Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  kultúra  téma
kategórie:  

Kam spejeme našou nahnutosťou

0
reakcií
345
prečítaní
Tému 11. decembra 2016, 14:58 založil Kasafran.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
21. 09. 2010
11
10. 06. 2009
39
 
 


1.
označiť príspevok

Kasafran
   11. 12. 2016, 14:58 avatar
V PISE je to s nami nahnuté
Michal Švec, 08. 12. 2016 • 21:24
blog.postoj.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Čomu pripisujú prepad našich žiakov v testovaní PISA rôzni experti sme už počuli. Pozrime sa ale aj na názor niekoho, kto si každú reformu musí v triede odmakať.
Tak školstvo má za sebou ďalšiu studenú sprchu - slovenskí žiaci opäť výkonovo klesli, či už ide o aktuálne meranie PISA alebo štúdiu TIMSS. Vždy, keď sa objavia podobne neradostné výsledky, ihneď sa vyroja poradcovia s receptami, čo treba v systéme napraviť.
Neprekvapuje, že ex-minister Draxler vidí príčinu zlyhania v nekvalitných učiteľoch, ktorí nedokážu podchytiť aj deti zo sociálne slabších rodín, s ktorými rodičia doma nerobia záľahu domácich úloh. A v duchu svojej anti-učiteľskej agendy, naplno rozvinutej počas štrajku v januári 2016, nezabúda pripomenúť, že len menšia časť verejnosti podporuje zvýšenie platov učiteľov - čiže väčšina musí mať s učiteľmi zlé skúsenosti, domnieva sa. (Ale nechajme sa prekvapiť - možno sa nabudúce verejnosti opýta, či podporuje navýšenie platov poslancov.)
Súčasný minister Plavčan zaujal o niečo konštruktívnejšiu pozíciu: potrebujeme zázračný elixír ďalšej reformy. Keď nefungovalo X minulých, ba školstvo ide dolu vodou čoraz prudšie, pomôže určite tá X+1. Chápem ho - nejakú reakciu treba odprezentovať. Ale čo ak by sme pre zmenu dali slovo učiteľom z prvej bojovej línie pedagogiky v praxi a spýtali sa ich na dlhoročné pozorovania trendov v školstve? Možno by sme sa s prekvapením dozvedeli niečo, čo vrchnosť určite nebude chcieť počuť: čo ak za zhoršujúci sa stav môžu nielen veci, ktoré sa neurobili, ale minimálne rovnako aj zmeny, ktoré sa už urobili? Okrem toho, že to nie je príjemné na počúvanie, prepásli by sme príležitosť najať nejakých predražených externých odborníkov, ktorí budú za štátne peniaze (chýbajúce na platoch či prevádzkach škôl) rozanalyzovávať príčiny zlého stavu školskej prípravy a vypracovávať návrh potrebných zmien.
Ja tu však teraz ponúknem názor človeka z praxe - konkrétne pracovníka na základnej škole. Nie je to síce moja priama skúsenosť, ale zdá sa mi, že sa tomu nedá uprieť racionálne jadro. Všimnime si možné súvislosti, ktoré som zatiaľ inde pomenované nevidel:
- Výsledky slovenských žiakov sa začali výraznejšie a dlhodobo prepadať po roku 2009. Rok predtým začali reformy obsahu vzdelávania.Hlavná myšlienka odstránenia memorovania bez porozumenia bola síce správna, ale spôsob jej realizácie bol postavený na hlavu – nezačalo sa od najvyššieho stupňa škôl (na mnohých VŠ sa dodnes musia študenti bifľovať celé state naspamäť, na gymnáziách detto – hlavne slovenčina, biológia a pod.), ale od najnižšieho – teda od prvého stupňa ZŠ. Zrazu sa nesmelo žiakov nútiť učiť sa vybrané slová či násobilku naspamäť. (Ja mám, naopak, pocit, že práve to boli jedny z najpraktickejších vecí do života, ktoré mi prvý stupeň poskytol, a nebolo to zas až také množstvo memorovania, že by to detské hlávky našej generácie otrávilo jedom preťaženia.) V duchu podobného trendu odstraňovať zo základnej školy všetky prekážky, ktoré by mohli predstavovať určitú námahu, sa zrušilo známkovanie krasopisu. Deti zrazu mohli písať akokoľvek škaredo. Dôsledok – vysoký podiel žiakov má písmo na hranici čitateľnosti, mnohí nedokážu prečítať sami po sebe.
- Takmer úplne zmizlo povinné čítanie – je redukované na minimum. Pokiaľ si ale pamätám, na základnej škole to neboli hrubé, nudné diela klasikov, ale knižky, ktoré nás celkom bavili. Ak sú už zastarané, nebol by hádam problém zoznam obmeniť alebo nechať aj na žiakoch, ktoré knihy si vyberú. Ja mám náhodou na niektoré milé spomienky. Taká Zbojnícka mladosť bola celkom dobrodružné čítanie pre chlapcov z paneláku, ktorí si v živote nepiekli zemiaky v pahrebe. A nikto dnes nelamentuje nad našou čitateľskou (ne)gramotnosťou. Polemika, či nedobrovoľné prijímanie umeleckého diela vzťah k literatúre skôr nezabíja, nie je najpodstatnejšia - veď kto má k čítaniu tlačeného textu odpor, povinné prečítanie beletrie už vec asi veľmi zhoršiť nemôže. Skôr môže niekoho príjemne prekvapiť, že tá kniha ho vlastne vtiahla do deja, či podnietila k zamysleniu. Tvrdším orieškom je, ako dnešné deti presvedčiť, že čítanie im rozvinie fantáziu a abstraktné myslenie tak, ako to žiadna hra na iPade či smartfóne nezvládne... Tu je totiž ďalší možný zdroj nelichotivých výsledkov: v posledných desiatich rokoch sa na Slovensku stávali čoraz dostupnejšími mobilné technológie, osobné počítače a internet – deti začali tráviť čoraz viac času pred obrazovkami. O tom sa už popísalo a ďalej píše mnoho, ale rodičia si aj tak buď neuvedomujú riziká spojené s neobmedzeným prístupom detí k TV, počítači či mobilu, alebo pre pracovnú vyťaženosť nemajú možnosť svoje deti kontrolovať. Mnoho žiakov dnes priznáva, že trávia denne 6 až 8 hodín denne pred obrazovkami (niektorí i viac!), pričom zároveň priznávajú, že takmer vôbec nečítajú.
- Ďalším problémom je klesajúca kvalita veľkej časti absolventov pedagogických odborov. Dôvody: učiteľstvo je neatraktívne, často je len voľbou cesty najľahšieho odporu. Pedagogických fakúlt je priveľa, žiakov málo – na tieto odbory je ľahké sa dostať. Preto sa na ne dostávajú i študenti, ktorí by v minulosti určite neprešli prijímacím konaním. Fakulty sú nútené znižovať latku náročnosti štúdia, keďže sú financované od počtu študentov. Vlastne tak, ako celý systém. Ale keď sa vtedy, hneď na začiatku, učitelia ozývali, že tento systém financovania nezaručí vyššiu kvalitu tým, že školy si budú konkurovať náročnosťou, ale naopak, že budú kvôli boju o každého jedného žiaka znižovať minimálne limity úspešnosti, boli to vraj kuvičie hlasy, ktoré sa boja novôt a nechcú dať reforme šancu. Dnes sa už tento systém kritizuje aj verejne. Keby sa názorom radových učiteľov vtedy dôverovalo, možno sme si mohli tento strmhlavý pád ušetriť.
- Ďalší paradox: dnes chce pán minister zefektívňovať školstvo zoškrtávaním tried druhého stupňa ZŠ, pričom práve tam treba zabezpečiť deťom dostatok priestoru a pozornosti. Redukcia by mala začať skôr od VŠ, potom upraviť sieť SŠ... (Prečo sa povoľovali ďalšie školy s odbormi, ktoré už v danom regióne existovali? A nemáme priveľa gymnazistov?) Zoškrtávať práve triedy 2. stupňa ZŠ formou navyšovania počtu žiakov v triedach je úplne v rozpore s potrebami žiakov a bude viesť k ďalšiemu prepadu výsledkov žiakov. Prečo? Lebo už dnes je veľmi náročné aplikovať individuálny prístup k žiakom, ak je v triede 20 až 30 detí s rozptylom od individuálne začlenených so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami cez bežné deti bez špeciálnych potrieb, ale s rôznymi predpokladmi na zvládnutie učiva, až po deti nadané, ktoré opäť potrebujú špeciálny prístup. Pritom dnes sú do bežných tried integrované i deti v hraničnom pásme inteligencie, ktoré v minulosti navštevovali špeciálne školy (kde sa im mohli oveľa individuálnejšie venovať špeciálni pedagógovia) a je dokonca tlak na to, aby do bežných tried boli integrované i deti s ľahkou retardáciou. Okrem toho deti pochádzajú z veľmi rozdielnych prostredí – od detí z podnetného a motivujúceho prostredia, ktorých rodičia právom očakávajú, že škola potenciál ich detí naplno využije a zveľadí, až po deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých rodičia často očakávajú iba to, že im dá škola pokoj a nechá ich deti nejako dokončiť povinnú školskú dochádzku bez toho, aby sa museli niečo naučiť, resp. i bez toho, aby do školy naozaj museli pravidelne chodiť.
Ako som spomínal, nie sú to všetko moje vlastné postrehy, ale zdá sa mi, že majú hlavu a pätu, zatiaľ čo tie uskutočnené zmeny v školstve idú vyslovene proti pedagogickým princípom. Samozrejme, na prvý pohľad znie zaznávanie prebujneného memorovania hodné potlesku (kde boli všetci Zelinovia, keď som absolvoval základnú a strednú školu ja?), lenže ako každý absolvent pedagogiky musí dobre ovládať (naučiť sa, prepytujem, naspamäť), v Bloomovej taxonómii vzdelávacích cieľov je prvým, základným stupienkom obyčajné, mechanické zapamätávanie. Rozvíjať u žiakov aplikáciu, analýzu, hodnotenie, a nakoniec tvorbu znie iste viac "kúl", lenže táto taxonómia nie je hierarchizovaná len tak náhodou - a my sa ideme pokúšať postaviť chvályhodné dielo s vylúčením prvého predpokladu úspechu. Je to ako stavať sedemposchodový panelák, ale vynechať kopanie základov, lebo je to zo stavby tá najnezáživnejšia drina.

Preto sa mi osobne zdá, že podnety zdola v každom odbore stoja za zamyslenie ( - ak nemáte nič proti tomu vybranému slovu).
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Genialita veľké dielo začína, ale len vytrvalosť ho dokončí.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(44 316 bytes in 0,260 seconds)