.Tull	⇑ 8. 2. 2010, 19:54
Boris; ... nemyslím si ze mu pomoze s nim rozoberat to, co ho trapi, ale mal by som to, ak ho chcem priviest k zamysleniu a aby sa sam zmieril so svojou utrapou, určite vedieť.

66. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 20:08
J.Tull napisem ti jeden pekny priklad zo zivota.. Ako dospievajuci sme mali a v podstate este stale mame taku kamaratsku partiu.. Jeden kamarat Jozko jedneho dna doslova zvedol.. vsetci videli, ze je z nejakeho dovodu na dne.. zopar dni preslo a uz nechcel ani von chodit proste ziva mrtvola mali sme o neho strach.. Nejako sme si domysleli, ze ide o jeho frajerku s ktorou sa v tej dobe nedavno rizisiel. Tak sme skoro nasilne vytiahli jedneho dna von... kupili sme flasku cerveneho s kolou a v trojici sme si sadli na dvore v skolke do travy zacali slopat a kecat... o vsetkom.. o zivote.. o ludoch co je super a co na rit.. A jeho to chytilo a prebudil sa.. zacal zit, zacal uvazovat... striasol sa tej depresie len tym, ze sme ho priviedli do zivota beznou komunikaciou.. niekde medzi recou ked uz nam bolo dobre povedal, ze sa mu otec obesil v pivnici. To nas dorazilo a ostali sme bez slova... On len dodal.. dobre kaslime na to.. ideme dalej. Chudak za tych par dni vtedy riadne zosedivel vo vlasoch co bol jasny naznak toho, ze to s nim zalomcovalo od zakladov.. Preto si stojim za svojim J.Tull. Vobec nejde o to, co je pricina. A nepotrebujes ju vobec poznat, aby si cloveku navratil zmysel zit a vysporiadat sa s so svvojou traumou. Jozef sa trosku zmenil (pochopitelne), ale zije a je v pohode. Súhlasí arašid

56. Anette	⇑ 8. 2. 2010, 19:43
Práveže handicapovaní ľudia lipnú na živote. Často by mohli rozdávať tú svoju chuť do života. A paradoxne na život si často siahajú mladí a krásni a zdraví. Lenže prečo? Najhoršie je, ak ani k tomu rozhovoru nedôjde, len šok z obesenca, prípadne list na rozlúčku.

83. Natalia	⇑ 8. 2. 2010, 21:16
Alebo niekto v tejto chvili sa desi smrti,no napriek tomu musi zomriet aj ked zufalo tuzi zit a zase iny si v beznadejnej agonii siaha na zivot..odvhrhuje ho Kiez by mu ho mohol podarovat

51. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 19:22
jo a ten tvoj vyrok s bohom som nenasiel. No cital som to s tou tvojou vierou.. je mozne, ze som to tak vtedy z toho pochopil.. ale mylil som sa.. to bolo o nabozenstve nie o bohu, prepac.

54. J.Tull	⇑ 8. 2. 2010, 19:39
Boris; ... stáva sa aj mne, že čítam príspevok a vykladám si ho po svojom a nie tak ako to pisateľ v skutočnosti myslel ... Klobúk dole. Nie každý je schopný svoj omyl aj priznať

60. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 19:49
J.Tull snazim sa   A musim sa ti priznat.. zavidim ti, ze si kral..   a paci sa mi, ze to takto beries.. pre inych ludi znamena to slovo vsetko mozne.. len ho nespajaju s tym, s cim ty.

44. arašid	8. 2. 2010, 18:56
Som presvedčená, že každý človek sa v živote niekedy ocitne pri takej pochmúrnej myšlienke. Ale život prináša zmeny, ovplyvňuje naše nálady, niekedy stačí , keď v tej správnej chvíli niekoho stretneme a je ochotný vypočuť nás. Také vykecanie sa robí divy. Neviem, čo by som mu povedala, prečo by mal ďalej žiť, alebo čo by mal robiť, aby ho začal život baviť. Ak je to človek, ktorý trpí maniodepresívnymi stavmi, jeho pochmúrne nálady prejdú po niekoľkých hodinách, alebo deň dva trvá, než sa hladina ustáli a zrazu prejde do stavu úžasnej eufórie, cíti sa "vyslobodený", má pocit, že "už je všetko preč", a jeho chuť žiť je dvojnásobne silnejšia. Hm.......... škoda len, že keď to najmenej očakáva, vráti sa späť do depresie a tá ho ubíja až k zemi. A nielen jeho, aj tých, čo v jeho okolí žijú, akoby to bola chytľavá choroba, pretože tí, ktorým na ňom záleží, sa trápia a hľadajú spôsoby a slová, ako toho nešťastníka "prebrať" k životu. E.... nestačí ani len porekadlo:"Nie je žiadna kaša taká horúca, ako sa navarí..."    Súhlasí Petrana

72. Petrana	⇑ 8. 2. 2010, 20:25
Vypočuť, objať, donútiť ho hovoriť, navariť mu, ponúknuť riešenie, naliať doňho nádej, vieru v lepší zajtrašok...a rozosmiať, ako si to urobila ty, Arašid!

88. arašid	⇑ 9. 2. 2010, 07:02
Petrana, niekedy trochu pomôže, keď si akože nevšímaš jeho problémy, nehovoríš o nich, ale nejako šikovne začneš hovoriť o svojích problémoch, a zvýšeným hlasom opisuješ dramaticky celý priebeh problému, si nahnevaná, zúfalá, a hlavne sa pýtaš - čo mám robiť, preboha? Ako to vyriešim? Zvládnem to? Takýto protišok niekedy pomáha, lebo ľudia obyčajne majú vlastnosť byť rýchlo nápomocní k blízkej osobe, snažia sa hneď presviedčať, utešovať, majú nápady a cítia úžasnú spolupatričnosť v danej chvíli a tento protijed dovŕšite slovami :" Človeče, ani nevieš, ako si mi pomhol, už sa nebojím, nejako to zvládnem, nie?" Len to nezavŕšiť vetou:"Veď sú aj horšie veci na svete,nie?" Lebo zrazu si ten druhý povie:"Napríklad moje..." a sme tam kde na začiatku.

47. myrai	8. 2. 2010, 19:09
1. kvoli vcasnym platbam 2. kvoli nevyhnutnym pozickam 3. kvoli zlatej zile 4.kvoli alzhaimerovej chorobe 5. kvoli zapche 6.kvoli politike 7.kvoli nabozenstvam a im podobnym nevyliecitelnym dusevnym chorobam

48. myrai	8. 2. 2010, 19:09
booze som ti zasvinila temu...sorry

49. Poroslav	8. 2. 2010, 19:12
Asi bych mu povedal najprv nieco sokujuce, ironicke napr. Ja zijem len preto abych svojou smrtou nesposobil radost znamym! A potom, keby sa zamyslel alebo usmial by som zacal s niecim vaznejsim, napriklad ze zijem preto aby som si uzil humor. Este pat mam napisat? Joj hadam do mesiaca tych zvysnych 5 dovodov vymyslim.

55. Ónya	8. 2. 2010, 19:40
prečo práve sedem argumentov ??...nepresviedčala by so ho siedmymi argumentami..presvedčila by som ho, aby sa zo "toho" vyspal.

58. dorota	⇑ 8. 2. 2010, 19:45
no, tiez sa cudujem,ze preco nie osem . ked tu osmicku tak ospevujete ako magicke cisloooo

59. ranexil	⇑ 8. 2. 2010, 19:48
8 mi lezie na city .

61. dorota	⇑ 8. 2. 2010, 19:52
slubil nam ten osmy ,ze nas nepodvedie, ale ako vidno, ostalo nas sedem ++tak sa sustred na ine cislo

67. ranexil	⇑ 8. 2. 2010, 20:10
No ved mi povedz svoje meno, aby som vedel na aké cislo sa mam sustredit.

69. dorota	⇑ 8. 2. 2010, 20:15
ved som ti ho uz povedala / napisal ... stale to tam je vyvesene to uz vsteci musia vediet. si sa nesustredil? tctctctc   Súhlasí ranexil

71. ranexil	⇑ 8. 2. 2010, 20:24
Ty myslís to meno na V.? A to si nešalila? To sa mi nezda, ty taka tajnostkarka..tctc  Súhlasí dorota

57. *game*	8. 2. 2010, 19:44
Najskor by som sa snazila stat sa nim, citit to, co on...a spolu hladat ten najlepsi dovod preco to nevzdat. Súhlasí Petrana, piskotka

64. Ónya	⇑ 8. 2. 2010, 20:00
fakt game ? ...kým by ste s k tomu dopracovali, mám dojem že by začal on hľadať sedem argumentov ako ťa z toho dostať

63. ranexil	8. 2. 2010, 19:55
Vazne ak by to siel spravit tak by som mu ponukol brokovnicu, alebo by som mu ponukol nejaku chemiu, naco presviedcat niekoho, kto je presvedceny? A okrem toho ked niekto vyrukuje na vas , ze sa chce odpalit, tak ste asi poslednym z ludí, ktorým doveruje. A ako spravny kamart by ste mu mali poradit taký sposob, aby mu to slo lahko a nahodou netrpel. No a keby slo o niekoho na kom by mi zalezalo tak podla okolností. Je mozne ze by som mu jednu vrazil a keby pocítil bolest, tak by som sa ho spytal ci to bolí. Ak by povedal, ze Ano, tak by som povedal, ze si nevie predstavit ako bolí smrt.

68. arašid	8. 2. 2010, 20:14
Bolo to už takých osemnásť rokov dozadu, keď som sa ocitla v úlohe bútľavej vŕby. Hrozne ten človek trpel, nemal chuť žiť, dôvody nebudem opisovať. "Prekérna situácia", bordel v hlave a úniku nikde, hádam len v pive a koňaku, ktorý po večeroch chlastal.Jedného dňa sa mi zveril, že pomýšľa na smrť, lebo ho život nebaví a nemá síl to zmeniť. Kurňa, ale som sa zľakla! Byť dôverníčkou v danej situácii , to zaväzuje! Jeho spoveď na mňa pôsobila tak depresívne, že som premýšľala, komu to povedať, ako predísť najhoršiemu. Tak som to skúšala inak. "Ivo, to akože nemyslíš vážne.." "Myslím, sa mi nesmej, ale ja som si už pripravil aj šaty, mám ich doma nachystané na vešiaku ..." "Hm, a košeľu?" "Aj..." "Fajn, ty očúvaj, a čo ponožky ?" /V tom čase leteli biele!!!/ "Ponožky? No... mám tam nejaké , ale nie sú nové..." "Tak to je chyba... ty, chlape, to mi ani nehovor, že nemáš doma ani jedny nové biele štrinfle... ma sereš, vieš si predstaviť ten trapas? Ty budeš ležať vystretý v drevenom spacáku, všetcia očumovači budú po špičkách chodiť okolo teba, a ja prídem tiež, tebe budú trčať nohy z truhly, a tam bááác - holý palec! No tak uznaj, potrebuješ sa ešte aj po smrti hanbiť? Ne ne ne, chlapče, zajtra rovno z roboty pôjdeš do obuvi a vyberieš si nejaké kvalitné bavlnené ponožky. Lebo neradím ti obuť na nohy nejaké čierne mokasíny. Telo musí mať pohodlie aj po smrti. Si predstav, ako ťa môžu v truhle omíňať, radím ti, kašli na boty, a kúp si kvalitné ponožky!" Kamarát na mňa pozeral a nevedel, či to myslím vážne, alebo nie. Neusmiala som sa, hovorila som to vážnym hlasom. A ešte som dodala - "A neopováž si nachystať kravatu, nenosíš ju ani teraz, si predstav, že ti tam hlava kväcne na tie tvoje kuracie prsia, a ten uzol pod bradou ťa bude omíňať najmenej rok.... len si ty nachystaj motýlika... ten ti bude viac svedčať..." Skončilo to tak, že môj kamoš pochopil, že si robím z neho sradnu a rozosmial sa... No, hapíííend - skončilo to dobre... ani ponožky nebol kupovať. A problém sa po pár mesiacoch vyriešil, škoda len, že dnes si už nemôže prečítať toto moje "ohováranie", iba ak by z druhého sveta dovidel až sem. Keď ho život najviac bavil, a mal chuť žiť...odišiel....aj keď nechcel... Súhlasí Boris, Ónya, Petrana, dorota, piskotka, *game*

70. dorota	⇑ 8. 2. 2010, 20:17
ty si talent     Súhlasí Petrana, piskotka, *game*

78. arašid	⇑ 8. 2. 2010, 21:04
Aký? V tomto prípade som mala výhodu, že som toho človeka poznala, vedela som akú má povahu, a preto som si dovolila riskovať, že by sa mohol uraziť a zanevrieť na mňa. Nestalo sa tak, chválabohu, lebo som jednoducho vycítila, že pri ňom som bola "silnejšia osobnosť", t.j. on bol človek, ktorému tak trochu vyhovovalo, keď ho niekto "postrčil dopredu", ako by som to inak nazvala - asi tak - bola som staršia a on mi z akýchsi neznámych príčin veril.

79. Petrana	⇑ 8. 2. 2010, 21:09
Aký? Spisovateľský predsa!

82. arašid	⇑ 8. 2. 2010, 21:15
ďakujem. Položartom,polovážne vám prezradím - keby som mala vplyvného sponzora pre moje príbehy,kniha by nemala menej ako 3OO strán, a to by som sa iba nadýchla a už by ju tlačili       . A tak to ukončím slovami, ako ten zajac, čo padol levovi do jamy: "ááááále, jáááá si tu len tak kecámmmm...." / a možno ani nie  !/

81. dorota	⇑ 8. 2. 2010, 21:14
nie. ty mas talent. som presvedcena ze keby tam bol niekto cudzi vedela by si zareagovat. ovlyvnit cloveka tak aby nabral druhy dych.

85. arašid	⇑ 8. 2. 2010, 21:19
no vidíš, pripomenula si mi zase jednu príhodu z môjho pracovného prostredia, ale teraz vám ju nenapíšem. Až sa mi bude chcieť, inokedy, ako som zachránila jedného študenta pred vyhodením z ročníka, ktorý mu hrozil. A dokonca tento príbeh mi ilustrovala Dana Zacharová v Slovenke. Možno vtedy, keď mi niektorý váš príspevok tento príbeh pripomenie. Súhlasí dorota

73. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 20:33
arasidka a otazocka.. bolo riesenim zaoberat sa jeho problemom, alebo bolo riesenim zaoberat sa jednoducho s nim a on si to uz poriesil sam so sebou, hm?

75. arašid	8. 2. 2010, 20:57
Hm, či bolo riešním zaoberať sa jeho problémom , ti odpoviem, že bol to jeden spôsob ako hľadať riešenie, nebolo to jednoduché, pretože i po našich každodenných rozhovoroch v práci nastali určité problémy, ktoré vyústili až tým, že ho hospitalizovali v nemocnici , pretože trpel nespavosťou. Tým, že ho vytrhlli z prostredia, do ktorého sa denne vracal, ocitol sa v úplne inom prostredí, medzi ľuďmi, ktorí sa liečili z rôznych podobných problémov, začal si postupne uvedomovať, že keď sa chce z tých svojích "sračiek" dostať, musí začať žiť inak. Neuzatvárať sa do svojích pár metrov štvorcových a "do seba", a po návrate z nemocnici poslúchol radu, že svet nie je len jeho byt a robota, ale aj iné. Možno tomu pomohla náhoda, pretože pri jednej takej príležitosti, keď sa vybral do spoločnosti, stretol svoju osudovú lásku a všetko sa zrazu začalo meniť k lepšiemu. Odišiel od nás z práce, našiel si omnoho výhodnejšie povolanie primerané k jeho titulu a život ho začal baviť. Súhlasí Boris, Petrana

76. Petrana	⇑ 8. 2. 2010, 21:01
...zaujímavý príbeh.  Realita ma baví viac ako filozofovanie, ak keď...aj to treba.

77. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 21:03
parada   dakujem arasidka.. Dla mna sa treba takemu cloveku len trochu uprimne venovat.. jeho problem nieje v podstate az taky dolezizity.. na ten si najde odpoved uz sam, ked sa prekoprcne cez tie zle pocity a k tomu mu musi niekto dopomoct.

80. arašid	8. 2. 2010, 21:11
A vieš čo je zaujímavé, Boris? Že keď čítam určité príspevky,ktoré tu ľudia píšu, kurňa, vždy mi to pripomenie nejaký príbeh z môjho života . A prezradím vám len tak trochu, že tak, ako si tu s vami "dopisujem", som pred pár rokmi "dopisovala" na úplne inej "stanici" a tam som bola pomenovaná "Pilcherová" - ironicky poniektorí písali, že si vymýšľam príbehy. Netreba ich vymýšľať, život ich okolo mňa píše každý deň. Aj dnes začal príbeh, ktorý bude mať zajtra pokračovanie a hlboko ma zasiahol. A nielen zajtra bude pokračovať, aj naďalej, a ja verím, že skončí dobre, lebo každá mama tomu verí.

84. Boris	⇑ 8. 2. 2010, 21:16
arasidka, ludia vacsinou hovoria/pisu o niekom, ze si vymysla, ked ich zacne skrucat zavist.. Pretoze pri tvojich prispevkoch sa bezny clovek musi citit ako male hlupe decko

86. arašid	8. 2. 2010, 21:26
Nie, nikto nie je malé hlúpe decko, ty a väčšina prispievateľov ste mladí, mladší, pubertiaci proti mne. Môj vek prirodzene úzko súvisí s tým, že som prešla dlhšiu bežeckú dráhu a tak i tých príbehov je viac. Nedávno som mojej 84 ročnej mame povedala, že teraz už nie sme ako matka a dcéra, sme viac kamarátky, pretože dnes si viac rozumieme ako predtým, a prečo? Lebo už obe máme titul "stará mama" a ona ešte jeden - prababka - inými slovami "babka staršia", už vieme o čom život je, prežila som už aj ja to, čo prežila ona,vychovala som deti tak ako ona, mám vnúčence tak ako ona, mám titul "dôchodkyňa" /fuj, až mi je to smíšne/, ako ona, porovnávame si spolu naše penzie a obe nás už čas nejako poznačil na duši a aj na tele. Iba jeden rozdiel je medzi nami, ja na šťastie nemám titul "vdova".

89. achesa	9. 2. 2010, 08:37
len dva dovody: zobrat dotycnu osobu na cintorin a vysvetlit, kolko by z nich rado zakaslalo a potom ho zobrat na navstevu k ludom, ktori tuzia zit, ale maju smrtelnu chorobu. Súhlasí arašid

90. arašid	9. 2. 2010, 08:48
súhlasím, niekedy aj to môže pomôcť, ale tieto stavy u ľudí, ktorých zožiera "ich problém" sú také deprimujúce, že ten "svoj problém" považujú za najväčšiu tragédiu svojho života a skepticky môžu povedať:" tým na cintoríne je už dobre, tých už nič netrápi".

91. achesa	9. 2. 2010, 08:54
ach, arasid, ale viem co pisem. ano tych nic netrapi, ale pozostali sa trapia. mam viacej tragedii v rodine takze viem, ako je zit dalej tazko a vzdy je preco, len to treba vidiet. Súhlasí arašid

93. arašid	⇑ 9. 2. 2010, 09:41
achesa, veď vieš, že človek nepíše na tieto miesta všetko, sú veci v našom živote, ktoré si nechávame pre seba, myslím tým presne to, čo píšeš o tragédiach... Súhlasí achesa

92. činčin	9. 2. 2010, 09:05
1. predsa neurobí radost ludom, ktorí ho neznášajú. 2. na pohrebe hrajú otrasné skladby 3. lebo za živa može citit ako fuka vietor a hreje slniečko, 4. koli dobrému jedllu a knihám. 5. lebo má ten dar, že vidí, počuje a tým je pre neho svet užasnejší stokrát viac ako pre nevidomých a hluchých a pritom oni sa nevzdávajú. 6. lebo len tak umriet je zbabelé a lenivé 7. nemám Súhlasí achesa

94. arašid	9. 2. 2010, 09:46
ja doložím bod 7. za teba: Kurňa, najviac ale človeka štve, že sa nedozvieš, aký pohreb ti vlastne rodina urobila, kto prišiel, kto najviac plakal, aké bolo počasie, kto povedal slová rozlúčky, a či truhla nespadla, a vôbec - či vôbec našli voľné miesto na cintoríne, kde truhlu zahrabali.... a tá tma tam dole.... ani len luftovať sa nedá... ani len otočiť, podušku napraviť, ani nemáš s kým slovo prehodiť, mobil ti nepribalili, a keby aj, dokedy by baterka vydržala?

95. achesa	9. 2. 2010, 09:49
este sa chces tam aj rozpravat ? ved mozes, su tam predsa okolo spiaci.

97. arašid	⇑ 9. 2. 2010, 09:51
he he, prepáč, ale to chvíľu trvá, než si zvykneš na nové pomery, nie?

99. achesa	⇑ 9. 2. 2010, 09:57
je to tak, ale zvyknes si...

96. arašid	9. 2. 2010, 09:50
kurňa a na to hlavné som zabudla : Čo mi to vlastne obliekli? Preboha, nie.............. ten kostým, čo mi tam už päť rokov v kasne visel, a ani molom sa doňho nechcelo zakusnúť.... prašivci jedny..... prečo mi nedali ten krásny nový....lakomci, zdalo sa im to prehnané - že do truhly ...... aha, istotne sa niekomu zapáčil, kto ho asi "erboval"? A mnoho ďalších nezodpovedaných otázok, na ktoré ani len odpoveď nepríde...

98. achesa	9. 2. 2010, 09:54
oblecenie si urci dopredu, ako nasa starka, v sobotu bude mat 88. nezabuda pripomenut, ze saty na tom vesiaku su na poslednu cestu. ma komplet vybavu aj satku na hlavu.

100. Natalia	9. 2. 2010, 23:09
Byt ci nebyt,to je otazka..Je dostojnejsie iba mlcky znasat sipy zakerneho osudu,ci proti moru podlosti vziat zbran a rozseknut to vzburou?Umriet,spat a viac uz nebyt.V hrobe zabudnut na muky srdca,na trapenie ktore su nasim udelom Ano to je vyhra,ktora by stala zato zomriet..spat..spat!Len ci nie aj snivat?To nas brzdi.Sny,ktore nam hrozia aj v spanku smrti Ked unikneme biedam tohoto sveta,nas nutia vahat-preto vydrzime radsej to dlhe peklo zivota. Kto inak znasal by moc tyranov,bic vysmechu a krivdy nafukancov,sklamania lasky,nespravodlivost,cynizmus uradov a bezocivost niktosov,ktori utlacaju schopnych,keb mal nadej,ze mier ziska jedinym bodnutim dyky? Kto by vydrzal niest tarchu otrockeho zivota,keby tu nebol ten strach z posmrtneho. Z tej neznamej krajiny,co este nik sa z nej nevratil.Strach co v nas brzdi volu a radsej znasame ten znamy osud,nez by sme sa pohli za neznamym. Tak svedomie z nas robi zbabelcov,chorobna bledost nasich myslienok prekryva satu farbu rozhodnosti.Bezmocne sa nam tie najsmelsie plany zosuvaju pod tarchou ohladov a cin straca tvar /Hamlet/

101. elyzium	24. 2. 2010, 15:50
Hned pri nazve tejto temy mi napadla jedna basen, ktora ma nazov: Sedem dovodov na zivot Dnes, siesteho septembra, svet chladnymi dlanami zakryva svoju nahotu. Zda sa, ze este spi, privrete viecka neba, uzke vlakna rastlin su utkane podla vzoru citatelneho len na negative. Cas sa pali na uhlie z uhlia, pele kvetov a rastlin putuju cez neexistujuce hranice, sadaju na vlasy a usta, tvar sa vyjasnieva, unava ustupuje. Mozno sa dotknut vsetkych ran, postupne, bez bolesti. Mapa zlahka lezi na krajine, stuchnute platno sa rozklada a na kazdom mieste vidno stopy, na nebi, zemy a vode, skvrny a pecate, odraz tvaru tela. Svetlo uz prenika strukturov zvrasneneho piesku, kresli do nej tvar. Je tak ostre, ze treba zmurit oci. Neuveritelnbe ako tma rychlo vnika do strbin, do vrasok dna. Myslim, ze je tam vsetko, vsetko pre co sa oplati aj zit. Aj vsetko pre co si obcas povieme, ze zivot stoji za... Je tam pravda.