Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Klimatické zmeny vo svete. Čo nás čaká a neminie.

4
reakcií
47
prečítaní
Tému 14. novembra 2017, 13:39 založil attis.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
22. 10. 2011
6
14. 02. 2009
50
27. 01. 2011
9
 
 


1.
označiť príspevok

attis muž
   14. 11. 2017, 13:39 avatar
To, že klimatická zmena, globálne otepľovanie a všeobecne aj nadmerné opotrebovanie našej planéty sa dotýka každého z nás, o tom zrejme nepochybujete. Aj napriek tomu je však povedomie mnohých ľudí o klimatických problémoch žalostne nízke. Vedeli ste, že v šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola úroveň radiácie niekoľkonásobne vyššia ako po výbuchu v Černobyle? Alebo, že ostrovným štátom ako Vanuatu či Maldivy hrozí v priebehu niekoľkých rokoch zánik v dôsledku globálneho otepľovania? Boli by ste prekvapení, keby ste zistili, že cielené požiare pralesov v Indonézii znečisťujú ovzdušie viac než ekonomické aktivity USA? Toto všetko a ešte viac sa dočítate v nasledujúcej reportáži, ktorú sme tvorili spolu s klimatológom Pavlom Šťastným.

Environmentálne problémy, ktoré spôsobil človek

Environmentálne zmeny a problémy sú prirodzenou súčasťou života každej planéty. Hoci je klimatická zmena prirodzený proces, vplyvom ľudskej činnosti nadobúda rýchlejší a ráznejší spád. Od druhej polovice dvadsiateho storočia muselo ľudstvo čeliť viacerým environmentálnym problémov. Medzi tie najzávažnejšie patrí hrozba používania jadrových zbraní, zoslabovanie ozónovej vrstvy a taktiež neodvratná klimatická zmena.

Testovanie jadrových zbraní a hrozba radiácie

Prvým globálnym environmentálnym problémom, s ktorým sa ľudstvo muselo v druhej polovici dvadsiateho storočia vysporiadať, bolo testovanie jadrových zbraní a ich vplyv na životné prostredie. Po druhej svetovej vojne sa začalo vo jadrové pokusyviacerých krajinách vo veľkom zbrojiť. Svetové mocnosti sa v čase studenej vojny začali zaoberať vývojom jadrových zbraní. Ich testovanie však v značnej miere negatívne vplývalo na prostredie. Jadrové testy mali za následok zvyšovanie úrovne rádioaktivity. V 60-tych rokoch, keď jadrové skúšky vrcholili, bola hladina rádioaktivity skutočne alarmujúca. Dosahovala hodnoty niekoľkonásobne vyššie ako v roku 1986, keď došlo k výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle. Príčinou boli práve spomínané jadrové skúšky.

Negatívny vplyv radiácie na životné prostredie bol známy, a preto sa hľadalo riešenie. Svetové mocnosti sa s nastávajúcou hrozbou rozhodli vyrovnať prijatím dvoch záväzných dokumentov. Boli ním Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1970 a Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996. Prvý dokument do dnešného dňa podpísalo 189 štátov. Aj vďaka týmto dokumentom počet jadrových skúšok v druhej polovici sedemdesiatych rokov rapídne ustal.

Ohrozenie ozónovej vrstvy

Ďalším problémom, s ktorým sa muselo ľudstvo vyrovnať bola klesajúca vrstva ozónu v atmosfére. Ozónová vrstva sa nachádza približne vo výške 20 kilometrov od zemského povrchu. Jej postupné zmenšovanie spôsobuje vypúšťanie emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Opäť bol potrebný medzinárodný zásah spoločenstva. V roku 1985 bol prijatý Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý o dva roky neskôr doplnil Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Cieľom oboch dokumentov bolo zamedziť nadmernému vypúšťaniu freónov do ovzdušia. V tejto oblasti došlo v roku 2005 k pozitívnemu obratu. Ozónová vrstva sa začala postupne zotavovať. Zmena však nebola definitívna a v roku 2011 bol opäť potvrdený pokles úrovne ozónovej vrstvy nad Arktídou. Presná príčina nie je zatiaľ známa. Hrozba ubúdania ozónovej vrstvy je preto aj v dnešných dňoch stále aktuálna.

Klimatická zmena ako dôsledok ľudskej činnosti

Najzávažnejším a najaktuálnejším environmentálnym problémom súčasnosti je klimatická zmena. Odborníci upozorňujú na rozdielne interpretovanie medzi pojmami klimatická zmena a klimatické zmeny. Zatiaľ čo pod klimatickými zmenami rozumieme zmeny stavu klímy (počasia) trvajúcu dlhšie časové obdobie, napríklad desať rokov, pod pojmom klimatická zmena máme na mysli zmenu klímy, (zmenu chemického zloženia atmosféry) ktorá sa priamo pripisuje ľudskej činnosti.

Na klimatickú zmenu v značnej miere pôsobia aj sopečné výbuchy či zmeny slnečného žiarenia. Vplyvom pôsobenia človeka však pribúda aj tretí, a zrejme najzásadnejší faktor, a tým je antropologický vplyv človeka. Odmerať do akej miery môže človek za klimatickú zmenu, však nie je jednoznačné. Úplne presne totiž nedokážeme simulovať podmienky a zistiť, ako by sa Zem vyvíjala bez prítomnosti človeka. IPCC – Medzivládny panel o zmene klímy, ktorý pravidelne prináša správy o stave planéty, však potvrdzuje, že globálne otepľovanie je dôsledkom vplyvu ľudskej činnosti. Potvrdzuje to s istotou 95 až 100 percent.

Globálne otepľovanie

Hoci je klimatická zmena momentálne najpálčivejším problémom 21. storočia, jej prvotné príčiny môžeme hľadať už oveľa skôr. Krátko po veľkej priemyselnej revolúcii v 18. storočí sa začalo so spaľovaním fosilných palív pri priemyselnej výrobe a s vypúšťaním skleníkových plynov do ovzdušia meniť chemické zloženie atmosféry. Tento proces s istými obmenami trvá doteraz. Dôsledkom vypúšťania týchto plynov je napríklad globálne otepľovanie. Globálne otepľovanie považujeme za vôbec najdôležitejším indikátorom klimatickej zmeny. Svetová teplota vzrástla za obdobie od priemyselnej revolúcie o 0,8 stupňa Celzia. Oteplenie sa prejavuje v celej Európe pomerne rovnorodo. Zrážky vzrastajú na severe kontinentu a klesajú na juhu. Slovensko sa nachádza na rozhraní týchto pásiem.

Boj s oxidom uhličitým neustáva

Prítomnosť CO2 (oxid uhličitý) v ovzduší sa celosvetovo monitoruje od roku 1958. Za jeho rast môže najmä priemysel, doprava a poľnohospodárstvo. Medzi ďalšie skleníkové plyny, ktoré ohrozujú ozónovú vrstvu, patria aj metán či oxid dusný. Vzrast CO2 v atmosfére od roku 1958 doterazObmedziť vypúšťanie týchto plynov je pre ľudstvo ťažkým orieškom, pretože by kráčalo ruka v ruke s obmedzením ekonomického komfortu, na ktorý sme si v priebehu rokov zvykli. Asi ťažko by sme si v dnešnej dobe vedeli predstaviť život bez strojárskeho, farmaceutického či elektrotechnického priemyslu. Ich negatívnym dôsledkom je však škodlivý dopad na životné prostredie. Paradoxne, ešte negatívnejší vplyv než priemysel má na ozónovú vrstvu iná ľudská činnosť. Sú ňou napríklad úmyselné (zámerné) požiare v Indonézii. Poľnohospodári v tejto ostrovnej krajine vypaľujú lesné porasty, aby získali pôdu na pestovanie ekonomicky výhodných plodín. Ničia tak prirodzený ekosystém a navyše vypúšťajú do ovzdušia enormné množstvo škodlivých látok. Finálny dôsledok tejto činnosti je alarmujúci. Požiare v Indonézii vyprodukujú a vypúšťajú do ovzdušia väčšie množstvo CO2 než celková ekonomická aktivita USA.

Klimatické summity

Problémy globálneho otepľovanie a klimatickej zmeny riešia lídri na svetových summitoch už niekoľko desaťročí. V roku 1997 vstúpil do platnosti Kjótsky protokol. Až do minulého roku slúžil ako predchodca nových pravidiel, na ktorých sa dohodli lídri na Parížskom summite v decembri 2015. Hoci sa vo svojich stanovách zaväzuje k znižovaniu vypúšťania skleníkovej plynov, reálne k žiadnemu úbytku koncentrácie CO2 nedošlo. Naopak, aj napriek jeho prijatiu, množstvo oxidu uhličitého v ovzduší v priebehu rokov rástlo. Na konci roka 2015 preto vznikol nový protokol z Parížskeho klimatického summitu. Svetoví lídri z viac než 150-tich krajín sveta sa počas neho zhodli, že otepľovanie planéty by sa malo udržať pod 2 stupňami Celzia. S týmto krokom neboli úplne spokojní predstavitelia menších ostrovných štátov. Krajinám ako Vanuatu či Maldivy hrozí v dôsledku globálneho otepľovania a zvyšovania sa hladiny oceánov zánik. Najvyššie položený prírodný bod súostrovia Maldivy sa nachádza vo výške len niečo cez dva metre nad hladinou mora. Pri súčasnom otepľovaní klímy a zvyšovaní sa hladiny oceánov by súostroviu hrozil čoskoro zánik. Do roku 2100 totiž klimatológovia predpokladajú nárast hladiny oceánov až o dva metre.

Vplyvy klimatickej zmeny v Európe a na Slovensku

Dlhšie obdobia sucha a následne bleskové povodne. Aj na takýto dopad klimatických zmien sme na Slovensku zvyknutí. Rok 2015 sa zapísal do histórie Slovenska ako mimoriadne horúci rok. Prvýkrát v histórii dokonca padli historické výstrahy SHMÚ najvyššieho stupňa pre celé Slovensko. A to niekoľko dní po sebe. Zvýšenie priemernej teploty sa prejavuje aj v zime. Počet dní s trvalou snehovou prikrývkou postupne ubúda a nostalgicky si to uvedomujeme najmä počas Vianoc. Idylické vianočné obdobie plné snehu sme na Slovensku nemali už niekoľko rokov. Spokojní zrejme nie sú ani prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk či poľnohospodári, ktorých tým pádom trápi zvýšený počet škodcov, ktorí prežijú miernejšiu zimu. Pozitívom je, že v domácnostiach spotrebujeme menej energie. Radosť z ušetrených nákladov ale netrvá večne, pretože v letných mesiacoch naopak míňame viac peňazí na klimatizáciu. Klimatická zmena sa podpisuje aj pod diverzifikáciu fauny a flóry. Tigre u nás ešte nečakajme, ale botanici aj zoológovia už u nás registrujú prisťahované druhy živočíšstva a rastlinstva.

Ako bojovať proti klimatickej zmene

Proti klimatickej zmene sa dá bojovať rôznymi spôsobmi. Prvým, o ktorého presadzovanie sa lídri pokúšali aj na Parížskom summite, je odstraňovanie príčiny vzniku klimatickej zmeny. Ako sme už uviedli, hlavným problémom je vypúšťanie emisií skleníkových plynov. Zamedzenie spaľovania fosilných palív, používanie nových eko-friendly technológii je aktívny spôsob boja proti klimatickej zmene. Druhou možnosťou je adaptácia na súčasnú situáciu. V praxi sa prejavuje budovaním zavlažovacích systémov, stavbou povodňových hrádzi a podobne. Druhý spôsob však nebojuje s príčinou, ale rieši len aktuálne dôsledky klimatickej zmeny. Je preto nevyhnutné, aby boli v praxi zavedené oba spôsoby.

Odpovede ukryté v ľadovcoch a počítačové simulácie

Medzi prínosné zdroje, ktoré klimatológovia využívajú pre získavanie údajov o klimatických zmenách v minulosti, sú ľadovcové vrty v Antarktíde. Vďaka nim vedci dokážu získať informácie o stave podnebia a zložení atmosféry z obdobia posledných 800 tisíc rokov. Z vrstvičiek zakonzervovaného ľadu (akoby „letokruhov“) v ľadovcoch skúmajú teplotu vzduchu, množstvo CO2 či výšku hladiny oceánov. Nesmierne prínosným je pre klimatológov aj vývoj nových počítačových technológií, ktoré dokážu simulovať zmeny klímy v nastávajúcich rokoch. Keďže vplyv človeka z roka na rok rastie, aj technológie sa musia rýchlo meniť a prispôsobovať. Mať správne odhady vývoja zmeny klímy je pre nás nesmierne dôležité. Či si to už uvedomujeme alebo nie, klíma má predsa dopad na každého z nás.


2.
označiť príspevok

Mil@níčko muž
   14. 11. 2017, 13:44 avatar
Už sa teším, že za pár rokov bude pod Tatrami subtropické pásmo. Kua ušetrím za kúrenie a peňiažky môžem investovať do žien a chlastu, jéjdá sa teším jak malý chlapec.   


3.
označiť príspevok

Drobček1
   14. 11. 2017, 13:48 avatar
a nebudeš lyžovať ale iba lízovať


4.
označiť príspevok

Mil@níčko muž
   14. 11. 2017, 13:54 avatar
Neboj sa, na Štrbskom bude stále dosť snehu aj o sto rokov, takže v pohode.


5.
označiť príspevok

Mil@níčko muž
   14. 11. 2017, 13:56 avatar
A na Lomnickom sedle aj o päťsto rokov.  
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Aj múdry sa stane hlúpym, keď na sebe prestane pracovať.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(50 283 bytes in 0,242 seconds)