Pohľad cez okno

1. Jusuf Asaf	17. 12. 2006, 15:35
Čo vidíš ak sa teraz pozrieš cez svoje okno? Ja vidím ťažkú oloveno sivú oblohu, ktorá hovorí že onedlho nás zastrie tma ... Tenké prútiky brezy pútajú pohľad ... sú na nich kvapky dnešného mrholenia a včerajšieho dažďa. Mŕtvo vonku oživuje život v srdci .... a spomienky ... Možno nie, možno ťažké olovo nám spútava myseľ a sústreďuje ju na tu a teraz ... Ani vrany nekrákajú .... to zostáva asi len na nás ... Napíš i ty svoju impresiu!

2. .[dA]	18. 12. 2006, 16:14
Vidim vidim vidim... moja gula napoveda ze...ale ne joke =) ja to vidim inym pohladom mozno zajtra budem mat chut napisat nieco ine zalezi na aktualnej nalade no moja je teraz taka ze tam vonku je strasna kopa ludi mojho typu co by sa najradsej len bavily isly niekam do klubu za svojimy kamosmy (kamoskamy predovsetkym :P) a zily zivot piatkovo-sobotnym zivotom =)

3. Martin	19. 12. 2006, 20:58
Tma. Ľudia doma v teple so svojími rodinami. Ulice zývajúce prázdnotou, kde iba kade-tade možno zazrieť posledných ľudí vracajúcich sa z práce domov, za svojimi manželkami, deťmi, rodinami. Človek prechádzajúci sa týmito prázdnymi ulicami akoby na míle vzdialený od najbližšej civilizácie hľadiac do okien plných svetla a tepla príbytkov úplne cudzích ľudí si zaiste uvedomuje, že to, čo je zdanlivo také jednoduché, môže byť tým najnedosiahnuteľnejším. A pritom je tak blízko, akoby stál pred výkladom toho najcennejšieho, o čom azda túži už dlho, len o tom akosi nevedel. Rodina. To je to, čo by nemalo chýbať žiadnemu z nás.

4. Myska48	12. 1. 2007, 10:20
Momentálne prší....je také zvláštne šero...ponurá ulica......žiadny ludia.....len zopár áut, na ktoré ticho bubnuje dážď. Vytvoriť dojem prírody sa pokúšajú iba stromy....stromy?....dnes mi nepripadajú ako stromy.....vyzerajú ako metly zapichnuté do zeme.... Oproti stojí ochod....celý posprejovaný kadejakými nezmyslami, ktoré predsa niekomu dávajú zmysel....smutnáý pohľad von oknom....taký depresívny.....inokedy by taký pohľad vyvolal u mňa nepokoj......ale dnes nie.....cítim sa akosi.....až podozrivo pokojne, ba až spokojne.... :-)

5. phate	12. 1. 2007, 20:09
Ponurá tmavá ulica, odetá vyzývavo do piatkovej róby, ozdobená víkendovou slobodou, okolo vôňa pudingu starej mamy. Piatočný večer patrí študentom, ich slobode a zadosťučineniu, satisfakcii ich hláv, keď do seba opäť nalejú poháriky riešenia problému celého ľudstva. Moje okno je špinavé ako ich duše, ibaže aj tak ľahko priesvitné a priehľadné, koľká jednoduchosť ovláda ich mysle, zabudnúť a ukončiť, aby sme mohli začať odznova, s čistým oknom a dušou. Svetlo? Bolo hlboko a dravo pohltené tmou, temnou a záhadnou, napriek tomu lákavou a vábnou. Bojíte sa? Ľudia sa boja aj pohľadu, tvrdého a temného, veď každý klopí oči už len v električke, len aby som sa sním nemusel rozprávať, ľudstvo je absolútne bojazlivé, bojíme sa dotyku cudzích, ale zároveň nám chýba natoľko, že do seba narážame, aby sme mali akú takú radosť z tohto úbohého života, z ktorého máme pocit, že nám nič nedáva, len berie. Depresia? Tú si dávame na raňajky, pri pohľade cez to okno s myšlienkou, že nás večer čaká čerstvo uvarená beznádej, ponúknime aj iným, nakazme ich nechuťou, to je ideál. Úsmev zaniká v bolestnom kŕči.. Špina navôkol to všetko umocňuje, počasie podčiarkuje a moja psychika musí unikať, preč od týchto chvíľ, keď sa musím pozerať von oknom. Bežím smerom k ľuďom, ktorých príspevky s radosťou čítam:)

6. kolinany	12. 1. 2007, 20:36
ja nevidím nič...mám zastreté :-) nikdy som nemal rád slohy a to sa už nezmení...

7. Myska48	⇑    12. 1. 2007, 22:23
To nemusí byť sloh....napíš čo vydíš :-)

8. ithorry	24. 3. 2007, 20:26
cintorin... stary cintorin-zastavka osamelych putnikov