Literárna besiedka

1. Krištof	6. 4. 2010, 11:10
„Náročná cesta s písmen(k)ami“ (literaTÚRA) Turistika a chodenie na túry sú známe a pomerne obľúbené činnosti. Možno však tieto nejako spájať s písaním, akoby aj ono bolo akousi „turistikou“? Mne sa zdá, že s trochou vtipu áno. Písať, používať písmo a písmen(k)á, nie je veľmi náročné, obvykle to zvláda už dieťa. A v dnešnej dobe napríklad na tzv. chatoch, pokecoch na internete si ľudia takpovediac vymieňajú písmenká, písmenkujú, a to neraz i pravopisne správne. Takýto pokec možno pomenovať aj ako „potulky s písmenkami“. Na druhej strane trochu sa to podobá na grafomániu, tj. túžbu písať, byť literárne činný, ale bez potrebných schopností. Grafoman teda ešte nie je spisovateľom, hoci niekedy sa naňho dosť ponáša (jeden príklad by bol možno hneď poruke). Človek, ktorý je schopný „písať“, vie asi aspoň to, čo a ako chce písať. Za pozornosť pritom stojí tiež fakt, že ženy sú v tomto smere takrečeno pozitívne diskriminované. Keď sa povie „grafowoman“, myslí sa tým osoba ženského pohlavia, ktorá až podozrivo rada píše, pričom rozhodne nie každému sa to chce aj čítať, a napriek tomu nie je grafomanom, keďže toto sa zjavne vzťahuje iba na osoby pohlavia mužského... (Hm, treba pripustiť, že písaním sa zväčša jednoducho len komunikuje.) A ešte jedna úroveň písania, o ktorej najmä sa chcem zmieniť, totiž písanie na vysokej – umeleckej alebo odbornej – úrovni, čiže literatúra. Táto si vyžaduje jednak umelecké alebo odborné schopnosti a jednak pevnú vôľu alebo trpezlivosť, čo je evidentné pri rozsiahlych spisoch, románoch a podobne. Dá sa skonštatovať, že literaTÚRA je „náročná cesta s písmen(k)ami“. Litera = písmeno, túra = náročnejšia turistická cesta. I keď sa zdá, že v druhej časti toho slova nejde o pôvodný výklad, lež o taký hravý prístup. Keď je reč o „literárnych turistoch“ - spisovateľoch, zmyslím si niekedy na ruského klasika, významného predstaviteľa románu a poviedky, Fiodora Michajloviča Dostojevského (1821 – 81). A napríklad na jeho dielo s trochu strašidelným názvom Besi (čiže vlastne démoni). Domnievam sa, že napriek tomu názvu a aj vážnej téme v ňom možno vnímať viaceré vcelku príjemné, ba poetické, humorné či „s nádychom vyššieho humoru“ napísané pasáže. Zvlášť sa mi páči časť ešte takmer na začiatku, kde autor ozrejmuje isté okolnosti vo vzťahu dvoch priateľov – S. T. Verchovenského a V. P. Stavroginovej – pri ich stretnutiach počas májových večerov: „Máj bol v plnom rozkvete; večery boli nádherné. Rozkvitol orgován. Obaja priatelia sa stretávali každý večer v záhrade a do noci presedeli v besiedke, vylievajúc si navzájom city a myšlienky. Boli to poetické chvíle. Varvara Petrovna pod dojmom zmeny vo svojom osude hovorila viac ako obyčajne. Akoby prilipla k srdcu svojho priateľa, a tak to trvalo niekoľko večerov. Stepana Trofimoviča zrazu osvietila čudná myšlienka: „Nepočíta užialená vdova s ním a nečaká náhodou, že po roku smútku ju požiada o ruku?“ Myšlienka je to cynická; ale veď vznešený organizmus máva niekedy sklon k cynickým myšlienkam, už len vzhľadom na jeho všestranný rozvoj. Začal rozumovať a zistil, že to bude ono. Zamyslel sa: „Majetok obrovský, to je pravda, ale...“ Naozaj, Varvara Petrovna mala ďaleko ku krásavici; bola to vysoká, žltá, kostnatá ženská, s príliš podlhovastou tvárou, pripomínajúcou čosi konské. Stepan Trofimovič otáľal čoraz väčšmi, mučil sa pochybnosťami, ba aj poplakal si zo dva razy v nerozhodnosti (plakával dosť často). Po večeroch, teda v besiedke, na tvári sa mu nevdojak odrážalo čosi vrtošivé a posmešné, čosi koketné a zaroveň povýšenecké. To prichádza akosi nečakane, mimovoľne, a dokonca čím ušľachtilejší človek, tým je to badateľnejšie. Bohvie, ako to posudzovať, ale je väčšia pravdepodobnosť, že v srdci Varvary Petrovny nevznikalo nič také, čo by mohlo plne zdôvodniť podozrenia Stepana Trofimoviča. A ani by nebola zamenila meno Stavroginová za jeho meno, hoci i tak slávne. Možno to bola len ženská hra, prejav neuvedomelej ženskej potreby, takej prirodzenej v iných bežných prípadoch. Ostatne, neručím za to; hlbiny ženského srdca ešte dodnes nie sú prebádané!“

2. Krištof	⇑    6. 4. 2010, 11:14
Spisovatelia, grafomani, pisálkovia, srandisti alebo turisti, ak máte na srdci nejaký obľúbený text, či už svoj alebo nejakého spisovateľa, v tejto "besiedke" sa oň môžete podeliť s ostatnými.

3. *game*	6. 4. 2010, 16:55
moj oblubeny text    Bude to teple, sta slnecny luc, pride to rychlo, teraz vsak mlc. Necakaj, nestoj, rob co len chces, raz pride aj to, vsak dobre vies. Zabudni, zaspi, mozes mat rozne sny, ked sa tak stane, spoznas kto vlastne si...  Súhlasí Krištof, Petrana

4. arašid	6. 4. 2010, 17:49
tvoju výzvu prijímam, onedlho sa pripojím, teraz ale ako obvykle - nemám čas. Sa teším!!! Súhlasí Krištof

5. arašid	6. 4. 2010, 18:57
Rána požárem spúsobená hojila se rychle. sousedi bratrsky pomohli pohořelému svými zásobami a na stodolu byl Veverka proti oh ni pojištěn, věc to věru vzácná na tu dobu a na náš konservativní kraj. Společnost, pravda, německá, českých pojišťoven tehdy u nás vúbec nebylo, ale tisícovku zaplatit musí, protože bospodář poctivě platil prémie, jak měl v knížce zapsáno... Agent také včas oznámil pojišťovně požár a čekalo se jen na příjezd pána, který by pojistku vyplatil. Veverka už dělal plány, že postaví stodolu novou, zděnou a taškami ji přikryje, jako hrabě v Trhanově. Dříví na krov má v lese, kámen naláme ve vlastním lomu na poli, přiveze ho v zimě na saních vlastním potahem a není možná, aby celá stodola vylezla mu nad tu tisicovku, kterou má dostat.

6. Krištof	⇑    6. 4. 2010, 19:02
Arašid, to je úryvok z čoho? Tvoje obľúbené?

7. arašid	6. 4. 2010, 19:15
Po smrti rodičov môjho muža, zdedila som celú knižnicu. Kúsok po kúsku som knihy ukladala, načrela do ních a túto knižôčku som si najviac obľúbila. Autorom je Jindřich Š. BAAR, jeho meno mi nič nehovorí, ale prečítať si obe knížky s názvom HU NÁS a HANČE a PRO KRAFIČKU , je mi vždy potešením, hlavne pre to zvláštne chodské nárečie a priblíženie života danej doby. Dnes už také knižky nekúpiš! Konečně zastavil jednoho dne před hospodou kočár, z něho vylezl inspektor pojišťovny a vzkázal si pro Veverku. Ten narazil kožich, popadl knížku assekurační a jako na křídlech letěl do hostnce " U černého orla". "Máš něco na peníze s sebou?" Volala za ním žena. "Vidíš, na to bych bul zapomíl", obrátil se už ve dveřích, přistoupil k malé almáce ve zdi a vytáhl odtud staré, ohmatané knížky modlící. "Nemil si se vracet, nebudeš mít chčestí". "E, to je púvěra," mávl jen rukou a odešel. Ale pak v hospodě si na to starostlivé slovo pečlivé ženy své vzpomněl, když se s panem inspektorem pustil do křížku a když v tom slovním zápase prohrál... "Pane, ten mi zatopil," vykládal o tom Veverka sousedúm, "pot se se mně jenom lil, i kožich sem mušil slíct, habych se nehupek," hani ve vohni mi takový horko nebulo". "Jo, páni, ti humějí s našincem zatočit," kývali sedláci vážně a poslouchali dál napjatě. "Div mi neřek, že sem si storolu zapálil sám, díval se na mě jako na paliče, lump jeden, hale míl to slovo vypusti z huby, živ by bul vod stolu nevstál". "Hale, do krejcaru tě vyplatil, co?" Sedlák místo odpovědi zlostně hodil modlicí knížku na stúl, až z ich vyletěl svazek zelenavých zlatek papírových. "Tři sta jednušek všehovšudýš, ve sedm set mě vokrád!" "Ha japa to?" žasla žena i ostatní. Tu se teprve Veverka rozpálil a jal se láteřit? "Celý hassekurací je šizuňk, tisíc zlatyjch stála pryj storola nová, hale ta má, co mi shoříla, že bula stará, spuchřelá, trámy vohnili, střecha na ní díravá, teklo pryj do ní, tři sta zlatek že je za ní peníz krvavyj. Řek sem mu, že je lhář za to ha zlodij. Von mi řek, že mě bude zalovat, ha s tím sme se rozešli". "Jo, áni, to sou čistý ptáci, chtějí jen brát vod našince,hale mají-li mu groš dát, hned je vohen na střeše..." odplivl si Dadejsek. ........................................... ........ "Veverko, dáš se znova sekurýrovat?" - zvědavě ptali se ho sedláci. "Do nejdelší smrti se víc nenapálím..." HU NÁS Povídky a chodské hyjty 1929 Českomoravské podniky tiskářské a vydavatelské v Praze, zaps. spol. s.r.o. čtvrté vydáni

8. arašid	6. 4. 2010, 19:17
Krištof, už vieš rozuzlenie, omylom som brnkla a odoslala skôr, než som to dopísala.

9. arašid	6. 4. 2010, 19:21
pardon - PRO KRAVIČKU

11. Krištof	⇑    6. 4. 2010, 19:28
Arašid, hm takže je to aj niečo z tvojho života... Skoro som napísal "tvoho"... asi tým zvláštnym chodským nárečím

12. arašid	⇑    6. 4. 2010, 19:36
Nie, z môjho života to nie je, neviem skade tá knižka prišla k mojím svokrovcom, pretože som nemala čas sa ich na to spýtať, ale jedno viem, že starý otec mal korene na Morave, a ktohovie kde bol ich "koniec", alebo začiatok!?, ale v ich knižnici sa nachádzajú viaceré takéto knižôčky, ktoré -predpokladám, zdedil môj svokor po svojích rodičoch. Občas vždy po niektorej siahnem a začítam sa , dnes nebanujem, že som tieto knižky zachovala, pôvodne som ich chcela vyhodiť , a hoci je dnes iná doba, ktorá knihám veľmi nepraje, ponechávam ich v mjej knižnici, veď niektoré oslávia svoju prvú storočnicu.

10. Ónya	6. 4. 2010, 19:25
Govoriť Radio Jerevan Dotaz na Radio Jerevan: Co bylo dříve, vejce nebo slepice? Odpověď: Dříve? Dříve bylo všechno - vejce, slepice, maso, cukr... Dotaz na Radio Jerevan: Kdy bude lépe? Odpověď: Lépe už bylo. Dotaz na Radio Jerevan: Jaký národ je nejinteligentnější na světě? Odpověď: Děkujeme za kompliment. Dotaz na Radio Jerevan: Jaké město je nejkrásnější na celém světě? Odpověď: Samozřejmě Jerevan. Dotaz na Radio Jerevan: A kolik bomb je potřeba na zničení Jerevanu? Odpověď: Ale Istanbul je také velmi hezké město! Dotaz na Radio Jerevan: Může Volha vyvinout rychlost 100 kilometrů za hodinu? Odpověď: Ano, pokud ji pustíte z vrcholu Araratu. Dotaz na Radio Jerevan: Jaký je rozdíl mezi optimistou a pesimistou? Odpověď: Optimista se učí anglicky, pesimista čínsky. Dotaz na Radio Jerevan: Mohu jíst jablka z Černobylu? Odpověď: V principu ano. Ale ohryzek musíte zakopat v olověné nádobě nejméně 4 metry hluboko. Dotaz na Radio Jerevan: Můžu z Hoffmannových kapek otěhotnět? Odpověď: Přijde na to. Kolik je Hoffmannovi? Dotaz na Radio Jerevan: Byl Čajkovskij homosexuál? Odpověď: V principu ano, ale my ho nemáme rádi jen proto ! Dotaz na Radio Jerevan: Je pravda, že každý návštěvník Rudého náměstí v Moskvě dostane auto? Odpověď: V principu ano. Ovšem nejedná se o Rudé náměstí v Moskvě, ale o Náměstí Gorkého v Kijevě. Také se nejedná o auta, ale o kola. A nejsou rozdávána, ale kradena. Dotaz na Radio Jerevan: Je pravda, že socialismus představuje zlatý věk? Odpověď: V principu ano, ale není všechno zlato, co se třpytí. Dotaz na Radio Jerevan: Je pravda, že se Bůh může stát členem strany? Odpověď: V principu ano, ovšem nejdříve by musel vystoupit z církve. Dotaz na Radio Jerevan: Může být dobrý komunista také dobrým křesťanem? Odpověď: V principu ano, ale proč si dělat život dvakrát tak těžký? Dotaz na Radio Jerevan: Je pravda, že Češi požádali naši Rudou armádu o pomoc? Odpověď: Ano, žádosti z roku 1938 bylo roku 1968 vyhověno. Dotaz na Radio Jerevan: Co by se stalo, kdyby byl místo Kennedyho zavražděn Chruščov? Odpověď: Můžeme říci pouze to, že Onassis by si pak nevzal vdovu po Kennedym. Dotaz na Radio Jerevan: Je pravda, že i muž může otěhotnět? Odpověď: V principu ne, ale stále jsou prováděny pokusy. Dotaz na rádio Jerevan: "Jaká je nejlepší antikoncepce?" "Sklenice vody." "Před a nebo po?", ptá se posluchač. "Místo toho."   Súhlasí Petrana

13. Ónya	6. 4. 2010, 19:54
Exkluzívne! 1.4.2010 12:43:07 Zo slovenčiny asi vypadne Ô, je protizákonné Slovenčina pravdepodobne príde o znak „Ô,“ teda o vokáňové „O.“ Podľa právneho posudku je v rozpore s jazykovým zákonom.

15. Krištof	⇑    7. 4. 2010, 11:16
Ónya, teeda... stratíme ô? Už som si naň zvykol...

16. Ónya	⇑    7. 4. 2010, 11:21
Krištof ..kuk na dátum ..čiže prvoaprílový žart. .. škoda preškoda ,, a po ďaľšie ..táto generácia mladých už vokáň ani nepožíva ..jedine povinne v diktátoch ..za to je strata bodu . osobne by som uopravila slovenčinu je už zastaralá hlvane to prehlasované " ä " .tzieto dve písmenká by mali zmiznúť...napr. nepísalo by sa mäso ale meso...ale novú úroava SJ - píš tak ako počuješ

17. Krištof	⇑    7. 4. 2010, 11:34
Teeda... robíš si žarty z druhých ľudí? Hm, ok, lepšie žarty než keby to ô malo vypadnúť naozaj   A mne terajšia forma spisovanej slovenčiny nevadí, vcelku mi sedí (vyhovuje, heh). Či už je to ô alebo ä alebo bársčo (čokoľvek) iné. Pôvodne to tuším aj Ľ. Štúr chcel podľa princípu píš ako počuješ, ale Hodžovo-Hattalova reforma to zmenila, začalo sa prihliadať na etymológiu slov... Pozri aj iné jazyky, na francúžštinu, aj tá je dosti zložitá a pritom má čosi do seba... si myslím

18. Ónya	⇑    7. 4. 2010, 11:47
máš pravdu.., mno napr. to "ä" sme už nepriamo vynechali ..ostalo len pri písaní,. nikto tak slovo nevyslovuje .../kto ovláda pravopis tak mu SJ nemôže byť na prekážku"))

19. Mojka	⇑    7. 4. 2010, 12:07
Krištof, chcela som niečo zo života : Smutný deň proménadneho mišunga... ale už to nemá význam, téma sa zvrtla niekam do celkom iného...

14. Krištof	7. 4. 2010, 11:13
A ešte dva krátke úryvky zo spomínanej knihy. Nazval by som ich: O čiernom ruskom čaji. Najprv rozhovor "autora" s čudáckym Kirillovom: "Keď som napísal meno na obálku, vzal som si čiapku. - A ja som si myslel, že si dáte čaju, - povedal, - kúpil som čaj. Chcete? Neodmietol som. Babka o chvíľu doniesla čaj, vlastne obrovský čajník s vriacou vodou, malý čajník s hodne zavareným čajom, dve veľké kameninové, neobratne pomaľované šálky, koláč a za hlboký tanier nasekaného cukru. - Mám rád čaj v noci, - povedal, - veľa chodím a pijem; do svitania. V cudzine je s čajom v noci ťažko. - Chodíte spať na svitaní? - Vždycky; oddávna. Málo jem; stále čaj. Liputin je prefíkaný, ale netrpezlivý. Prekvapilo ma, že sa chce zhovárať; rozhodol som sa využiť chvíľu." A o pekných pár strán ďalej, rozhovor N. V. Stavrogina (dospelého syna onej Varvary Petrovny) a... Kirillova: "- Stavrogin? - povedal Kirillov, vstávajúc zo zeme s loptov v rukách, a ani najmenej sa nezačudoval nečakanej návšteve, - chcete čaj? Postavil sa. - Veľmi rád, neodmietnem, ak je teplý, - povedal Nikolaj Vsevolodovič, - celý som premokol. - Teplý, ba až horúci, - s radosťou prisvedčil Kirillov, - sadnite si; ste zablatený, no, nič to; potom utriem dlážku mokrou handrou. Nikolaj Vsevolodovič si sadol a skoro na dúšok vypil plnú šálku. - Ešte? - spýtal sa Kirillov. - Ďakujem."

20. Petrana	7. 4. 2010, 16:52
Zopár kníh som počas svojho krátkeho čitateľského života prečítala, a jeden fenomén ma na tom fascinuje. Knihy, ktoré som pred tridsiatimi rokmi odhodila do kúta, teraz neuveriteľne hlboko prežívam: napr. Hemingway, Starec a more...a v knichách, ktoré sa mi vtedy celkom páčili, objavujem nové duchovné rozmery.

21. arašid	7. 4. 2010, 20:13
Celý život, odkedy som sa naučila čítať, boli knihy pre mňa tým najkrajším darčekom po celý rok. Spomínam si, že ako malé dievča som dostala korčule "kvintáky" pod stromček, úžasná vec, kto to nepoznal, prišiel oveľa. Na.... ešte teraz si spomínam, ako som viac priťahovala kľúčim kvintáky o bagandže, ako sa schuti korčuľovala. Božínku, a tie odrané kolená a modriny po celých nohách. Jo, Hana Mašková zo mňa nikdy nebola! No, aby som neodbiehala od témy - teda, to bolo sklamanie, keď tam v šušťavom papieri pod stromčekom ležali oné korčule / keby ešte boli biele krasky!/, a knihy nikde. Tak som si zvyčajne vzala papier, bársjaký starý zošit, ceruzku a písala som si svoje príbehy, vymýšľala rozprávky a potom som ich čítala mojej krpatej sestre. A nebolo to ľahké čítanie, Kačena sedela v posteli, počúvala a kedykoľvek ju niečo napadlo, oživila rozprávku svojími nápadmi. Kriste na nebi, já som ju tak nemala vtedy rada, liezo mi to na nervy, a tak často sa stalo, že sa moja sestra ani nedozvedela, ako rozprávka skončila. Ale jej to nevadilo, ona si vymyslela svoj koniec! Keď si tak spomínam na tie časy šestdesiatych rokoch minulého storočia, konštatujem, že aj keď sme nepoznali televízor, a do kina sme chodili v nedeľu ráno za jednu korunu, nepoznali sme počítače a ostatné zázraky dnešného sveta, sme sa nenudili. Práve naopak - v tých časoch sa viacej rozvíjala naša predstavivosť a fantázia nemala hraníc a ešte jedno - nebolo nám treba parádne ihriská a športoviská, vybíjanú a iné loptové hry sme sa mohli smelo hrať aj na ulici . Veď v tom čase mal auto iba jeden sused na našej ulici a nejaká tá motorka nás neohrozovala. Páni moji, vtedy sme si nevedeli ani predstaviť ako to bude v roku 2OlO vypadať na tej istej ulici - dnes keby sa ráno dolu ulicou prehnali miestne kravičky na pašu, asi by o tom písali aj na Gúgli!A keby náhodou zastal na našom sídlisku rebrinák , ťahaný ustatým koníkom, ktorý bol na zvláštny pohon - v lanovej trakovici naložené seno , pripevnené na ojo rebrináka,asi by si všetci mysleli, že je niekde skrytá kamera! A keby v tom rebrináku boli naložené veci - ako hrnčeky, poháriky, staré periny a hrable, a sekerky a staré mlynčeky na všeličo a stojanové zrkadielka a ešte mnoho iných vecí a pohonič - handlýr až hen od Trnavy by sa postavil a z plného hrdla by zakričal:" Hrnce, cíchy, perinyyyyyy. ... hrnčeky a sekerkyyyyy..... pote sem panyčky, len pote.... šecko máme, a ket máte nečo na handlýrku, len dóneste, šecko bereme..." , tak by už nikto nepochyboval o tom, že sa chystá nejaká sranda. Ale v našich časoch mliečnych zubov to bola realita. Mama vtedy vzala starú perinu po dedovi a mohla si vybrať z rebrináka čo chcela. Neviem čo všetko si doniesla domov, ale ja si pamätám na červený hrnček s bielymi bodkami. Odvtedy som taký nikde nevidela !Predstavujem si, ako by to vyzeralo dnes - to boli inačé "sékohándy", ako dnes!

22. david lane	⇑    7. 4. 2010, 20:15
...vedel s0m,ze totok len arasid napisat mvoze...)

23. arašid	7. 4. 2010, 20:20
Délanko,ale totok môže napísať každý, aj ty! Nepremýšľaj na slohu, ako "operliť vety a slová", hovor tak, ako ti zobák narástol, akoby si sedel v spoločnosti, ktorá ťa počúva a bol by v tom čert, aby si nám nerozpovedal niečo zo svojho detstva.

25. david lane	⇑    7. 4. 2010, 20:23
...mne sa t0 ale luuubi,fakt...)

26. arašid	⇑    7. 4. 2010, 20:32
Som rada.Posielam ti za to pusu cez celú hlavu!Jej, zabudla som dodať, že si pozorný čitateľ a predbiehaš dobu, ty si si už zrušil "ô" v písaní    No a aby som ten môj príbeh skončila úsmevne, tak ešte dodávam - že keď tie kravičky po chvíli prešli ulicou za mestečko, "orazítkovali " celú prašnú cestu a nevynechali aj betónové chodníky pred chalupami. A si predstavte, že nikto nereptal, za pár hodín všetky "razítka" z ulice zmizli. A by né, veď sme všetci za domom mali záhradky a bolo by hriechom toto fajné hnojivo nechať nepovšimnuté. Tak , tak, dzeci moje, v tých časoch ešče i to s prepáčeným hovénko nezostalo nazmar!

24. arašid	7. 4. 2010, 20:22
Som rada, že Krištof otvoril takúto tému, "písmenkovú", nie je ohraničená ničím, kto chce písmenkuje, kto chce číta, a ja som veru dobrá "turistka", ja rada písmenkujem aj čítam.

27. Krištof	8. 4. 2010, 11:30
Mojka, kľudne sem daj "niečo zo života", aj ten Smutný deň proménadneho mišunga... Petrana, veru knihy majú niečo do seba, je v nich všeličo zaujímavé. Rád by som si konečne niekedy prečítal klasický román Miguela de Cervantesa Saavedra: Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha (uf tie mená). Momentálne dobieham inú klasiku - Tolkienovho Hobita ("aneb cesta tam a zase spátky"), heh Arašid, hm, staré časy, trochu mi to pripomenulo Krónera ako sváka Ragana, heh

28. arašid	8. 4. 2010, 20:38
hm... tak trochu.... sme žili taký život...a vieš čo je zaujímavé? Vôbec nám nechýbalo nič z toho, čo dnes MUSÍ mať každý!Chcela by som sa dožiť toho, keď moje vnúčence budú porovnávať svoje detstvo s detskými rokmi svojích vnúčeniec! Kurňa, čo všetko ich ešte čaká!

29. Krištof	⇑    9. 4. 2010, 11:58
Ja osobne by som nebol proti tomu, aby sa niektoré procesy na svete posúvali pomalšie, s ohľadom najmä na životné prostredie a pod. Ktovie, čo bude o takých 50 rokov, hm. Aby som sem dal aj čosi zo slovenskej literatúry, tak napr. známu veľkú báseň Andreja Sládkoviča Detvan (aspoň prvú slohu). Je mi to sympatické, práve minulé leto sme sa pohybolvali po strednom Slovensku (najmä južne, Zvolen, priehrada Ružiná, Lučenec, Fiľakovo...) a zašli sme sa pozrieť aj na Detvu a vrch Poľanu (1458 m n. m.). Hmm, zážitok. Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov: či tých šarvancov Detvy ozrutných Poľana na tých prsiach mohutných nenosí a nenadája? Alebo aspoň na tie výšiny nehľadí dcéra tejto rodiny, keď má porodiť šuhaja?

30. *game*	9. 4. 2010, 17:12
Obcas recitujem v praci, uz si toho vela nepamätam..najcastejsie je to Jan Botto Zlta lalia..ale najradsej mam basen Otrok( Ivan Krasko)..ze basen mojho zivota.. Som ten, ktoremu v dusi znela piesen matky otrokyne, ta piesen z mojej duse nikdy, nikdy nevyhynie, tak smutno znela divnym bolazlivym bolom, sa tisko niesla nasim uhorovym polom, az chytila sa v detskej trasucej sa dusi. Som ten, co dozrieval pod bicom otrokara, pod bicom, ktore nestrabene rany denne znovu pootvara, ze ziadna z nich sa nikdy, nikdy nezahoji, moj chrbat skriveny narovnat sa boji, no v sklopenom zraku posial skryta iskra hori.. Som ten, co caka na ston poplasneho zvona, bo tazko zhynut otrokovi, pokial pomstu nevykona.. Az potom vystriem chrbat, rumen sfarbi lice, dovtedy budem sadit stromy, z ktorych rastu sibenice.. O smutno znela piesen matky otrokyne..

32. Petrana	⇑    9. 4. 2010, 17:52
...moje nervy!  Toto sa ti páči?  Súhlasí *game*

33. *game*	⇑    9. 4. 2010, 18:06
noooo...ked smutno cloveku obcas je a krivdu stale citi, ked zranuju jeho krehke city...vtedy Krasko rozpovie basen o kazdodennej bolesti, kde vykrici postoj o ludskej tuposti...

34. Petrana	⇑    9. 4. 2010, 18:13
...ten Krasko, čo dozrieval pod bičom otrokára, pod bičom, čo nestrábené rany denne znovu pootvára, že žiadna z nich sa nikdy, nikdy nezahojí?  A čo tak "pozitívne" na jar, keď všetko kvitne, pučí, a ťažké problémy treba mať v.... paži?

35. *game*	⇑    9. 4. 2010, 18:16
ja sa tesim...dnes som aj lastovicku hladala, ktovie kde sa schovala?   A krasne je na svete...kym oci mam zavrete...

36. Petrana	⇑    9. 4. 2010, 18:24
...len ich pekne otvor, a uvidíš...už zmizol ten lotor!

37. *game*	⇑    9. 4. 2010, 18:32
ved ja sa ho nebojim, pravdu vzdy ja ustojim, ved som predsa...a uz stacilo...otvorila som oci a bordel vsade vidiiim...tak idem sa tomu hnusu venovat...snad ma neporazi...

38. Krištof	⇑    10. 4. 2010, 15:53
Keď sme pri Ivanovi Kraskovi, toť jeho Poetika starej lyriky Čo píšeš, nech je jasné slnečný sťa lúč veselé jako chasník pri tanci; nech leje balzam v srdce boľavé a v chorú dušu úľavu a mier, alebo nech je smutné jako chorál kresťana a trúchle jako mokrý hrob; nech duní jako zvony na poplach, keď horia rodné chalupy, a búri jako pochod utlačených na ulici keď deti doma chleba nemajú: no nikdy nepíš to, čo necítiš, čo v tvojom srdci zrod svoj nemalo; obchádzaj krasomluvu jako mor a vychoď z textu slovo jalové; nech hudbou zneje každý malý verš, obrazom blýska každé slovíčko – a nezabúdaj, náznak tajomna že tisícimi tónmi znie a v každej duši zobúdza jej pieseň stajenú: ak všetko toto krásnom posvätíš – tak dôjdeš ta, kam ja som nedošiel. Súhlasí *game*

31. arašid	9. 4. 2010, 17:47
O nás rozmýšľaš Ja vravím - poď aj keď v kĺboch cítiš uplynulé roky Nestrácajme čas Naše nohy ešte potrebujú vnúčatá

39. Krištof	⇑    10. 4. 2010, 15:56
Arašid, vidím že životný optimizmus ti nechýba a ani zmysel pre verše

40. arašid	10. 4. 2010, 16:37
Toto je moja najobľúbenejšia od Blanky Polakovičovej, alebo Polákovej? Teraz som v pomykove, ale jej maličkú knižôčku som si pre desiatimi rokmi kúpila v kníhkupectve, ako som na ňu narazila, prelistovala... Je to staršia pani, o ktorej veľa neviem, ale rozhodne jej veršíčky ma oslovili. ale inak máš pavdu, verše sú mi nie neznáme, tak ako i všetko, čo sa dá vyjadriť písmenkami. Teraz ale pravdá tá - od rána som seknutá. Prieči sa mi táto predstava, že som krivá -strašne hrbatá. Ale čosi mi zas vraví- -časom sa i toto spraví, vyrovnám sa v drieku napriek tomu "seku". Iba ležím - polihujem, nadávam a rozhutujem, telo bolí - teda žijem! A keď sa to nevyrovná, pôjdem zase - tak jak zrovna bola som už po dva razy, chirurg spraví nové rezy, a já jeho laliju, odstráne mi herniu! Súhlasí Krištof, *game*

41. *game*	24. 4. 2010, 19:57
Ved co naozaj chcete? Pokoj, pokrok, mudrost, porozumenie a pochopenie. Svoju realitu mate v sebe. O slepote Ubohy svet bez lasky a odpustenia, kde vsetci iba seba vidia. Koho z vas to zaujima? Zivot pred branou utrpenia. Viete spoznat svoje zrkadlo, ktore vam uz z oci vypadlo? Uz nevidite ani seba, staci vam len to nieco z neba. Ubohy svet bez krasy a vykupenia, uz ste za tou branou utrpenia? Tam vsetci slzy smutne ronia, spoznavaju svoju tvar, zahalenu v zial a svar spoznavaju samych seba Tam kde im nepostaci to malo zo sameho seba L.V.

42. *game*	24. 4. 2010, 21:07
O krase Pod k nam k vesmirnym nadheram kde plne farieb a nesciselnych kras dokazu ti pripravit neobmedzny jas ktory preziari tvoj tmavy kut kde nebudes sam staci len zrak pozdvihnut tam zbadas nadej odkrytu a spoznas tak svoju krasu nevinnu s pomocou ktorej zbadas rád svoju nadej vo vysinach nemusis sa nikdy bat spoznas seba maj sa rad L.V.

43. *game*	29. 4. 2010, 21:04
Malickost kto neceni si, kto velke veci stale hlada, ten pocit prazdna opat citi, v zivote svojom teraz pada... Namiesto usmevu len uskrnok, smiesna ironia vytlacila pochopenie... Nie je lahke vidiet upadok, v dusi zmätok, ziadne uzdravenie... Uz nepatri mi tato chvila, uz nie je vhodne vysvetlenie, nech navstivi ta dobra vila, co nastoli prebudenie...

44. *game*	20. 5. 2010, 21:11
Prebudme svoje srdce Laska je najvacsie tajomstvo zivota. Je silnejsia ako strach alebo osamotenost, sprevadza nas plytcinami emocii az k brehom nekonecneho bytia. Laska vsak nedokaze zit iba zo samotnych slov alebo citov, zije z nasich cinov, ktore nas prenasaju cez vlastne sebecke zaujmy, cez padne dovody a pohnutky az do miest,odkial mozeme objat cely siri svet. Prejavy lasky zacinaju drobnostami, trebars nahladom do vlastnej duse, tuziacej po laskyplnom pohladeni, ktore vsak na nas caka vzdy v nasom vlastnom srdci...  Dan M.

45. Krištof	23. 5. 2010, 14:22
Game, vidím, že sa staráš o túto tému. Už skoro zapadla prachom, ale nie - ty sa sa o ňu pekne staráš   Súhlasí *game*, dorota

46. *game*	⇑    24. 5. 2010, 21:53
Ak mi dcerenka dovoli, tak sem dam jej tvorbu...no dnes postupila v talent manii, ideme dalej,takze coskoro ju budem sprevadzat v divadle v Bratislave,mam strach z tej medializacie....ale respektujem jej prianie...

47. Krištof	29. 5. 2010, 17:13
A čo tvoja dcéra tvorí - poéziu? Hmm, talentmánia? To je aj o literatúre? Súhlasí *game*

48. *game*	⇑    29. 5. 2010, 18:36
hej tvori, nechcela som ju pustit do tej talentmanii...no ked tak velmi chcela, ani som si nemyslela, ze postupi...no a je to o talente v comkolvek...spev, recitovanie, tanec.....  Súhlasí Krištof

49. Krištof	⇑    30. 5. 2010, 13:15
Jasné, decká a mládeš sú takí "aktívni"... niekedy sa síce popália, sklamú že nevybrali práve ich, no všetci dosiahnuť prvé miesto asi nemôžu... aj to k tomu patrí, človek sa poučí, ale ako sa hovorí, nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa. Neviem, tieto šou pre masy... ja to nejako nesledujem, párkrát som to videl a aj som sa pobavil, heh Súhlasí *game*

50. *game*	9. 6. 2010, 19:25
Len tak... tak malo, malicko, len s vetrikom sa hrat, pozdravit denne slniecko, svetlo v ociach mat.. dychat vonu rannej rosy, kludne bez topanok, len tak...behat bosy.. rozpravat sa s kvetmi, so stromom, a citit spojenie so svojim domovom... Nejedna dusa o krasnom ziti sniva a ked citi energie prival, zdvihne svoje krehke kridla a do vysok vzlieta, tam,kde sa vsetko moze stat.. Dusicka, ty dieta male... este spinkat...ziada sa ti stale...  Súhlasí Krištof

51. *game*	11. 6. 2010, 18:56
Svet, ktory hladas... Si hlupy clovece...hovoril, ty, ktory si tak domyslavy, zavri oci a uvidis, ze pootvorenu branu do toho vytuzeneho sveta si nosis sam v sebe.Hladas okolo seba krasny, mudry svet, krasnych a mudrych ludi...si stastny, ked najdes criepky, naznaky, zablesky. Bud aj ty krasny clovek, snaz sa o to zo vsetkycj svojich sil, z celej svojej mysle a srdca. Asi ti to hned velmi nepojde, ale bud trpezlivy a staly, kto hlada tiez najde, mozes si byt isty. A bud trpezlivy aj k ostatnym, mnohi z nich pod tvrdou ulitou nosia take iste tuzby a rovnako hladaju.Vies clovece...bud clovekom, je celkom blizko ten svet, ktory hladas.  Súhlasí Krištof

52. Krištof	13. 6. 2010, 17:59
Prvé také pohodičkové a "prírodnoduchovné", druhé také "optimistické

53. winry	30. 6. 2010, 22:23
Ahoj besiedka, chybala si mi...teraz nic pekne netvorim, takze nieco od inych...  Dbaj na svoje myslienky, lebo z nich vzidu slova. Dbaj na svoje slova, lebo z nich vzidu ciny. Dbaj na svoje ciny, lebo z nich vzidu zvyky. Dbaj na svoje zvyky, lebo z nich vzide tvoja povaha. Dbaj na svoju povahu, lebo z nej vzide tvoj osud. Talmud  Súhlasí Krištof