Odpustenie od rodičov

1. kolac	3. 9. 2010, 11:47
Pre všetkých, ktorí su tu, mladí aj starší. Dočkali ste sa od rodiča povedať slovo prepáč, keď ste boli malé deti alebo už starší, či školáci či v zamestnaní. Povedal ti otec, mama - ospravedlňujem sa za to alebo ono, za facku, za zlosť čo som si z práce doniesla a vyliala, či vylial som si to na tebe .´Ako ste reagovali keď sa to nestalo. Bola vo Vás zlosť, keď sa Vám diala krivda, alebo ste si povedali. Otec alebo mama má pravdu aj keď neprávom, veď sú to moji živitelia, musím ich počúvať. Badali ste, že aj keď to bolo nespravodlivé, nedostalo sa Vám satisfakcie. Ako málo stačilo povedať. Prepáč dieťa moje, že som ťa udrel, okríkol neprávom. Ja som sa otec na teba tešil keď prídeš z práce a ty na mňa takto vybehneš. Bolo to nespravodlivé. Mali by s rodičia deťom ospravedlniť? - Mali. V rodinách to chýba. Šťastné deti, ktorým sa rodičia ospravedlnili, a ešte šťastnejšie deti, ktoré to ospravedlnenie pochopili. Ak sa rodičia deťom neospravedlnili, deti aj keď teraz po dlhšom čase odpustili ste im, alebo zabudli, ale sa hneváte. Ak nie urobte tak. Najkrajšie ospravedlnenie a odpustenie vo filme. Pozrite si to dôkladne, hlavne otcovia a dcéry. Film : Zoznámte sa Joe Black. A.Hopkins urazil dcéru pri večeri, ktorá chystala pre neho oslavu narodenín. Dcéra odpustenie prijíma . Pekné však. Pre manželov. Film : Jeseň v New Yorku. R. Gere veľký frajer žiada o odpustenie u svojej milej ( chorej na srdce) za neveru. Odpúšťa mu. R. Gere žiada o odpustenie u svojej dcéry na ktorú celý život kašľal. Dcéra mu odpúšťa. Dcéry – odpustili ste? To isté platí aj o synoch. Tak rodičia, ktorí máte manželstvo na hrane, teraz skúste urobiť krok, ktorý môže podstatne upraviť vaše vzťahy v rodine. Je to ťažké viem ale ide to. Súhlasí piskotka

2. EnaXnaY	⇑ 3. 9. 2010, 11:59
kto neslucha otca, matku, ten upadne do upadku ;)))

9. piskotka	⇑ 3. 9. 2010, 17:03
kolac velmi pekna tema,nehnevam sa na svojich rodicov,aj ked v mojom detstve sa naozaj vyskytlo kadeco,robili,co vedeli,co bolo v ich silach,som im za vela veci vdacna,v konecnom dosledku si myslim,že vsetko malo zmysel,lebo som sa im celkom vydarila:))nikdy som od nich neziadala odpustenie,mam ich rada,takych ako su,neviem sa na nich hnevať,ved mi dali život,obcas citam v ich ociach vycitku,akoby sami mozno sebe vycitali,že nie vsetko bolo tak ako malo byť,ale ak sa pozru do mojich oci,hned sa im pohlad vyjasni,lebo vedia,že ja sa na nich nehnevam ,su to moji rodicia a tak ako ja k nim,tak oni patria ku mne,strasne si prajem,aby tu jesen svojho zivota prezili s pokojom v dusi,ono v zivote obcas nastanu rozne okolnosti,kedy sa niečo pokazi,netreba v sebe drzat zlobu,nikto nie je dokonaly a chyby robia vsetci,nakoniec aj ja som mama,aj ked sa snazim deti vychovavať dobre a s laskou a mame velmi pekny vztah,aj tak mozem pochybiť,ale ja si viem chybu priznať a ak ju spravim,viem sa ospravedlniť.

14. Ónya	⇑ 3. 9. 2010, 23:42
pamätám sa ..že už ako malá som požadovala po rodičoch ospravedlnenie, lebo oni ho vždy požadovali odo mňa..ich ospravedlnenia som sa nikdy nedočkala..nikdy to nedokázali "bola by to pre nich asi "pokora"..)) svoje deti vychovávam úplne inak ako som bola vychovávaná ja..teda je samozrejmosťou že ak pochybím, tak sa im aj omluvím. V partnerstve by "omluva" tiež mala byť samozrejmá ako aj odpúšťanie. Toľko som odpúšťala až si na to zvykol... Rodičom samú seba presvedčujem že som odpustila ale prichytím sa pri tom že asi celkom nie...jaksi mi to nejde.

3. salbea	3. 9. 2010, 11:59
hm tak to si musim sakra davat pozor,aby som nemusela ja ziadat od deti ziadne odpustenie,bo to musi byt strasny pocit pre dieta,ved mna drzi nad vodou v tomto skurvenom svete iba myslienka na ocka..hm jedine od mamy ,co si to dovolila tak skoro umriet a ma opustit..

4. EnaXnaY	⇑ 3. 9. 2010, 12:02
pockaj na pubertu ;) budes sa na to mozno pozerat inac ;))

5. rains	3. 9. 2010, 13:19
tak mne sa matka oslravedlnila, ked zistila ze nema pravdu..so starym panom je to tazsie..je hrdy a hrdost nepusti. Nechcem po svojich rodicoch aby sa mi omluvali za facky, bitky alebo krive slova. Boli rodicia, mali o mna strach, boli za mna zodpovedni. Ako dieta som nevedel odhadnut riziko, tak ako oni. Preto nemam potrebu po nich ziadat ospravedlnenie sa za pocas mojej vychovy. Robili maximum, aby ma ochranili pred mnou samim. Boli trpezlivi, laskavi..aj ked niekto pocituje pocity viny a krivdy z detstva, tak je to vec uhla pohladu. Ak sam bude v roli rodica, bude konat podobne, mozno aj tak isto ako jeho rodicia a potom si uvedomi, ze to neboli krivdy, ale strach o tych, ktorych milujeme najviac..teda deti.

6. ranexil	3. 9. 2010, 13:23
Ja som to uz viackrat spravil a to je moj maly este maly, ked som omylom niečo predpokladal, ze urobil a neurobil.

7. Anette	3. 9. 2010, 14:19
Odpustila som a aj mne bolo odpustené.

8. malokarpaťan	3. 9. 2010, 15:35
Mojim rodičom nielen verím, ale aj úplne dôverujem. Aj keby sa so mnou stalo čokoľvek, aj keby som urobil čokoľvek, vždy budú stáť pri mne, vždy a za každých okoľností sa na nich môžem spoľahnúť. Mám z toho veľmi dobrý pocit a vie o tom aj moje podvedomie, hehe

10. Scarlett	3. 9. 2010, 22:48
Co sa mi maju ospravedlnovat,aj rodic je iba clovek a robi chyby,aj ked nejaka zvlast krivda sa mi asi nikdy nestala,snad ze ma raz foter dobre strapnil..na party u kamosa som zbalila nejakeho typka,potom k nam zacal chodit jak sprosty..som musela posielat segru nech to s nim vybavi,po dvoch tyzdnoch foter chytil nervy a dovliekol ma von rovno pred neho nech mu poviem do oci ze ma odprejsknut..no to bola hanba na sto rokov

11. ranexil	3. 9. 2010, 22:59
Nestrapnil on teba.

12. Scarlett	⇑ 3. 9. 2010, 23:30
Nie mna a koho potom ..staru Blaskovu lol..sak bol jak pes vtedy na mna,furt sa musel do nas starat..kam ides..co to mas oblecene..minisaty na disku nehrozilo lol..sme sa museli prezliekat u kamosiek,lebo nas isiel ukamenovat jak videl kratsie sukne,vtedy som si kupila taky pekny overal si pametam,elasticke kratasky rovno pod zadok..ten skoro dostal infarkt ..ta nic som nahodila dziny ..u kamosky u poschodie nizsie prezliekla a na diske v najlepsom jak si tam stepovala okolo mna hadam vsetci znamy chlipnici z okolia sa otocim k baru a tam foter mi uz ukazoval ze ma doma zabije  ..jakoze on to nemyslem s nami zle..ale vtedy by sme ho segrou najradsej vystrelili niekam do vesmiru   Súhlasí ranexil

13. ranexil	⇑ 3. 9. 2010, 23:33
Aspon mas na co spominat..podla mna bol super.

15. ruža	4. 9. 2010, 14:59
odpúšťanie je oslobodenie mysle od hnevu a odmietania, ochraňuje telo od stresu, vedúcemu k hnevu či nervozite. Odpúšťanie patrí k človeku a prináša úžitok obidvom stránkam - tomu, kto odpúšťa, i tomu, kto odpustenie prijíma. Ak mám byť úprimná,priznala som si aj ja svoje chyby pred mojimi deťmi a nerobilo a ani nerobí mi problém povedať slovko PREPÁČ.Veď ako inač by som potom i ja mohla od nich očakávať to isté, keby som ja sama nebola toho schopná pred nimi?