História MDŽ

1. Kasafran	8. 3. 2009, 12:51
8. marec – Medzinárodný deň žien Dnes, 8. marca 2009 uplynie už 98 rokov od prvého dňa, kedy sa začal oslavovať Medzinárodný deň žien (MDŽ) ako bojový sviatok pokrokových žien na celom svete. Stalo sa tak na pamiatku samostatného štrajku 40 tisíc amerických krajčírok, ktorý vypukol 8. marca 1910 v New Yorku. Tento štrajk sa stal začiatkom ich dlhého boja proti neznesiteľným pracovným podmienkam a za sociálnu i spoločenskú rovnoprávnosť. O každoročnej oslave tohto sviatku rozhodli príslušníčky socialis­tického hnutia zo 17 štátov na svojej medzinárodnej konferencii, ktorá sa uskutočnila v auguste 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Klára Zetkinová tu navrhla, aby sa 8. marec každoročne oslavoval ako medzinárodný deň boja žien za sociálne a politické zrovnoprávnenie, za medzinárodnú solidaritu, proti militarizmu a vojne. Oslavy MDŽ v Bratislave, aj ďalších robotníckych centrách na Slovensku, sa konali už pred 1. svetovou vojnou. Počas nej boli zakázané a ich tradícia sa obnovila až v roku 1921. Ženy–komunistky sa stali v ďalších rokoch hlavnými iniciátorkami a organizátorkami boja žien za rovnoprávnosť. Sviatok MDŽ spájali s konkrétnymi požiadavkami revolučného robotníckeho hnutia, s bojom za zvrhnutie kapitalizmu a za vybudovanie socialistickej spoločnosti. Každoročné oslavy MDŽ sa stali demonštráciou pokrokových žien proti hladu, biede, nezamestnanosti a za vytvorenie lepších podmienok pre svoje deti. Tradíciu revolučného obsahu MDŽ sa nepodarilo potlačiť ani fašizmu. Spomienky na tento deň sa konali i v tých najťažších podmienkach – vo fašistických koncentračných táboroch. Po oslobodení, najmä po roku 1948, nadobudli oslavy MDŽ celkom inú náplň. Ľudovodemokratické a neskôr socialistické Československo zrovnoprávnilo ženy sociálne, ekonomicky, spoločensky, kultúrne i vzdelanostne. Mohli sa plne realizovať vo všetkých oblastiach života spoločnosti. MDŽ sa stal prehliadkou úspechov pracujúcich žien pri budovaní socialistickej spoločnosti, ich obetavosti v rodinnom, pracovnom i verejnom živote. Pri tejto príležitosti im boli straníckymi, štátnymi a riadiacimi orgánmi všetkých stupňov udeľované vyznamenania a odmeny ako prejav uznania za ich aktívny prínos v rozvoji spoločnosti. Prišiel však novembrový prevrat a všetko bolo inak. Sviatok MDŽ sa stal od roku 1990 terčom posmechu a znevažovania. Vstali „noví bojovníci“, ktorí v mene lži a nenávisti prešli do totálneho útoku proti pravde a láske. Svojou totálnou mediálnou, zákonodarnou a praktickou deštrukciou všetkých oblastí nášho života uvrhli nielen ženy, ale celú slovenskú spoločnosť do pazúrov totality domáceho i zahraničného kapitálu. Pravdu a lásku, skutočné ľudské práva, morálku, právo a etiku pretransformovali na ich protipóly. TO JE ONO!?!?!? Komunistická strana Slovenska nepodľahla a nepodľahne totalite kapitálu. Bude stále všemožne upozorňovať občanov Slovenska na nemorálne, protiprávne a protiľudské praktiky a útoky jeho predstaviteľov na naše základné ľudské práva. A preto, tak ako každý poprevratový 8. marec, tak aj tohtoročný, slovenské komunistky spolu so svojimi sympatizantkami využijú na boj proti diktatúre kapitálu a totalite kapitalistickej démonkracie. My, slovenskí komunisti a sympatizanti KSS, sa k nim pripojíme!

2. postoy-lea	8. 3. 2009, 13:31
Kasafran, MDŽ je veľmi pekný sviatok - je prejavom úcty k ženám, ktorú si zaslúžia. Ďakujem za výborný článok.

3. Kasafran	⇑    8. 3. 2009, 13:43
Postoy-Lea, máš pravdu, MDŽ je skutočne veľmi pekným a stále nenahraditeľným sviatkom. Deň matiek, ktorý si tiež vysoko vážim, ho totiž nemôže v celom rozsahu nahradiť. Veď nie každá obetavá, pracovitá a milujúca žena má to šťastie byť alebo stať sa MATKOU!

4. postoy-lea	8. 3. 2009, 13:46
Kasafran, presne, niekto má tie možnosti a predpoklady sa stať telesnou-biologickou matkou a iné ženy z nejakých objektívnych či subjektívnych dôvodov nebudú matky, ale môžu byť matkami v inom slova zmysle - pomáhať iným deťom alebo ľuďom slabším, chorím , v núdzi a podobne. Možnosti je habadej.

5. fajer	8. 3. 2009, 13:46
v roku1977 rezolúciou OSN,BOL 8,MAREC.vyhlásení za celosvetový deň žien..

6. Kasafran	⇑    8. 3. 2009, 13:52
Fajer, myslím si, že OSN tento sviatok za celosvetový deň žien schválila v roku 1975. Jednou z navrhujúcich krajín bola aj ČSSR.

7. Vlado	8. 3. 2009, 18:22
Medzinárodný deň žien (MDŽ) patrí do skupiny sviatkov, ktoré za minulého režimu získali pochybný nádych, hoci si to vôbec nezaslúžili. Slávil sa oficiálne, takpovediac povinne a pritom málokto vedel, čo vlastne pripomína. Ako väčšina nanucovaných osláv, i táto sa redukovala na skratku MDŽ, súdružský príhovor a následné kolektívne opíjanie sa na pracovisku, v tomto prípade doplnené rozdaním klinčekov či bonboniér kolegyniam. Z veľkej časti tak bolo práve vinou komunistického režimu, ktorý rozhodne nemal záujem, aby sa o historických koreňoch sviatku príliš detailne hovorilo. Mohlo by to nevhodne pripomínať, že v opovrhovaných kapitalistických krajinách možno zakladať nezávislé odbory, legálne demonštrovať, vynucovať si zlepšenie životných podmienok, žalovať vedenie továrne, vyhrať s ním súdny spor, vykrikovať protivládne heslá, dokonca publikovať protivládne noviny, získať vysoké odškodné za pracovný úraz, štrajkovať… To všetko tam bolo možné – na rozdiel od krajín sovietskeho bloku. Čo teda znamenal tento deň v slobodných podmienkach a má nám čo povedať dnes? Prečo je zaznamenaný ako pamätný deň v kalendári Organizácie Spojených národov? Zdroj: humanisti.sk

8. Kasafran	⇑    8. 3. 2009, 22:55
Vlado, ak si skutočný humanista, potom sa čudujem Tvojmu čierno-bielemu pohľadu na oslavy MDŽ za socializmu a príliš ružovému pohľadu na postavenie pracujúcich v kapitalizme. Možno sa raz prebudíš, keď pocítiš bezmocnosť Tvojho boja pri vynucovaní si lepších životných podmienok od vedenia továrne/úradu a súd Ti prisúdi náhradu trov niekoľkoročného konania... Si skutočne až tak neskúsený, alebo až tak zmanipulovaný totalitou kapitálu?

9. Kasafran	10. 3. 2009, 11:19
ŽENA - človek, matka, humanistka -------------------------------------------------------------------------------- [8. 3. 09] V týchto dňoch sa veľa hovorí o Medzinárodnom dni žien. Po zadaní skraty MDŽ do internetového vyhľadávača vyhľadal 8. marca 2009 Google približne 135 000 odkazov. Na anglickú skratku sa nedá spoľahnúť, (má príliš veľa rôznych významov) ale na text international woman´s day ten istý vyhľadávač našiel 28 800 000 odkazov. Nech o tomto sviatku žien hovorí kto chce, čo chce, sviatok existuje, sviatok žije. Aj jeho najväčší neprajníci – prečo asi?- môžu len frustrovane rezignovať, svet ich ignoruje. A tak v týchto dňoch viac ako inokedy hovoríme o právach žien. Jednou zo zásad humanizmu je rovnosť pohlaví, preto humanisti na celom svete akceptujú a uznávajú, že žena je rovnocenná s mužom. Odpoveď prečo to tak nie je v reálnom svete je komplikovaná a má veľa príčin. Jednou z najväčších prekážok rovnoprávnosti žien s mužmi sú zaiste muži. Neradi sa vzdávajú svojho výsadného postavenia a zneužívajú slabosť žien. Silným faktorom prežívania podriadenosti žien sú náboženstvá a je paradoxom, že práve ženy, ktoré náboženstvám podliehajú viac ako muži, sú zdrojom sily náboženských inštitúcií, ktoré ich v tejto podriadenosti udržiavajú. Faktom ostáva, že skutočnú rovnoprávnosť žien s mužmi môže zabezpečiť iba spravodlivo usporiadaná spoločnosť pod aktívnym tlakom samotných žien a o tom je aj tá lepšia stránka histórie sviatku Medzinárodného dňa žien. Príroda žene určila úlohu plodenia, ochrancu ľudského potomstva a nijako jej to neuľahčila. Cirkev jej rodenie detí priklincovala a mužské ego ženám vyčlenilo miesto pri sporáku. To citlivé a slabé stvorenie sa však dokázalo odtrhnúť od plotne a zanechalo stopy v histórii ľudstva. Postupne si vydobýja rovnaké práva ako muži. To jemné stvorenie, ktoré milujeme my muži najskôr v podobe matiek, potom mileniek a neskôr aj dcér a vnučiek nečakalo so založenými rukami dokiaľ im tie práva udelíme – to by sa ich zrejme nikdy nedočkali. To jemné stvorenie bojuje o svoje miesto pod slnkom a postupne si vybojovalo svoje práva matky, potom právo na ochranu rozvedených žien, právo študovať na univerzitách, právo kontrolovať svoj majetok a nakoniec aj právo volebné. Stalo sa plnohodnotným občanom, ale to ešte nie je koniec cesty. História je vo veľkej väčšine prípadov len históriou mužov. Poznáme vládcov, umelcov, vedcov, filozofov ale spravidla iba v mužskom rode, ženská časť sa stráca v hmle a prepadlisku dejín, čo je celkom pochopiteľne, veď aj históriu zväčša skúmajú a popisujú iba muži. A tak vieme o Aristotelovi, či Sokratovi (vďaka tomuto aj o Xantipe) o G. Brunovi, G. Galileim a mnohých ďalších. Koľkí z nás mužov, (ale žiaľ aj žien) však vedia, že žila nejaká Hypatia - posledný vedec, ktorý pracoval v Alexandrijskej knižnici - žena matematik a fyzik, žena ktorá stála na čele novoplatónskej filozofickej školy, čo bolo na tú dobu neslýchané a dokazuje to jej výnimočnosť. Mala však smolu, kresťanstvo, ktoré konsolidovalo svoju moc a potrebovalo odstrániť zbytky pohanstva, považovalo štúdium a vedu za prejav pohanstva a tak sa stalo, že sa s ňou v roku 415 krvavo vysporiadali farníci alexandrijského biskupa Cyrila, ktorý bol neskôr vyhlásený za svätého a v jednom z množstva jeho životopisov sa iba cudne píše: „Jeho energické počínanie azda posmelilo niektorých revolučne naladených mníchov a ich prívržencov, že sa roku 415 dopustili poľutovaniahodných krvavých výtržností“. Nuž a my s poľutovaním môžeme povedať: existovala Alexandrijská knižnica, ale žiaľ musela ustúpiť silnej ideí, ktorá si bezohľadne razila cestu do budúcnosti. Len okrajovo vnímame, že bola nejaká Márie Curie – Sklodowská, žena ktorá získala dve Nobelove ceny. O niečo viac vieme o herečkách či modelkách - hrdinkách „jedného dňa“ - ako o nástrojoch ktoré pomáhajú svojim sexepilom predávať všetko počínajúc drogériou a autami končiac. Celý rok však počúvame predovšetkým o skvelých mužoch. Preto je dobré, ak aspoň niekoľko dni v roku, (našťastie nie len jeden deň, práve toho 8. marca) pred a po tomto sviatku hovoríme viac o ženách, o ženách ľuďoch, o ženách matkách, o ženách humanistkách - o právach žien. Milé ženy, ženy matky, ženy manželky, ženy dcéry, ženy vnučky, prajeme vám, nielen kvôli ôsmemu marcu, ale z úcty k vám - dôležitej polovici ľudstva - aby každý váš deň mohol byť pre vás sviatkom a potešením zo života. My humanisti sa o to chceme pričiniť. Pomôžte nám pri tom na prospech celého ľudského rodu, na prospech vás žien ale aj nás mužov. Spoločnosť Prometheus

10. Helena	10. 3. 2009, 22:46
Doteras si stále rada spomýnam na oslavy MDŽ.Dostali sme darček vždy v hodnote 100Kčs,ale to nebolo dôležité.Pre nás bolo dôležité pekne sa vyparádiť,nahodiť nový účes(niečim zaujať)a vyraziť nedzi stovku žien,kde samozrejme nechýbalo ani pár mužov.Po dobrom obede sme sa bavili a tancovali do pol noci.Možno je to mladým smiešne ale pre nás na tú dobu to bol únik z každodennej samozrejmosti.A ešte bolo to pekné,že stovka žien sa dokázala spolu baviť bez akejkoľvek vraživosti.