Keď ON nechce chodiť von

1. Kika12	9. 10. 2011, 15:40
zdravím. s partnerom sme 3,5 roka.. pred tromi mesiacmi sme sa rozišli.. dôvodov bolo viacero.. nasledovalo x rozhovorov, preplakaných, prekričaných a neviem akých ešte dní.. až sme sa cca pred mesiacom dali znova dokopy viac-menej na jeho podnet.. okrem iných vecí sme sa predtým rozišli aj preto, že sme málo času trávili spolu (väčšinou sme boli v kontakte len cez mobil/internet)..málo = cca 2-3 do mesiaca. v čase rozchodu sa mi priznal, že posledné mesiace nášho vzťahu sa mu za mnou nechcelo chodiť a ak šiel tak v podstate z povinnosti.. avšak pred mesiacom (predtým ako sme sa dali znova dokopy) prišiel sám s viacerými zmenami čo sa jeho týka (tak aby som bola spokojná) jednou z nich bolo aj to, že budeme spolu viac krát za týždeň.. ale sme spolu vyše mesiaca od tohto sľubu a k žiadnej zmene sa nemá. všetko je tak ako bolo po starom a on sa správa akoby sa ani nechumelilo... čo si o tom myslieť?? má to vôbec zmysel alebo by bolo lepšie nechať to tak? čo robiť? som už z toho na nervy...

2. piskotka	9. 10. 2011, 15:43
kika a co ti vlastne na partnerovi vadi? co ti vadi na vasom vztahu,co by si chcela zmenit?

3. Kika12	⇑    9. 10. 2011, 15:47
piskotka hlavne to aby sme spolu boli častejšie.. mne sa nezdá normálne aby dvaja ľudia čo bývajú od seba cca 5 min. autom boli spolu raz do týždňa či niekedy aj menej.. tých vecí čo by som na vzťahu zmenila je popravde viac, ale mám pocit, že pokiaľ by sa zmenilo toto ostatné zmeny by prirodzene išli ruka v ruke... ale neviem ako to docieliť a či partner vôbec má snahu.. slová to áno.. posľubuje všeličo, ale nezdá sa mi, že by sa to aj odrážalo na skutkoch

5. piskotka	⇑    9. 10. 2011, 15:58
kika je tazke radit inym ludom vo vztahu,o ktorom vobec nic neviem,je mozne,ze partnerovi na tebe nezalezi,je mozne,ze mu na tebe zalezi velmi,ale tym,ze ho chces tlacit do niecoho moze v sebe stracat to svoje muzske,kedy chce aj on rozhodovat o tom,ako sa bude vas vztah vyvijat,moze to robit na truc,len preto,ze ho do toho tlacis a je mozne aj to,ze si je tebou az prilis isty,lebo vie,ze ti na tom vztahu zalezi,ja neviem co ti mam poradit,ak sa lubite,tak o vas vztah zabojujte,nezameriavajte sa na malichernosti,nik nie je bezchybny,ak vsak citis vnutorne pochybnosti ,ze to nie je to prave orechove,mozno je lepsie ist od seba a este jedna otazka preco prave je toto partner ,s ktorym by si chcela zit? Súhlasí Ranexill

6. Kika12	⇑    9. 10. 2011, 16:06
piskotka ďakujem za rozpísanie.. osobne si myslím, že to tlačenie to nie je kedže už asi pol roka (možno aj 3/4) predtým ako sme sa dostali do zlomovej situácie (rozchod a povedanie si čo by sme ako ne/chceli) sme boli spolu málo..taktiež odkedy mi to sľúbil som mu to nevyhadzovala na oči, skôr tíško čakala ako sa to bude z jeho strany vyvíjať.. možno to, že si je mnou až príliš istý, ale ako to zmeniť? hm... a popravde aj to, že mu na mne nezáleží mi napadlo, ale ťažko posúdiť. keď so mnou komunikuje tak sa o mňa zaujíma, je starostlivý, láskyplný atď. ale aby sme niekam spolu šli, to nie  a prečo práve on? cítim sa pri ňom bezpečne, viem si ho predstaviť ako potencionálneho otca mojich detí, ľúbim ho... kedysi som mala pocit, že každou jednou vecou sa dopľňame, že sme akurát pre seba stvorený.. ale čím ďalej tým viac mám pocit, že sme rozdielnejší a rozdielnejší...

7. majomajo	⇑    9. 10. 2011, 16:17
Si dobrá, že si na to prišla už po 3,5 roku......iným to trvá podstatne dlhšie.....ak ti niekto vadí už po takej relatívne krátkej dobe, tak je takmer isté že po dlhšej to bude iba horšie . Skús si nájsť niečo čo sa ti bude zdať aj po 3,5 roku ešte pekné.....

8. piskotka	⇑    9. 10. 2011, 16:33
kika rozdielni ste boli aj v zaciatkoch,ste dve individuality,to ze by ste sa lubili je velke plus,lahsie by ste prekonali rozne prekazky,ktore vo vasom zivote pridu a tomu ver,ze pridu ,zlomove situacie maju svoj zmysel,mozu sposobit zmenu k lepsiemu,ale aj k horsiemu,ak sa neviete zladit v takychto mensich problemoch,ako to chcete zvladat,ked pridu väcsie?pises,ze ho lubis,predpokladam,ze mu teda veris a ze odhodis jesitnost a dokazes mu na rovinu povedat co ta trapi,co citis,prosto bav sa s nim otvorene a o vsetkom, a to ostatne nechaj potom uz na nom,vzdy vo vztahu mozes jednat len sama za seba,nie za druheho cloveka,neboj ak ta lubi raz si to zrovna v hlavke,ze hrdost je menej ako laska a ak ta nelubi,aj to moze mat svoj zmysel,lebo niekde inde ta moze cakat muz tvojho zivota,hlavu hore,ziadna kasa sa neje taka horuca:)a ak ta hneva len to,ze nechce nikam ist,tak mozno je taky domacky typ,raz mozno prave toto ocenis:)

9. Kika12	⇑    9. 10. 2011, 22:34
piskotka ďakujem.. veľmi pekne napísane a určite si z toho mnohé zoberiem. ešte raz ďakujem  Súhlasí piskotka

10. piskotka	⇑    9. 10. 2011, 22:38
kika nemas zac,budem rada ak ti to v niecom pomoze

4. feex8	9. 10. 2011, 15:50
heh. sluby. to su iba slova. ak sa nebude mat k cinom, ty sa uz musis zariadit podla toho, ako velmi ti to prekaza. ja by som to ukoncila, mna by takyto vztah neuspokojoval. ale to som ja. okrem toho si myslim, ze ked je partner zalubeny, tak chce byt s tebou co najviac, vyhladava tvoju spolocnost... nie takto. Súhlasí Ranexill

11. uzivatel	10. 10. 2011, 12:23
pozri asi ti nikto nepomoze tak dobre ako si mozes pomoct sama. sadni si s nim na kavu a porospravaj sa vazne s nim o tom a ne tu s nami... nepisem to preto ze by sme ti nechceli pomoct to ne ale najlepsie si pomozes sama a to tak ze sa s nim o tom porospravas ze co on k tebe citi preco neplni to co ti slubil atd.