Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Profesor Staněk odhaľuje možné príčiny vzniku globálnej krízy

23
reakcií
259
prečítaní
Tému 12. decembra 2017, 15:47 založil Kasafran.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
01. 12. 2014
3
22. 04. 2012
11
 
 


1.
označiť príspevok

Kasafran
   12. 12. 2017, 15:47 avatar
Profesor Staněk odhaľuje možné príčiny vzniku globálnej krízy, ktorá môže udrieť oveľa silnejšie ako tá z roku 2008
23.11.2017 6:00

ROZHOVOR
V posledných rokoch došlo k obrovskému nárastu zadlženosti všetkých ekonomických subjektov na planéte. Tie dlhy však jedného dňa treba zaplatiť. Slovenské obyvateľstvo je dnes najrýchlejšie sa zadlžujúcim v rámci krajín Európskej únie. V USA však nie je hlavným problémom hypotekárna bublina, ale sú to nesplácané študentské pôžičky v sume 2,9 bilióna dolárov. Tie sú podstatne vyššie ako objem nesplácaných hypotekárnych úverov v roku 2008 pri začiatku hypotekárnej krízy, konštatuje Peter Staněk z Ekonomického ústavu SAV.

Svetová ekonomika je už takmer dekádu bez výraznej ekonomickej krízy. Viacerí analytici na základe hodnotenia makroekonomických ukazovateľov predpokladajú ešte zopár úrodných rokov. Vy ste však v nedávnom rozhovore pre ParlamentnéListy.sk naznačili aj iné možné vývojové trendy.

Prvá vec, ktorú musíme mať na pamäti, je, že došlo k obrovskému nárastu zadlženosti všetkých ekonomických subjektov. A tam platí jedno, tie dlhy jedného dňa musíme zaplatiť. Alebo budeme robiť to, čo pri Grécku, kde sa navrhuje, aby sa škrtla časť dlhov. Nech si to veritelia a investori odpíšu.
Druhým obrovským problémom je, že pokračuje výrazné prehlbovanie vnútornej polarizácie v jednotlivých ekonomikách. Polarizácie, ktorá je príjmová, bohatstvová, spotrebiteľská. Ak je prehlbovanie príjmovej polarizácie, znamená to, že veľká časť obyvateľstva stráca reálne schopnosť nakupovať ďalšie tovary. A to, že držíte vysokú spotrebu, je len vecou na dlh.
Uvediem príklad. Je pravda, že priemerná mzda na Slovensku je 944 eur a za posledných šesť rokov stúpla zo 711 eur. Pravda je aj to, že to vyzerá ako vynikajúci rast. A na základe toho sa argumentuje, že došlo k jej výraznému nárastu, lebo domáca spotreba sa výrazne podieľa na raste hrubého domáceho produktu (HDP).
Ale prečo potom v prípade štyroch pätín ľudí na Slovensku mzda nevzrástla? Väčšina pracujúcich má priemernú hrubú mzdu medzi 450 až 600 eurami. Prečo potom prevažná väčšina ľudí nepociťuje žiadne úspechy? Rovnako ich nepociťuje ani priemerný Ír, lebo Írsko dnes rastie fantasticky, alebo priemerný Francúz či Nemec?

Prečo?
Lebo sme pri takzvanej štatisticky priemernej cifre. Ak sa pri 80 percentách ľudí mzda nezvýši, ale desiatim percentám manažérov vzrastie mzda o sto až tristo percent, tak sa pýtam, aká miera priemernej mzdy tam v skutočnosti nastala? Príjmová polarizácia spoločnosti sa prehlbuje zásadným spôsobom.

Čo z toho môže vyplývať?
Ak dnes máte chudobných pracujúcich, zajtra budete mať chudobných dôchodcov. Ale dôchodcovia tvoria, aj keď sa to nechce priznať, 35 až 50 percent vnútrodomácej spotreby. V Nemecku je to dokonca 48 percent, pokiaľ ide o ľudí starších ako 65 rokov. Ak budú dôchodcovia chudobní, tak sa táto spotreba značne zníži a máme jedinú možnosť. Podporiť export. Pretože banky starým ľuďom nepožičajú. Veď kto by, logicky, požičal sedemdesiatnikovi?

Ďalšia vec, ktorá je vo svetovej ekonomike mimoriadne závažná. Prečo dostávajú banky za minimálne poplatky obrovské množstvo likvidity, ponúknu ju obyvateľstvu či podnikom, úvery si nikto neberie, banky peniaze vrátia do Európskej centrálnej banky (ECB) a držia finančné prostriedky aj pri záporných úrokových sadzbách.

To zrejme hovoríte skôr o situácii v západnej Európe, lebo napríklad na Slovensku je stále pomerne veľký záujem o lacné hypotekárne úvery. Prečo teda ľudia či firmy v takzvaných vyspelých krajinách dnes nemajú priveľký záujem požičať si peniaze, hoci sú pomerne lacné?

Odpoveď je jednoduchá. Lebo všetci sú už takí zadlžení, že pri stagnujúcich mzdách a obrovskej dlhovej službe každého z nás už nemôžeme zvýšiť mieru úverovej záťaže. V Poľsku, Česku a na Slovensku to môže zatiaľ rásť len preto, že my sme mali štvrtinovú úverovú zadlženosť obyvateľstva oproti starej pätnástke EÚ. Dnes máme na Slovensku zadlženosť obyvateľstva na úrovni 41 percent HDP, ale dlhé roky sme ju mali len na úrovni 25 až 27 percent HDP. Dnes je slovenské obyvateľstvo najrýchlejšie sa zadlžujúcim v rámci krajín Európskej únie.

Niekto povie, to je fantastické. Niekto iný zasa, to je presne americká cesta, ktorá sa môže skončiť presne tak ako v Spojených štátoch naštartovaním krízy v roku 2008. Na Slovensku to však nie je len vplyvom hypotekárneho boomu, ale sú tam aj spotrebné úvery.

Možno už dnes hovoriť o novovznikajúcej hypotekárnej bubline?
Áno, nepochybne je to nová hypotekárna bublina. Obrovská.
V Spojených štátoch však nie je hlavným problémom hypotekárna bublina, ale sú to nesplácané študentské pôžičky v sume 2,9 bilióna dolárov. Tie sú podstatne vyššie ako objem nesplácaných hypotekárnych úverov v roku 2008 pri začiatku hypotekárnej krízy.

Mladí ľudia v USA si v posledných rokoch zobrali úvery, aby vyštudovali univerzity. Ale dnes už ani vyštudovanie univerzity nezaručuje ich príjem či kariéru, čím dochádza k obrovskému nárastu vnútorného pnutia. Nehovoriac o tom, že hlavným faktorom rastu HDP Spojených štátov sú v posledných rokoch sektor ako väzenstvo, zdravotníctvo a potom ešte IT sektor. Ostatné odvetvia príliš nerastú.

Ďalším rizikovým faktorom je obrovský nárast finančného sektora, ktorý vôbec nie je odrazom reálnej ekonomiky. Je to virtuálne ondulovanie horúceho vzduchu – nakupovanie, predávanie akcií. Ako je možné, že Tesla Motors je šesť rokov v červených číslach, ale všetci do jej akcií investujú? A trhová kapitalizácia firmy sa zvyšuje.
Čo dnes predstavuje trhová kapitalizácia firiem? Je naozaj odrazom ich reálnej výkonnosti a perspektívy alebo súvisí s tým, že spoločnosti oceňujú ratingové agentúry, ktoré radšej firmu ocenia super, aby boli úslužné? A potom im časť honoráru zaplatia firmy svojimi akciami, ktoré ratingové spoločnosti samy ocenili. Nepripomína vám to obdobie konca 90. rokov, keď došlo k známym kolapsom, napríklad gigantu Enron (americký energetický gigant, ktorý začiatkom milénia skrachoval – pozn. PL.sk)? Nepripomína vám to technologickú dot.com bublinu, ktorá vyvrcholila v roku 2000? Nepripomína vám to štartovanie krízy v roku 2008?

Akciovým trhom sa v posledných rokoch číselne mimoriadne darí, najmä účastinám amerických firiem. Má dnes americká ekonomika naozaj také výborné parametre?
Hovoríme síce o nízkej nezamestnanosti v USA. Netreba však zabudnúť na metodickú zmenu spred štyroch rokov, podľa ktorej všetci uchádzači, ktorí si hľadajú prácu dlhšie ako dvanásť mesiacov, sú vyradení z evidencie uchádzačov o prácu. Navyše Medzinárodná organizácia práce (ILO) má šesť metodicky schválených výpočtov nezamestnanosti, z ktorých si jednotlivé štáty môžu vybrať ten, ktorý sa im najlepšie hodí. Nechcem relativizovať ekonómiu, ale toto je tvrdý fakt.
A k tomu treba prirátať ešte jednu vec, americký Federálny rezervný systém (FED) či ECB natlačili bilióny nekrytých dolárov a eur. Inflácia je však stále pol až jedno percento. Už neplatia ekonomické zákony, lebo sme sa rozhodli, že nebudú platiť?

Nemôže dnes náhodou vzniknúť inflácia taká, akú chcete?
Kreatívne štátne účtovníctvo je veľmi jednoduchý systém. Príjmy budúceho roku sa započítajú do príjmov tohto roku a tohtoročné výdavky sa zasa započítajú do výdavkov budúceho roku. Len vás pri tom nesmú chytiť, vysvetľuje Peter Staněk.
Dôvod? Lebo sa vypočítava na základe takzvaného spotrebného koša, do ktorého sa dávajú spotrebné predmety, ktoré si jednotlivé krajiny samy vyberajú. Takže sa tam dajú televízory, ktorých cena stagnuje, autá, ich cena klesá. Ale nedajú sa tam potraviny, ktorých cena vzhľadom na rôzne okolnosti vzrastá. Takže potom vyjde jednotlivým krajinám inflácia napríklad na úrovni pol percenta.
A k tomu ešte možno pripočítať takzvané kreatívne štátne účtovníctvo. Je to veľmi jednoduchý systém. Príjmy budúceho roku sa započítajú do príjmov tohto roku a tohtoročné výdavky sa zasa započítajú do výdavkov budúceho roku. Len vás pri tom nesmú chytiť.

Okrem obyvateľstva a firiem sa však zadlžujú aj štáty.
Áno. Takzvaná dlhová služba sú vlastne splátky istiny a úrokov, ktoré splácajú jednotlivé krajiny za úvery a následne vydané štátne dlhopisy. Všeobecná predstava ľudí je taká, že dlhová služba jednotlivých štátov je lineárna krivka, ktorú majú rovnakú v každom fiškálnom roku.
V skutočnosti je to však iné. Aj Slovensko má roky, keď je jeho dlhová služba 700 miliónov eur, ale aj také, v ktorých je to 2,5 miliardy eur. Je tu teda určitá vývojová krivka. A predstavte si situáciu, že väčšina európskych krajín bude mať v určitom roku extrémne vysokú dlhovú službu.
Potom tí zbohatlíci, päť percent bohatých, prídu s finančnými prostriedkami na finančný trh a povedia: Kúpime vaše dlhopisy, ale bude tam vysoká riziková prirážka. Pre Nemecko, ktoré sa chápe ako silné, ostane riziková prirážka pomerne nízka. Zvládne to. Španielsko, Portugalsko, Taliansko či Írsko to môže potopiť. Rozpočtová kríza bola jedna z príčin krízy roku 2008.
Keď si zoberieme vývoj dlhovej služby európskych štátov do budúcnosti, čistou náhodou máte kritické roky 2018, 2021 a 2024. Tam sú vysoké extrémy, ďalší rok to potom spadne dole. Ak náhodou na budúci rok vypukne finančná kríza, tak to bude opäť len náhoda. Lebo v roku 2018 bude extrémne vysoká dlhová služba jednotlivých krajín Európy vrátane Francúzska a Veľkej Británie.
Dobre si vysvetľujem vaše slová, že spúšťačom prípadnej krízy môže byť tentoraz Európa?
To netvrdím, vy ste sa ma len pýtali na faktory, ktoré ohrozujú vývoj budúcej ekonomiky. A ja o nich hovorím.
Je tu ešte jeden kľúčový faktor. Prečo od roku 2015 európske krajiny podľa metodiky ESA 2010 (metodika, ktorú sú členské krajiny EÚ povinné požívať pre zostavovanie národných účtov – pozn. PL.sk) do rastu HDP zaratúvajú aj sivú a čiernu ekonomiku? Prestali s ňou bojovať. Takzvaná tieňová ekonomika zdvihla HDP Veľkej Británie v roku 2016 o 1,6 percenta. Vo Francúzsku to bolo o 1,1 percenta, v Česku o 0,7 percenta a na Slovensku o 0,6 percenta. Už Európa rezignovala na etické a mravné princípy, daniari sa už nezaujímajú o sivú a čiernu ekonomiku? Už to netreba skúmať, hlavná vec, že to prispeje k rastu HDP.
Súhlasí nrbatas


2.
označiť príspevok

sta2rky muž
   12. 12. 2017, 17:59 avatar
Konjuktúry a krízy kapitalizmu sú prirodzeným a zákonitým javom ktorý sa dá zmierniť určitými opatreniami, ale odstrániť sa dá jedine v socialistickom zriadení, zrušením antagonistických spoločenských skupín a plánovaným hospodárstvom
Súhlasí Kasafran


3.
označiť príspevok

peter67 muž
   12. 12. 2017, 18:15 avatar
Kasarfan, nech udrie ! Potom bude vojna, trošku sa to tu preriedi a na pár desiatok rokov pokoj.


4.
označiť príspevok

Mil@níčko muž
   12. 12. 2017, 18:19 avatar
Lopatová vojna ?


5.
označiť príspevok

peter67 muž
   12. 12. 2017, 18:23 avatar
Nie ,normálna. Automaty, guľomety, mínomety, bombardéry, raketomety, tanky , pechota, granáty, partizáni, záškodníci, kolaboranti ap.


7.
označiť príspevok

Mil@níčko muž
   12. 12. 2017, 18:25 avatar
Sa teším jak divá sviňa pred tankom.


13.
označiť príspevok

Kasafran
   12. 12. 2017, 22:00 avatar
Peter67,
nevedel som, že si až takým recesistom, ktorý chce mať po očakávanom "preriedení" na pár desiatok rokov "pokoj"... Nedá mi, aby som Ťa (a nás všetkých ostatných) neupokojil tým, že potom už budeme mať všetci, z minimálne 90 % väčšiny, večný pokoj...


14.
označiť príspevok

peter67 muž
   12. 12. 2017, 22:02 avatar
Kasafran. Väčšieho recesistu na celom DF nenájdeš. Len sa nedostať medzi tých 10 % 


15.
označiť príspevok

Mil@níčko muž
   12. 12. 2017, 22:03 avatar
Ale nájdeš, len treba hľadať.  
Súhlasí Kasafran


16.
označiť príspevok

peter67 muž
   12. 12. 2017, 22:06 avatar
Môj ty Bože. Zabudol som, máš pravdu. zzing.
Súhlasí Kasafran


17.
označiť príspevok

Kasafran
   12. 12. 2017, 22:14 avatar
(14) Peter67,
nebuď až taký "horenos" - kto hľadá, ten aj na tomto DF nájde zopár ďalších "recesistov", ktorí však, na rozdiel od Teba, robia všetko preto, aby sa dostali medzi tých menej ako 10 % "vyvolených"...


18.
označiť príspevok

peter67 muž
   12. 12. 2017, 22:17 avatar
Kasafran. Odpusť im Bože, lebo nevedia, čo činia .   


19.
označiť príspevok

Mil@níčko muž
   12. 12. 2017, 22:19 avatar
Ja viem čo činím, šag som aj platil za to alimenty................   


20.
označiť príspevok

peter67 muž
   12. 12. 2017, 22:21 avatar
Koľko si zaplatil Ali tých mentov ?


21.
označiť príspevok

Kasafran
   12. 12. 2017, 23:26 avatar
Peter67,
to neviem, či je im schopný odpustiť, pretože On ich už od "nepamäti" učí, aby boli trpezliví a milovali blížnych svojich, ako seba samých...
No oni, ako veľakrát čítame ich vyjadrenia, sú ochotní obetovať nielen skoro všetky jeho "dietky", ba dokonca Ho aj svojím znovuzrodením nahradiť a obetovať na úkor svojej záchrany. Hádam radšej vyčkáme, pretože ON je, okrem iného, nielen vševediaci, ale aj nenáhlivý a pamätlivý...


6.
označiť príspevok

nogame
   12. 12. 2017, 18:23 avatar
Som laik ale kríza by podľa mňa neexistovala keby bola plánovaná pôrodnosť, GMO strava, geneticky zvyšovaná inteligencia, rozdrvená korupcia, kybernetizácia, zdieľaná ekonomika.
Riadená pôrodnosť znie fašisticky ale teraz je anarchistická podľa mňa


8.
označiť príspevok

Mil@níčko muž
   12. 12. 2017, 18:32 avatar
Noúgéjm, pozeráš veľa filmov, daj si menopauzu.   


9.
označiť príspevok

majko1 muž
   12. 12. 2017, 19:03 avatar
Tak ja som za, súloženie by malo byť plánované, 3x za deň a nebude čas na krízy.......... 
Súhlasí Mil@níčko


10.
označiť príspevok

Mil@níčko muž
   12. 12. 2017, 19:05 avatar
Malo by to byť aj v zákone štátu, ináč sa nerozmnožíme.   
Súhlasí majko1


11.
označiť príspevok

majko1 muž
   12. 12. 2017, 19:11 avatar
Tak tak, lebo krízy vznikajú oba z nadržanosti, pokojný uspokojený chlap či žena nemyslia na hovadiny.........   


12.
označiť príspevok

Mil@níčko muž
   12. 12. 2017, 19:19 avatar
Ja na nich myslím furt, nebudem chorý ?   


22.
označiť príspevok

Osvietený muž
   13. 12. 2017, 23:00 avatar
Eštébak EKONOMIK zase graduje svojich komunisticko eštebáckých bubákov    
Prechádza vývojom .
Kedysi Súdruh a eštebak potom Mečiarovec dnes Ficovec .
U mňa bolševícka pernamentne nasratá kreatúra  
Súhlasí Scarlet666


23.
označiť príspevok

nrbatas muž
   14. 12. 2017, 01:02 avatar
Prof. Ing. Peter Staněk, CSc. je asi jediným ekonómom, ktorý dokáže zrozumiteľne vysetliť aj laikom, o čo tu ide. Že ekonomika má slúžiť ľuďom, nie ľudia ekonomike. Odhaľuje tak zvrhlosť, že finančný sektor nevytvára žiadne hodnoty, len vysáva stále ďalšie a ďalšie financie, ktorý tvoria ďalšie a ďalšie financie, bez akejkoľvek výmeny tovarov a služieb. Ondulovanie vzduchu.
Súhlasí Kasafran


24.
označiť príspevok

Kasafran
   14. 12. 2017, 10:34 avatar
Nrbatas,
vidíme aj na tomto DF, že existujú "kritickí" ľudia nezaťažení vierou v "Najvyššieho", ale ich láska, oddanosť a závislosť na modle "Zlatého teľaťa" je pre nich (zatiaľ?) stále neprekonateľnou...
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Skúsenosť je niečo, čo človek získa až po tom, keď to už nepotrebuje.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(87 571 bytes in 0,243 seconds)