Kontemplácia o čase vo veršoch

1. Krištof	27. 1. 2011, 14:55
Deň za dňom ako schody len neviem či kráčame hore alebo dolu Deň za dňom ako po schodoch Aj týždeň za týždňom eskalátor času sotva sa stihneš obzrieť a si inde - v inom čase Byť inde znamená v inom čase? Byť inde znamená kráčať po schodoch Nestarneš, iba sa premiestňuješ Kvapka za kvapkou strieda sa deň za dňom opakuje sa Ako to prešlo, ubehlo, utieklo krok za krokom riadok za riadkom Panta rei, všetko plynie Je to fascinujúce raz na nás budú spomínať tí čo prídu neskôr vraj aké plné dni oni mali múdrosť a lásku a ďalšie Aspoň dvaja z nich, dvaja a to sú práve naše vzory v našich časoch Všetci dospelí boli už niekedy šťastní len na to zrejme (po)zabudli Presýpacie hodiny, hmm Nemohli vymyslieť aj prekvapkávacie hodiny? Voda v nich by odkvapkávaním merala čas Asi by to bolo komplikované, no... ...a sme zas o celý liter kvapiek starší Takto pred dvoma litrami kvapiek som bol na dovolenke a už som na nej opäť Je to len vodný cyklus jednako fascinujúci Ako mohli tie vyše dva litre kvapiek tak rýchlo odtiecť? Sotva som sa stihol obzrieť a už som opäť na dovolenke Ešte aby som sa sťažoval! Veď - pol litra kvapiek a som zas v tom pracovnom kolotoči! Potom budem spomínať na krásne kvapky ktoré som strávil tu Už len necelého pol litra vody a dovolenka mi vyprší Áno, vyprší, pretože to prejde ako voda A zopakuje sa, len my už budeme inde Súhlasí piskotka, Ónya

2. piskotka	27. 1. 2011, 21:31
kristof tak aj ja dam jednu,kniha bez strachu citujem  vsetko ma svoj cas a svoju chvilu kazde usilie pod nebom svoj cas ma narodit sa svoj cas ma zomriet svoj cas ma vysadzat svoj cas ma sadenice vytrhat svoj cas ma zabijat svoj cas ma liecit svoj cas ma valat, svoj cas ma staviat svoj cas ma plakat,svoj cas ma smiat sa svoj cas ma zarmucovat sa svoj cas ma tancovat svoj cas ma rozhadzovat kamene svoj cas ma zbierat kamene svoj cas ma objimat sa svoj cas ma zdrzovat sa objatia svoj cas ma nieco hladat svoj cas ma niečo stratit svoj cas ma nieco si uschovat svoj cas ma nieco odhodit svoj cas ma trhat svoj cas ma zasivat svoj cas ma odmlcat sa svoj cas ma prehovorit svoj cas ma milovat svoj cas ma nenavidiet svoj cas ma vojna svoj cas ma pokoj. Súhlasí Ónya, Krištof

3. Ónya	27. 1. 2011, 22:16
pekné..len aby sa človek dočkal

4. piskotka	⇑    27. 1. 2011, 22:41
neboj onya kazdy sa docka,nakoniec,ked sa poriadne zamyslis nad slovami tejto basne prides nato,že je to tak nejak,v skratke je tam pekne opisany zivot:))velakrat sa clovek boji zbytocne,inak tato kniha je naozaj putavo napisana,tak este jeden citat ,,zda sa,že kazde rano so sebou prinasa nove dovody,preco sa bat,predstavte si den, v ktorom viac doverujete a menej sa bojite." Súhlasí Krištof

5. Krištof	28. 1. 2011, 14:44
Piskotka, s tým strachom mi to pripomenulo knihu, ktorú som dávnejšie čítal, kde sa píše o tom že za všetkým negatívnym v ľudských prejavoch je nejaká forma strachu a za pozitívnym láska, teda iba dve základné veci. Tu je tá kniha www.martinus.sk  Súhlasí piskotka, Ónya

6. piskotka	⇑    29. 1. 2011, 16:40
kristof ta kniha vyzera zaujimavo,okrem toho som milo prekvapena z cenovej ponuky,nasla som si tam viac,ktore chcem mat doma::)) citala som par knih o zmyslani toltekoch,tiez tam bolo vela zaujimaveho,tam sa spominalo,že v zivote cloveka existuju dve cesty,cesta lasky a cesta strachu,tak ti tu dam maly uryvok,je to o niecom podobnom ako ty pises,budem to zaroven prekladat,kedze je to po cesky,male odklony prehliadni:)) ,,clovek ma v sebe silu zivota,ale pretoze sa obcas pozabudneme a myslime len na urovni racionalnej mysle,casto zabudneme,kym vlastne sme.potom niekoho stretneme a povieme si toto je boh,boh je zodpovedny za vsetko,boh nas zachrani,ale tak to nie je,boh vam len prisiel povedat vo vasom vnutri,že musite prekonat svoj strach z lasky,lebo strach z lasky je najväcsim strachom,ktorym ludia trpia,aj ked to mozu maskovat inym,preco je to tak?pretoze sa boja,žeby im laska mohla zlomit srdce,to comu verime,to ovlada nasu existenciu a riadi nas zivot,nazorovy system,ktori si vytvarame je ako mala krabica,do ktorej sa zatvarame a nemozeme uniknut,lebo verime,že uniknut nie je mozne,ludia si vytvaraju svoje vlastne obmedzenia,ked pochopite,,že ta životna sila je vo vasom vnutri,spoznate svoje bozstvo,ale aj tak ostanete pokorny,lebo toto bozstvo vidite v kazdom cloveku."

7. Nadja	⇑    29. 1. 2011, 16:52
Piškotka, toto je krásne napísané, najväčšiu silu nám dodáva motivácia. Žiaľ, čím viac rozmýšľaš o zmysle života, tým viac peichádzaš na to, že vlastne nijaký neexistuje, že si ho musíš určiť sama... Ak ho však nevieš nájsť, nijaký Boh ti nepomôže... asi :) Súhlasí piskotka

26. Krištof	⇑    1. 2. 2011, 13:58
ešte by som sa vyjadril k tomu, že či človek, ľudia sú boh alebo ako to je. Podľa mňa človek je bytosť podobná anjelovi, hoci je v tele a v tomto svete. Domnievam sa, že si to vyžaduje pokoru "byť len ako anjel a nie (ako) Boh". Aj anjeli v nebi sa s tým asi musia vyrovnať, v opačnom prípade asi... ako je to známe z toho príbehu o padlom anjelovi, Luciferovi - diablovi... a vôbec pýcha a pod. Takže človek by mal nájsť lásku k svojej bytosti takej, aká je. Bez lásky to napokon nejde - predsa sa hovorí miluj blížneho ako seba samého a bez lásky k sebe by sme nemohli milovať ani blížneho. Ale ľudia podobne ako aj anjeli majú v sebe tú božiu pečať, niečo božské, takže niet sa čoho obávať. (V tomto zmysle je podľa mňa rozdiel medzi človekom a Boho-človekom Ježišom.)   Súhlasí piskotka

8. piskotka	29. 1. 2011, 17:18
nadja zivot sam o sebe nema zmysel,ten zmysel do neho vkladame len my sami,takze vies,že ani neviem ci je nejak dobre o nom premyslat,nic ine nevymyslime...tiez si myslim,že boh tuto cast hladania v sebe samych nechava na nas:))nemozme cakat,že vsetko urobi za nas,lebo neurobi  Súhlasí Nadja

9. Nadja	⇑    29. 1. 2011, 17:48
Takže netreba nad tým rozmýšľať... ale ak sa zdá niekomu jeho existencia zbytočná, musí nad tým rozmýšľať... či nie? :)

10. piskotka	⇑    29. 1. 2011, 18:09
nadja to je iny chytak:))je prirodzene,ze ak sa snazis nieco zmenit,tak o tom premyslas,aj premyslanie o zmysle zivota ma miesto v nasom zivote,napriklad aj z toho dovodu,že si mozme uvedomit,že nieco na nasom zivote chceme zmenit,lebo zivot,ktory zijeme nas nespokojuje,takze aj premyslanie moze byt krok k zmene,teda ja si myslim,že je to lepsie ako lahostajnost k svojmu zivotu,ale ten kluc k tej zmene mame v rukach len my sami,to je asi dolezite uvedomit si a to vystihuje aj ten uryvok,ktory som napisala v 6,my sami urcujeme,ci prejdeme od premyslania aj k realizacii.

11. Veronika Hadobásová	⇑    29. 1. 2011, 18:12
Piškotka sestrička moja no ďakujem. Ja ťa tu môžem zdraviť a vytešovať sa že ťa tu vidím a ty ma tu ignoruješ.  Tak to si teda zapamätám a idem si užívať asi nejaké témy.

12. Veronika Hadobásová	⇑    29. 1. 2011, 18:12
Beriem späť. Prepáč.

13. piskotka	⇑    29. 1. 2011, 18:14
ale veronka neignorujem,len som sa snazila premyslat

14. Veronika Hadobásová	⇑    29. 1. 2011, 18:16
Sestrička zistila som ale až neskoro keď si mi už odpísala. Ale že ma za môj omyl nezbiješ?

15. piskotka	⇑    29. 1. 2011, 18:19
dnes som uz prakom vystrielala celu jarabinu,musis pockat,kym budu zas bobule,potom si mozes vybrat kam to chces,najlepsie sa mi triafa do oka

16. Veronika Hadobásová	⇑    29. 1. 2011, 18:22
Tak to bude ale štípať. Radčej by som brala niečo iné. Počuj ideš si so mnou zakorčuľovať?

18. piskotka	⇑    29. 1. 2011, 18:29
ja nemam korcule:))ja zajtra chcem ist lyzovat,tak dufam,že sa zadari:))pod ty so mnou:))

19. Veronika Hadobásová	⇑    29. 1. 2011, 18:37
Jedine ak budem môcť mať sánky. A kam ideš lyžovať?

17. Nadja	29. 1. 2011, 18:22
Piškótka, myslím si, že nie sme ma všetko len sami... my nie sme svojím založením samotári, a ak cítime podporu ostatných, vieme ten zmysel nájsť oveľa lahšie. Ale viem, že toto vieš aj ty, aj podľa toho žiješ :) Súhlasí piskotka

20. Krištof	31. 1. 2011, 14:52
Raz som počul zaujímavú vetu: Život nie je problém, ktorý treba vyriešiť, ale tajomstvo, ktoré treba žiť. Aj tu na fóre sa denne preberajú rôzne kvázi filozofické témy, kladú sa otázky a dávajú sa rôzne odpovede. Ľudia si odjakživa dávali existenciálne otázky typu: Kto som? Odkiaľ pochádzam a kam smerujem? Avšaj dať si na ne jednoznačné odpovede, nezdá sa byť hodnoverné, akoby aj tie odpovede boli také, ako samotné otázky - tajomné. A podobným veciam sa dá dobre venovať cez poéziu a kontempláciu (rozjímanie)...   Súhlasí dorota, piskotka

21. dorota	31. 1. 2011, 14:59
a v com spociva ta tajomnost zivota?

22. Krištof	⇑    31. 1. 2011, 15:04
Však to je to, podľa tej vety tajomstvo je tajomstvo, "zaujímavé neznámo" - "vyriešiť" ho môže iba život, proces života, bytia

23. dorota	⇑    31. 1. 2011, 15:13
nemam rada samoucelnost, tajomnost pre tajomnost. nevyhnes sa kvazi filz. hodnoteniu (-: vies co si ja myslim, ze tajomnost ma predstavovat ten nie-racionalny pristup k vyberu alternativ v rozhodovani sa. ze ja ako racionalne zalozena osoba si musim priznat ze rozhodnutia pre mna vnutorne dolezite nestali na racionalnej uvahe. ta im predchadzala ale iba v hodnoteni pocitov z dejov. koncene rozhodnutie bolo: .....kurna, tak teda dobre. bude to takto a uvidime .. :D LOL Súhlasí Krištof

24. Krištof	31. 1. 2011, 15:32
áno, vidím to tak, že už samotná veta: "Život nie je problém, ktorý treba vyriešiť, ale tajomstvo, ktoré treba žiť." je "filozofická". Tajomnosť je tu pre bytie, ktorému sa venujeme, ktoré pre nás predstavuje veľkú otázku a ktorá sa tu "rieši" v procese zodpovedného individuálneho bytia. Takže keď sa akceptuje tá veta, asi sa tým prejavila pokora a pripustenie, že života má vlastne ten vyšší zmysel. No rozdiel je v tom, že je tu tá pokora a nevnuceje sa konkrétna odpoveď - nejaký "izmus", a úzkostlivo sa nehľadá "riešenie", je v tom istá "voľnosť"... veď napokon ani veľká snaha zistiť úplne presnú odpoveď na tajomstvo bytia nebude zrejme úspešná (snáď ak ju len neodhalí boh)...   Súhlasí dorota, piskotka

25. dorota	⇑    31. 1. 2011, 16:40
ako si napisal, odhali ju individualne bytie. kazdy za seba. Súhlasí Krištof, piskotka