Prečo nič správne nechápeme?

Prečo nič správne nechápeme?


Je možné hrabať vodu hrabľami? Je možné použiť motorový čln na premiestňovanie púšťou? Úsmevná predstava, že? A predsa až takto smiešne to vyzerá s ľudstvom v jeho chápaní skutočnej reality a zásadných súvislostí života. A to preto, lebo svoje základné danosti a predpoklady, konkrétne svoj cit a rozum používa nesprávnym spôsobom.

Jedine vtedy, ak použijeme hrable na hrabanie trávy a motorový čln na plavbu po vode, jedine vtedy budeme konať správne, pretože daný nástroj využijeme k účelu, na ktorý je určený. Tak je to aj s využívaním rozumu a citu.

Človek má k dispozícii päť zmyslov, ktoré mu majú slúžiť k jeho pôsobeniu v hmotnom svete. Okrem piatich zmyslov máme ešte aj rozum Rozum je hmotný, lebo pochádza z hmotného mozgu a je nástrojom, určeným na poznávanie hmoty. Rozumové poznanie ľuďom už v mnohom uľahčilo život, čo je zvlášť viditeľné v súčasnej modernej dobe.

Avšak aj rozum má svoje obmedzenia. Sú ním hranice hmotnosti, hranice hmotného sveta. Rozsah hmotnosti je obrovský a preto sa nám môže zdať možnosť rozumového poznávania neobmedzená a bez konca. Ale nie je to tak. Rozumové poznanie má svoje presne vymedzené hranice, obmedzené priestorom a časom. Na to, čo sa nachádza za týmito hranicami už rozum nestačí.

Ako príklad si vezmime pojem Stvoriteľ a v súvislosti s ním termín večné bytie. Rozum, ktorý je hmotný a je nástrojom na poznávanie hmoty, rozum, ktorý pozná iba neustále vznikanie a zanikanie foriem hmotného sveta, tento rozum jednoducho nie je schopný vôbec chápať niečo také ako Stvoriteľ a večné bytie.

Ak sa teda v tomto smere na náš rozum plne spoľahneme a tým sa podriadime jeho priestorovo časovej obmedzenosti, nie je potom možné tvrdiť nič iného, ako to, že Stvoriteľ a ani večné bytie neexistuje, lebo svojim rozum nie sme schopní niečo takéhoto vôbec pochopiť. Z čisto rozumového hľadiska máme samozrejme úplnú pravdu.

Ale pozor! Okrem piatich zmyslov a rozumu má človek ešte aj cit. A ako je rozum hmotným nástrojom, určeným na poznávanie vecí hmotných, tak práve cit je nástrojom, určeným na poznávanie, alebo lepšie povedané vyciťovanie vecí, nachádzajúcich sa nad hmotou. Je tomu tak preto, lebo náš cit nie je hmotného druhu, ale druhu nehmotného. Cit je totiž prejavom a rečou ducha! Nášho ducha, ktorého sídlo sa nachádza v oblasti srdca. V oblasti srdečnej pletene. Presne tam smeruje náš prst vždy vtedy, keď ukazujeme na seba v súvislosti s pojmom „ja“.

A práve on, náš duch, je našim skutočným, pravým „ja“. Pochádza z duchovného sveta, nachádzajúceho sa nad hmotnosťou. Naše pravé „ja“ prichádza do hmotnosti za účelom sebazdokonaľovania a rozvinutia k plnej zrelosti. Z tohto dôvodu je preto jedine náš duch schopný chápať veci duchovného druhu, pochádzajúce z úrovní nad hmotou.

Rozum a cit sú teda dva nástroje, z ktorých každý je určený na iný účel. Ak sa však budeme snažiť rozumom o pochopenie vecí duchovných, budeme sa naozaj podobať človeku, ktorý chce nezmyselne hrabať vodu hrabľami, alebo sa snaží prejsť púšťou na motorovom člne. Jednoducho povedané, všetky schopnosti, ktoré ako ľudia vlastníme, musíme využívať iba na účely, na ktoré sú určené. Inak budú výsledky úbohé.

Tragédiou dnešnej doby je takzvaný materializmus, ktorý vznikol preto, lebo jeho stúpenci sa spoliehajú len a len na rozum, pričom popierajú vlastné cítenie. Popierajú ho a vôbec ho nerozvíjajú. Títo ľudia vo svojej rozumovej obmedzenosti tvrdia, že duchovno je iba výmysel, pretože z ich čisto rozumového hľadiska sa im to subjektívne javí ako objektívna pravda. Sú to však žiaľ ľudia, ktorí sa potlačením schopnosti vlastného cítenia a spoľahnutím sa iba na rozum stali dobrovoľne neschopnými vnímania ďalšej dimenzie bytia a svoj život žijú z tohto dôvodu úboho neplnohodnotným spôsobom. Týchto chudákov v ich dobrovoľnej rozumovej obmedzenosti možno iba ľutovať.

Neprirodzené nadhodnotenie rozumu však spôsobilo katastrofálnu spúšť i u ľudí, ktorí si ešte dokázali zachovať určitú mieru zdravého cítenia a preto sú schopní vyciťovať reálnu existenciu sveta duchovného, nachádzajúceho sa nad hmotou. V čom spočíva ich tragédia?

Zhora, z vysokých duchovných úrovní boli počas celej histórie našej civilizácie do hmotnosti posielaní poslovia, ktorí nám prinášali poznanie duchovných Zákonitostí. Keďže podstata našej osobnosti je duchovná, jedine život podľa duchovných Zákonitostí nám môže zabezpečiť správny vývoj a skutočné dozrievanie našej osobnosti, aby sme napokon, ako zrelá a plnocenná bytosť mohli opustiť hmotnosť, vstúpiť do rozprávkovo krásnych, duchovných oblastí bytia a trvalo tam žiť.

Všetko to, čo nám títo poslovia prinášali, medzi nimi i samotný Syn Boží, všetko toto prichádzalo z hora, čiže z oblastí mimo hmotného priestoru a času. Obsah, zmysel a význam týchto posolstiev mohol byť preto správne pochopený iba prostredníctvom citu. Rozum mal pri tom nevyhnutne hrať až druhé husle.

K čomu však na veľké nešťastie došlo? Bezmedzná dôvera v rozum, ktorý sa osvedčil v tak mnohých veciach spôsobila to, že sa človek vo svojej naivite a nevedomosti začal usilovať aj o pochopenie vecí duchovných prostredníctvom svojho rozumu, obmedzeného hranicami hmotného priestoru a času. Takýmto rozumovo obmedzeným spôsobom však ale strhol, skrivil a zakalil všetky posolstva zhora, nevynímajúc ani učenie Ježiša Krista. To, čo bolo určené predovšetkým jeho duchu a citu totiž uchopil svojim rozumom.

Tak človek znehodnotil a nesprávne dešifroval všetky duchovné posolstvá prichádzajúce zhora. Svojim rozumom ich vtlačil do neživých dogiem. Cesta k duchovnému vzostupu tak bola stratená. Pôvodné, zdravé jadro všetkých veľkých svetový náboženských systémov bolo ľudským rozumom strhnuté hlboko nadol a preto dnes už dávno nepredstavujú cestu k slobodnému a radostnému rozvoju ducha. Práve naopak, stali sa putami a okovami ducha!

Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že v každom z veľkých svetových náboženstiev sa pod nánosom mnohých rozumových omylov a dogiem stále nachádza ono pôvodné, zdravé jadro, ktoré pravdivo ukazuje cestu ľudského ducha nahor.

Toto pôvodné a zdravé jadro však môžeme nájsť a odkryť spod nánosu rozumového balastu iba vtedy, ak k tomu využijeme svoj cit, čiže práve ten nástroj, ktorý je k tomu určený. Svojim citom teda prísne skúmajme všetko, čo sa nám predostiera formou viery. Nech už ide o akékoľvek vierovyznanie. No a potom majme tiež odvahu odvrhnúť všetko to, s čím sa nebudeme môcť stotožniť vo svojom cítení.

Staňme sa slobodnými! Duchovne slobodnými! Naše čisté cítenie nám v tom ukáže cestu.

odkaz v spolupráci s M.Š.

Milan.S.: Je možné hrabať vodu hrabľami? Je možné použiť motorový čln na premiestňovanie púšťou? Úsmevná predstava, že?

Nepáči sa mi,keď si niekto takto uťahuje z veriacich.

Úsmevná predstava? Samozrejme že nie! Veď v biblii je samozrejmé chodenie po vode.

Inak aj vodu možno hrabať hrablami, som to skúšal a išlo to akurát kôpku vody sa mi nepodarilo udržať dlhšie ako sekundu......ale hrabať vodu hrablami ide úplne ľahko..........

Presne.

Majo ludia vacsinou seru ****a do zachodu, ale najdu sa aj taki, ktori si nimi potieraju tvar aj vlasy - napr. dusevne chori ludia.Takze ano aj ****o sa da natierat na ksicht celkom lahko.

Ešte si zabudla že na DF sa o ****ách dá aj vypisovať dlhočizné články a hlúpe témy.........

Nemôžem súhlasiť, citujem, že: Stvoriteľ a ani večné bytie neexistuje, lebo svojim rozum nie sme schopní niečo takéhoto vôbec pochopiť. Autor Nižšie uvedených zákonov pochopil. Napríklad, že jestvuje stvoriteľ. Ale podľa odvodených zákonov stvorenia to nemôže byť Pán. Takisto je rozumom dokázaná existencia večnosti. Pred takzvaným veľkým treskom, t.j. vznikom vesmíru jestvovala a dodnes jestvuje forma hmoty zvaná energia. A tá je večná. No a podľa odvodených zákonoje je zasa zrejmé, že o stvorenie života sa postarala nám doposiaľ neznáma, ale tvorivá sila. O tej tiež nevieme kde sa nachádza.
Základné zákony vzniku, večnosti a zániku.
V poslednej dobe došlo k viacerým významným objavom v oblasti vesmírneho bádania. Bola objavená takzvaná desiata planéta našej slnečnej sústavy. Astronómovia našli niekoľko planét mimo našu slnečnú sústavu. Vedci zistili, že hmota rozmetaná „veľkým treskom“ sa nespomaľuje ale zrýchľuje. A ďalšie.
No stále prebiehajú spory o tom, či je alebo nie je vesmír nekonečný, resp. o tom, či je alebo nie je večný.
Nazdávam sa, že sa rozumu podarilo dokázať že vesmír nie je nekonečný. Dôkaz je založený na Zákonoch vzniku, večnosti a zániku. Základné zákony vzniku, večnosti a zániku znejú nasledovne:
1. Čo má začiatok, má aj koniec.
2. Čo nevzniklo a je nezaniká.
Ďalšie tri zákony patria k odvodeným a sú to:
1. Zákon prísnej logiky.
2. Zákon matematickej presnosti.
3. Zákon maximálnej účelnosti.
Odvodené sú z diela stvoriteľa.
Znenie Prvého základného zákona vzniku, večnosti a zániku je odvodené zo skúseností.
Druhý základný zákon je odvodený a formulovaný na základe textov niektorých náboženských kníh a diel filozofov. Napríklad Tibetská kniha mŕtvych spomína svetlo, ktoré nemá vzniku ani zániku. (Vydal Odeon Praha v r.1991, str. 43.) V Biblii v Novom zákone v Liste Hebrejom – Židom sa v kapitole 7 vo veršoch 1 a nasl. píše o kráľovi Salema Melchizedechovi: „Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku ani jeho život nemá konca.“ V podobnom zmysle sa vyjadruje aj Hegel.
Pri dôkaze o večnosti alebo pominuteľnosti vesmíru možno použiť nasledovnú úvahu:
Veda dokázala, že vesmír má začiatok. Vie povedať aj kedy vznikol. No keďže má začiatok má na základe Prvého základného zákona vzniku, večnosti a zániku aj koniec. A keďže má koniec nemôže byť nekonečný ani večný.
Podľa druhého základného zákona vzniku, večnosti a zániku sa zasa dá napríklad dokázať, že hmota nemohla byť stvorená z ničoho. Vychádza sa z toho, že zákony zachovania substancií hmotnej povahy dokazujú, že hmota je nezničiteľná. Môžu sa meniť jej formy, môže sa premieňať, no nikdy sa z nej nestratí ani jediný atóm. Značí to, že hmota nemá koniec. Z toho zasa logicky na základe Druhého základného zákona vzniku, večnosti a zániku vyplýva, že hmota nemá ani začiatok. Môžu sa meniť iba jej formy. Toto dokazovanie sa opiera tiež o jestvovanie logického dôkazu neexistencie všemohúcnosti. (Viď napríklad otézku či nôže Boh stvoriť takú veľkú guľu, aby ju neuniesol. Alebo, Mže nesmrteľný Boh spáchať samovraždu? Alebo...
Pomocou Zákonov vzniku, večnosti a zániku možno vysvetliť aj mnohé ďalšie sporné otázky.

Tapetár milan.s. je dokonca klamár. Rovnaký ako Lea Smeja. Napríklad aké haluze nám tu podsúva:


Tragédiou dnešnej doby je takzvaný materializmus, ktorý vznikol preto, lebo jeho stúpenci sa spoliehajú len a len na rozum, pričom popierajú vlastné cítenie.

A tupec s ním súhlasí.

Moc tomu nechápem, ..ale viem že mám 5 zmyslov, myslím si dokonca že aj šesť..počkaj .."čuch, sluch, chuť, hmat, zrak a 6-ty zmysel-intuíciu.
( V tejto súvislosti ma napadlo, neviem či viete... že náš predok mal práve 6. zmysel tak mimoriadne vyvyinutý , že bol schopný vnímať slabé elektrické polia ..vysielané inými živočíchmi. Špeciálny zmyslový orgán zaregistroval jemné vibrácie a vzápätí mohol nasledovať útok "naslepo". Vraj to bolo to pred pol miliardou rokov, ..a vedci tvrdia, že tento spoločný predok uspel v evolúcii práve vďaka dobre vyvinutému " vražednému 6-mu zmyslu ).

Ktorí vedci?

vedci z Cornellovej univerzity v USA po štvrťstoročnom výskume k tomu dospeli
Cornellovej univerzity v USA po štvrťstoročnom výskume

A máš nejaký odkaz, aby som si prečítal čosi o tom?

hej ..tu je
odkaz

Rozumiem. Vieš, prehliadol som, že sa tam spomína vek pred pol miliardou rokov.

že ? tá polmiliarda je zaujímavá