Počiatok a koniec .

1. A-čko	10. 8. 2009, 15:28
Chcel by som zistiť, či je pravdivý výrok: "Všetko čo má počiatok má i koniec." ČO myslíte?

4. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 15:47
Ako to môžeme zistiť? Je tam slovo "všetko", to znamená, že by sme museli preskúmať VŠETKO, aby sme to vedeli zistiť.

5. A-čko	⇑    10. 8. 2009, 15:49
Takze nase spoznavanie tiez niekde zacalo ? Ze ?

11. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 15:57
Nevidím problém. Niekde začalo, ale z toho ako vyvodíš, kde končí? Keď v zadaní máš obsiahnutý pojem VŠETKO... začať môžeš kde chceš, ale ako sa ti podarí zistiť VŠETKO?

21. A-čko	⇑    10. 8. 2009, 16:23
Ved mozno o to ide, ze netreba zistovat vsetko-to vsetko si to zistuje o sebe cez to nevsetko z coho je to zlozene ..

10. piskotka	⇑    10. 8. 2009, 15:57
už len to,že napišeš pravdivy,ma stava na zadne ..ja to vidim inak,nie všetko čo ma počiatok,musi mať aj koniec...

18. leila	⇑    10. 8. 2009, 16:15
..ten výrok ale neznamená že sa jedná o nejaký konkrétny počiatok či koniec...počiatok i koniec je jedna súvisla, spojená časť systému..,,bez umierania by nebol život." - to je asi výstižnejšie...

48. VeronikaH	⇑    17. 8. 2009, 09:22
Na konci je nový začiatok.

49. A-čko	⇑    17. 8. 2009, 12:16
Veronika, ale len vtedy, keď dokážeš zmenit smer.(ináč priepasť)

51. J.Tull	⇑    17. 8. 2009, 21:31
A-čko; ... lenže ak aj existuje nejaký smer, ako spoznať jeho zmenu? ... s ostupom a podľa nami určených kritérií, hovoríme o zmene smeru, ale existuje vôbec nejaký smer?

52. dorota	⇑    17. 8. 2009, 21:36
no naslinis prst a hned vies skade veje vietor   ze vam vstupujem do debaty, ale tu konci seriozna filozofia ...

54. J.Tull	⇑    17. 8. 2009, 21:47
dorota; ... mno zistíš len, že je niečo trochu inak ako bolo pred tým, ale na to čo sa zmenilo v "iný smer" potrebuješ kritériá; aj vietor, ktorý ti spôsobil zmenu teploty na Tvojom prste, môže fúkať úplne iným smerom, len si si nevšimla, že si v prievane, ktorý mohol byť ním vyvolaný

55. dorota	⇑    17. 8. 2009, 21:52
tak co terz? zadefinujeme si vietor, smer, teplotu a okliestime si smer uvahy?   mozno staci jeden bod a vzhladom k nemu zistis zmenu. Súhlasí J.Tull

57. J.Tull	⇑    17. 8. 2009, 22:03
dorota; ...presne tak. Problém je v tom, že pevný bod nie je, a preto si ho definujeme a okliešťujeme si poznanie najmä neuvedomením si, že ten "bod" sme si zadefinovali sami ako pomôcku a vskutočnosti taký nie je

58. dorota	⇑    17. 8. 2009, 22:12
no, ty si nam tu pretal Gordicky uzol...debatu mozeme uzavriet.

61. J.Tull	⇑    18. 8. 2009, 21:57
dorota; "Dajte mi pevný bod vo vesmíre a já pohnem zemeguľou!"  ... pevným bodom, na ktorom je možné stavať, je uvedomenie si, že pevného bodu niet

62. dorota	⇑    18. 8. 2009, 21:58
tak potom, sa nebudem trapit nad tym preco nechapem :vezu zvota:   (to je z borisovej temy)

64. J.Tull	⇑    18. 8. 2009, 22:04
dorota; ...neviem, čo máš na mysli

65. dorota	⇑    18. 8. 2009, 22:07
ach, boris hodil temu o "vezi zivota" a nejako som dlho sa snazila vstrebat tie poschodia, ale unika mi pointa.

63. Poroslav	⇑    18. 8. 2009, 21:59
A co Chuck Norris ako nedosiahnutelny univerzalny ideal?!

50. J.Tull	⇑    17. 8. 2009, 21:24
VeronikaH; ... lenže kde je koniec a kde je začiatok? ... dá sa určiť, že tu niekde niečo staré skončilo, alebo že tu niečo nové začalo? ... nič nekončí úplne a nič úplne nové nevznikne

2. Ónya	10. 8. 2009, 15:41
a to ty nevieš A-čko ?- zober si špagát - v jednej ruke držíš začiatok a v druhej koniec ..alebo opačne..

3. A-čko	10. 8. 2009, 15:44
Neviem , neviem , taky kruh nema ziadneho pociatku ...teda je eventualne možne, že i ked ma niečo pociatok , nemusi mat koniec, ked niekto pociatok a koniec spojí ...  Súhlasí Petrana

7. Petrana	⇑    10. 8. 2009, 15:53
A čo taká zatočená, spojená, entitá špirála?

9. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 15:54
Zober si kružnicu. Obvod kružnice má konečnú dĺžku. Ak poznáš priemer D, vieš že má dĺžku "pi" [Ludolfovo číslo] krát D. Ak nezmeníš D, nezmení sa ani dĺžka [obvod] kružnice.

12. A-čko	⇑    10. 8. 2009, 15:57
Vlado to je dlzka , ktoru spominas ale kde ma ta dlzka zaciatok ? No predsa v svojom konci -co znamena , ze je to bez konca a zaciatku.

13. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 15:58
Na tom sa nepriem, len hovorím, že má konečnú dĺžku.

16. A-čko	⇑    10. 8. 2009, 16:00
Alebo sa dohodnime, ze pociatok či koniec je len otazkou perspektívy..Ale ja osobne som myslel na niečo v tom zmysle, že ked niecomu najdes zaciatok tak najdes i koniec .

19. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 16:17
Dobre, a čo polpriamka? Nájdeš začiatok, ale kde je koniec polpriamky? Súhlasí Petrana

22. A-čko	⇑    10. 8. 2009, 16:29
Hm polpriamka ,zacina v bode , ktorý sam o sebe je nemeratelný, ale z istej perspektívy ako sucast inych bodov vytvarajucich polpriamku je vynimocný v tom , že je pociatkom .Apropo ,ale co sa týka vecnosti kvalitatívne je polpriamka ako sumar vsetkych bodov identicka s priamkou -i ked matematicky by sa to vyjadrilo inac .Ale nekonecno je nemozne rozsirit o cokolvek ,teda polpriamka je logickym nezmyslom ,lebo vskutku dava moznost zmerat nekonecno .

23. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 16:32
Teda, tie odbornosti, to nám závidia... ešte ma zaujíma, že aká je hrubá priamka? Z pohľadu perspektívy dĺžky je mi to jasné, že je nekonečne dlhá, ale aká je široká?

26. A-čko	⇑    10. 8. 2009, 16:37
To je inac fakt zabava  je nekonecne tenka..Cize jej "uzkost" vyjadruje nejake periodicke císlo stracajuce sa kdesi kde prave na konci toho cisla nacres.

27. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 16:39
A-čko: Cize jej "uzkost" vyjadruje... Obávam sa, že priamka nepociťuje len úzkosť, ale aj depresie z toho, ako si ju premeriavame. Súhlasí A-čko

24. Petrana	⇑    10. 8. 2009, 16:33
Polpriamka nedáva možnosť zmerať nekonečno. Iba, ak by boli dve.

25. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 16:36
Lenže ak by boli dve polpriamky, tak nám vychádza, že je to nekonečno plus dva začiatky. Jedna polpriamka má jeden začiatok a druhá polpriamka má druhý jeden začiatok. Ak ich spojíme, tak získame dva začiatky plus nekonečno. Takže je to viac ako bežné nekonečno, lebo je to nekonečno plus dva začiatky. Súhlasí A-čko

29. A-čko	⇑    10. 8. 2009, 16:42
Otazkou je to ako by bolo mozne rozsirit nekonecno o niečo čo i tak nevyhnutne musí byt jeho sucastou.

31. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 16:49
Toto nevyriešime, je to známy Russellov paradox. Môže byť jedna nekonečná množina menšia alebo väčšia ako iná nekonečná množina? Prirodzené čísla: je ich nekonečne veľa. Celé čísla: je ich nekonečne veľa. Ale vieme, že celých čísel je naisto viac ako prirodzených. Súhlasí A-čko

36. Poroslav	⇑    10. 8. 2009, 17:13
Teraz aby som cital kto tu ake matematicke nehanebnosti napisal a opravoval to...   Neviem ci uz zrovna Galileii davno nevedel ze sa mily Vlado myli... (To si este potrebujem overit, z historie nie som expert.  ) Celych a prirodzenych cisel je narovnako, dokonca rovnako vela ako racionalnych, ba co viac rovnako vela ako algebraickych cisel. Nie je problem najst bijekciu z N do Z (postupnost celych cisel, ktora je injektivna a surjektivna), napr. 0,1,-1,2,-2,3,-3,4,-4...

38. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 17:17
Ako? Prirodzené čísla: 1, 2, 3... Celé čísla: ...-3, -2, -1, 0, 1, 2, 3...

40. Poroslav	⇑    10. 8. 2009, 17:20
Vysvetlim Ti to ako malemu decku ktore nepozna pojem cisla ale dokaze porovnavat pocty predmetov parovanim. Ked sa mu daju dve vrecka cukrikov a ma si vybrat to kde ich je viac, ako ich porovna bez toho aby ich ratalo?! Jednoducho! Zacne parovat pokym mu nezostane aspon 1 vrecko prazdne. Ak v jednom zvysia cukriky, tak to bolo to vacsie vrecko, ak nezvysia vobec bolo ich narovnako. A to je princip ako sa to da robit aj s nekonecnymi mnozinami. Pojem "da sa sparovat" nahrad "existuje bijekcia"...

41. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 17:24
A kde si spároval nulu? V prvom vrecúšku je nula, v druhom nie je. V druhom sú dokonca navyše aj záporné čísla.

42. Poroslav	⇑    10. 8. 2009, 17:33
Zobrazenie z mnoziny prirodzenych cisel N do mnoziny M sa nazyva postupnostou prvkov mnoziny M... Miesto 1|->a1, 2|->a2,... (chcem namalovat take sipocky s patkou alebo ako sa to nazyva, a nedari sa mi...) sa pouziva aj zapis a1,a2,... Proste potrebujes sa naucit citat, moj zapis znamena ze 1 sa zobrazi na 0, 2 na 1, 3 na -1, 4 na 2, 5 na -2, 6 na 3, 7 na -3, 8 na 4, 9 na -4 atd. Vid. dedekinovsky nekonecne mnoziny (Dedekindova definicia nekonecnej mnoziny)...

43. A-čko	⇑    10. 8. 2009, 17:40
A to co zanmená, ze zaporne cisla , vratane nuly sa stavaju iba poradovym číslom ?

44. Poroslav	⇑    10. 8. 2009, 17:49
Nepresne sa vyjadrujes, su cisla co vyjadruju pocet tzv. kardinalne cisla (0,1,2,... alef0,...), a su cisla co vyjadruju poradie tzv. ordinalne cisla (0,1,2,... w, w+1, w+2,...). Podobne ako mas v jazyku kardinalne (jeden, dva, tri,...) a ordinalne cislovky (prvy, druha, tretie,...). To co som pisal v podstate znamena ze sa prirodzene a cele cisla daju sparovat. Takych nevsednych veci s nekonecnymi mnozinami je viacej. Ako priklad sa uvadza hotel ktory ma presne tolko izieb ako prirodzenych cisel, izby maju cisla 1,2,3,... Pride host a na recepcii mu povedia ze maju sice plny hotel ale uvolnia mu izbu c. 1 a nebudu musiet nikoho vyhodit. Ako to spravia? Jednoducho hosta co byva v 1 presunu do 2, toho co v 2 do 3, toho co v 3 do 4...

46. Petrana	⇑    10. 8. 2009, 19:35
A čo keď sa dve polpriamky prelínajú v jednu priamku?

28. A-čko	⇑    10. 8. 2009, 16:40
Ale dava, lebo pociatok polpriamky je logicky zaciatok nekonecna..a nejaky mudrlant by to vyjadril nejakym pomerom niecoho k niecomu trebars 1/3

35. Poroslav	⇑    10. 8. 2009, 17:04
Vy ste mi teda riadni sinteri, clovek si odbehne zacvicit, vrati sa a co nevidi - uz tu tajne debatite o Matematike tak aby Poro nevidel...

6. Anti-VIVIVI	10. 8. 2009, 15:50
A-čko keď si sa narodil, to bol počiatok a keď ťa zajtra nejaký teploš prejde z autom tak to bude aj tvoj koniec... To isté platí so všetkým...

8. A-čko	10. 8. 2009, 15:54
Anti ano ,pokial sa nedokazes spojit v okamihu smrti s tvojím pociatkom tak to dopadne ako si opísal ..Ty si taky bibliofil a vies teda ako nejakí tí mudrejší neraz spomínali(job-myslím) , ze z lona vypadol do lona sa navrati..Ale ta tam asi ist nechces , že ? A kam pojdes??

14. J.Tull	10. 8. 2009, 15:59
A-čko; ...ja si myslím, že nie všetko je také jednoduché ako špagát. Väčšinou nevieme stanoviť, kde niečo začína a kde končí; koniec koncov aj ten špagát mal začiatok v nejakom konope, v semiačku, v zemi ... zárodok nového je niekde v predošlom, aj to bez rozoznateľnej hranici, a to predošlé tiež len pozvoľna sa v novom stráca, ale nikdy nestratí úplne, tak ako ani to nové vlastne celkom novým nikdy nie je.

15. Anti-VIVIVI	10. 8. 2009, 16:00
A-čko Ja by som kludne išiel aj do tej diery nad tým lonom, tam by som mal aspoň istotu...

17. A-čko	10. 8. 2009, 16:12
Tull to mas tak, ze cokolvek chces ohranic?t, alebo definovat, tak tomu musís najst ten zaciatok. Preto prezieravo je trebars Krsna nezrodeny-bez pociatku . Jeho definuju vsetky ostatne veci. Ale Boh krestanskeho sveta nazval sam seba alfou a omegou, cím seba ohranicil- a teda je spoznatelný..ale moze byt Boh spoznatelný? A mimo to nechcel som sem opat zapliest nabozenske veci, ale mna to inspiruje --velmima zaujíma povod idei a tak podobne -ich suvislosti k veciam hmatatelnym..a vlastne som zistil, iba to, ze popieranie nabozenstva, alebo Boha je popieraním nas samych,kedze i tak maju vsetky veci aj tie mylne -dokonca povod v nás samych,alebo povod je k najdeniu i v nás samych.Tak nejak.. Súhlasí Petrana

45. J.Tull	⇑    10. 8. 2009, 19:11
A-čko; ...problém je aj v tom, že nič nemá len jeden začiatok a jeden koniec. Veci ako také neexistujú sú len udalosti. Týka sa to i ľudí. Žiadnu osobu nedokážeme opísať len ako statický objekt. Keď niekomu chceš opísať nejakú osobu nestačí, keď mu ukážeš fotografiu neviem ako presnú. Najlepšie ho opíšeš, keď porozprávaš jeho „príbeh“. Porozprávaním série epizód, životného príbehu, sa o danej osobe dozvieme mnohonásobne viac než z fotografie. To čo nás tvorí sú udalosti a my sami sme „udalosťou“, „procesom“, pretože sme každým okamžikom iný. Kde je náš začiatok? Vari je ním ten moment, keď nás držiac za nohy udreli po zadku a my sme svoj príchod zvestovali plačom?; alebo to bolo skôr?; v spojení našich rodičov?; či ešte skôr? .... okrem toho čo udalosti do ktorých sme sa narodili? ...do akej civilizácia, národa, kultúry ...? a to všetko tiež má svoju kauzalitu. V skutočnosti vo svete existujú iba pomerne rýchle a pomerne pomalé procesy. Vesmír sa skladá z udalostí, a každá je ovplyvnená, rozličnou mierou, všetkým, čo sa udeje v jej „svetelnom kužely udalostí“. ...to len my, aby sme lepšie pochopili, rozumeli /pretože našim jazykom, na rozdiel napr. od matematiky, ale i tá ..., nedokážeme lepšie/ určujeme hranice, začiatky, konce, hovoríme o náhode, druhoch, triedach, ... rôzne škatulkujeme, prírodných zákonoch, ...

53. dorota	⇑    17. 8. 2009, 21:43
ale ako si poradis so skutocnostou tak aby si neuviazol v kategoriach, triedach, druhoch, skatulkach ... ?

56. J.Tull	⇑    17. 8. 2009, 21:53
dorota; ... tak, že si uvedomím, že kategorizujem, triedim, škatulkujem ... len preto aby som lepšie rozumel pochopil; preto analyzujem, syntetizujem ...

59. dorota	⇑    17. 8. 2009, 22:13
hmmmm. takze co terz, bojovnik? co dalej...?

20. Ónya	10. 8. 2009, 16:21
A-čko nekonečeno .. všetko je to nepoznané nekonečno ..

30. A-čko	10. 8. 2009, 16:46
No ale spoznavat to co sa nikdy vlastne neda spoznat ma aky vcyznam pre ludí ? Iba snad taky , ze budeme do nekonecna hladat odpovede a nikdy ich nenajdeme pokial sa sami nestaneme nekonecnom .

32. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 16:53
A čo ti bráni aby si bol skromnejší? Nestačí sa uspokojiť s tým, že postupne spoznávame, hoci nie hneď všetko?

33. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 16:56
Aby si pochopil význam skromnosti v spoznávaní. Najprv sme objavili kameň, že sa s ním dá zabiť iný človek. Ale potom sme prišli aj na to, že sa dá zastreliť. Chápeš, ešte nevieme všetko, akými rôznymi spôsobmi sa môžeme pozabíjať, ale sme skromní... uspokojíme sa aj s tým, čo už vieme...

34. A-čko	⇑    10. 8. 2009, 17:03
Vlado nemyslel som to takto.., skor som iba chcel povedat, to, co si napísal. Kazdy z ludí ma nejake hranice, ktore su dané nejakym ucelom jeho existencie pre daný čas-alebo skor usek času. Vlastne to je nejaka hlbka a sirka (aj dlzka) vlastneho ja a clovek ak ju naplní tak prestane dalej hladat ,lebo pre damy usek zivota naplnil svoju mysel tým co bola schopna spratat-potom uz asi prestanes hladat a iba to nejak ulozis a das do suladu v tom svojom bytí. Hlupakovi je asi lahke najst osvietenie a citit sa super ci skvele , ked mnozina jeho existencie je mala-vlastne aj to je blbe prirovnanie, lebo tazko ktokolvek dokaze limitovat vlastne Ja a jeho velkost ..ale pokusil som sa ..Mozno je skor (paradoxne) ucelom njast v sebe schopnost zrieknut sa toho vsetkeho -uplne a naplnit sa iba prazdnom ,ktore je ako bod - i tak nekonecne maly ..

37. Vlado	⇑    10. 8. 2009, 17:15
Ešte môžeme skúsiť spočítať nekonečne veľa ničoho. Zadanie príkladu: Vieme, že je všetko, ale vieme aj to, že je nič. Nech je nič. Majme nekonečne veľa ničoho, koľko to je vlastne?

39. A-čko	⇑    10. 8. 2009, 17:19
Mozno naozaj dospejeme nakoniec iba k poznaniu ze sme fakt len nekonecne nic , co sa aj v nicote strati.

47. Natalia	10. 8. 2009, 21:08
heh analogia polievky na tanieri..

60. A-čko	18. 8. 2009, 15:01
To co je to heh , nejaky bojovy pokrik?