Prečo musíme spoznať, kto je kresťanom?

V tomto veku „tolerancie“ a pluralizmu názorov je považované za nezdvorilé, spochybniť niečiu vieru. „Háklivým otázkam“ sa ľudia radšej vyhýbajú, aby niekoho náhodou neurazili. Ale vzťah, kde sa o problémoch alebo nezhodách nehovorí, nie je v skutočnosti harmonický ani úprimný.
Keby sme prijali tento spôsob myslenia, že nesmieme spochybniť, čo druhý človek robí alebo v čo verí, potom by sme zároveň vylúčili možnosť mať naozajstné a hlboké vzťahy a spoločenstvo s druhými. Znamenalo by to, že by sme neboli schopní navzájom si pomôcť, pretože by sme nemohli vidieť, čo ten druhý potrebuje. Naopak, Božím plánom je, aby kresťania boli jeden za druhého zodpovední a mohli si byť navzájom skutočnou oporou (Židom 3:12–14, 1. Tesaloničanom 2:8–12).

Len ľudia, ktorí chcú počúvať Boha, sú súčasťou cirkvi(Matúš 18:15–17; 1. Korintským 5:9–13). Cirkev musí byť schopná nastaviť zrkadlo svojim súčasníkom, aby ľudia vo svete mohli vidieť, ako sa prejavuje hlboký vzťah s Bohom na živote kresťana (Matúš 5:14–16).

Dnes žije veľa ľudí, ktorí seba nazývajú kresťanmi, ale v skutočnosti to svojimi skutkami popierajú. Kresťania by sa mali snažiť spoznať ich vieru a pomôcť im vidieť, čo v ich vzťahu alebo chápaní Boha chýba. Musia byť volaní k obráteniu. To je totiž pravdivá láska, akú mal k ľuďom aj Ježiš.

Našou túžbou by vždy malo byť, aby každý človek žil život poslušný Bohu. Pre kresťana nie je možné mať spoločenstvo s človekom, ktorý sa vedome rozhodol žiť bez vzťahu s Bohom. Ako kresťania sa nesmieme prispôsobovať ich učeniu alebo spôsobu myslenia (2. list Jánov 7–11).

Keď už niečo kopíruješ, tak aspoň uveď zdroj odkaz