Foton čítaj a rozmýšľaj....

1. fajer	10. 3. 2010, 06:42
Darwinovo majstrovské dielo „O pôvode druhov" šokovalo spoločnosť pri svojom uverejnení v roku 1859. Darwin dobre vedel, akú búrku vyvolá jeho teória o evolúcii, ale iste by nedôverčivo zvraštil obočie nad kontroverziou, ktorá tu panuje ešte aj o poldruha storočia neskôr. Všetci chýrni vedci prijali jeho teóriu ako vedecký fakt, dokonca aj teológovia, a predsa milióny ľudí pochybujú o jej pravdivosti. Vo svojej najnovšej knihe "The Greatest Show on Earth" (asi Najväčšia šou na svete) sa Dawkins znova púšťa do kreacionistov vrátane prívržencov inteligentného dizajnu a všetkých, čo pochybujú o fakte evolúcie procesom prírodného výberu. Ako detektív prichádzajúci na scénu zločinu, Dawkins presieva zaujímavé skupiny vedeckých faktov a disciplín, aby z nich zostavil zaručene vyriešený prípad: od živých príkladov prírodného výberu medzi vtákmi a hmyzom; cez „časové hodiny" na reze stromov a pomocou rádioaktívneho datovania, ktoré kalibrujú časovú škálu vývoja; cez svedectvo fosílií a stopy našich samých prvých predkov; až po potvrdenie všetkého molekulárnou biológiou a genetikou. Všetko to vo väčšej či menšej miere svedčí v prospech pravdy o vývoji a kniha prichádza v kritickej chvíli: systematická opozícia proti skutočnosti evolúcie prekvitá ako nikdy doteraz, najmä v USA. Ale aj v Británii a inde na svete sú učitelia svedkami rafinovaných pokusov podryť status vedy vo svojich predmetoch. Richard Dawkins podáva presvedčivé dôkazy na vyvrátenie takých nezmyslov. Pritom má s nami hmatateľnú lásku k prírodnému svetu a presvedčenie, že pri jeho vysvetľovaní hrá rozhodujúcu rolu veda. Kniha je napísaná elegantne, s vtipom a vášňou; je pôsobivo útočná, zaujímavá a totálne presvedčivá.

2. Krištof	⇑ 10. 3. 2010, 11:05
Čo sa týka R. Dawkinsa, je to zrejme taký dogmatik neodarvinizmus či naturalizmu. S ním v súlade potom môžu byť aj niektorí laici, ktorým je blízky dogmatizmus v rámci neodarvinizmu či naturalizmu. Všetko sa podľa neho začalo slepou náhodou a utváralo sa to - samozrejme a jednoducho - tiež slepou náhodou. To, že v skutočnosti to nie je zďaleka jednoduché, že ide o jedinečné, komplexné a "premyslené" veci života a prírody, zrejme ignoruje. Ale prečo by sme sa mali brániť novému preskúmaniu týchto skutočností? Prečo by sme všetci mali byť poslušnými neodarvinistami? Lebo je to niekomu - z osobného hľadiska pohodlnejšie? Tak hovorme o týchto osobných veciach. Ale nejde len o osobné veci niekoho, lež aj o nové preskúmanie toho, čo tvrdí neodarvinizmus. Mnohé veci nesedia, nesedí ani naturalistická ideologická interpretácia prípadných evolučných procesov. Práve tí, proti ktorým Dawkins - s náboženským zápalom - brojí, ukazujú, že veci možno vidieť aj inak. Ani Darwin, ani Dawkins svet nestvorili. Prečo sa Dawkins nejde - ako zviera - radšej "nažrať" a "rozmnožovať", ale namiesto toho sa intenzívne zaoberá vyššími ľudskými vecami ("veda", "hľadanie pravdy" a pod.)? Netvrdím, že človek musí byť teista, ale predsa. Uvediem tu aspoň jeden príklad, ktorým som sa včera zaoberal vo svojej téme. Išlo o to, že vraj "fosilne nalezy dinosaurov preukazuju jasne znaky premeny plazov na vtaky“. A že čo taký "kombinovaný" tvor, ako je vtákopysk. Hoci tieto „vtáky“ mohli byť krásne a zaujímavé, spája sa s tým viacero otázok, uvediem zopár. Neviem o tom, že sa našli dôkazy "premeny plazov na vtáky“. Našli sa naozaj prechodné články, alebo skôr iba „hotové“ druhy vyhynutých „vtákov“ z dôb dinosaurov? Tieto tzv. pterosaury (ako archeopteryx) vyhynuli spolu s dinosaurami. Ich nálezy vôbec nemusia zobrazovať prechodný stupeň medzi plazmi a vtákmi, na to by sme potrebovali mnoho prechodných článkov od plazov ku „vtákom“ a potrebovali by sme poznať mechanizmus, ako sa dostať od jedného k druhému. J. Wells: „Otázkou je, či sa od plaza ku vtákovi – čo je samé osebe veľmi veľký krok – dostanete nejakým úplne prirodzeným procesom...“ Ak sa tieto „vtáky“ vyvinuli z plazov, ako sa to mohlo stať? Postupne im v priebehu mnohých generácií pribúdali vtáčie vlastnosti? Ale ako by takto tie prechodné generácie mohli fungovať a prežiť v prírode? A naraz ich samovoľná evolúcia zrejme tiež nemohla vyvinúť, lebo boli veľmi komplikované. To, že majú tieto „vtáky“ aj vlastnosti plazov, ešte nie je dôkaz – o tom hovoril aj evolucionista P. Lecomte du Nouy: „...Článkom myslíme nevyhnutné štádium prechodu medzi triedami ako sú plazy a vtáky, alebo medzi menšími skupinami. Zviera vykazujúce charakteristiky, ktoré patria dvom rozličným skupinám, nemôže byť brané ako skutočný článok, kým sa nenašli prechodné štádiá a kým zostáva neznámy mechanizmus premeny.“ Vtákopysk nemusí byť žiadny prechodný vývojový stupeň. Čo je to – plaz, vták („kačica“) alebo cicavec? Je to cicavec, hoci možno zvláštny. Cicavce sa delia na tri skupiny, do jednej patria aj cicavce s kloakou – vajcorodé cicavce (Monotremata): ježura a vtákopysk, ktoré kladú kožovité vajcia, ale mláďatá kŕmia mliekom... Alebo si vezmime veľryby, delfíny a pod. Zdanlivo sú to ryby, žijú v mori, majú plutvy ako ryby, ale v skutočnosti je to rad morských cicavcov...

3. Vlado	⇑ 10. 3. 2010, 11:12
Krištof, dôležité doklady o prírodnom výbere nám dávajú aj príklady psov. Všetky ich plemená sú domestikované vlky; nie sú to šakaly, ani kojoty, ani líšky. Selekcia - umelá a metódami ľudských pestovateľov - vie premeniť túlavého psa na pekinského palácového pinčla a divú kapustu na karfiol, a to v priebehu pár storočí. Rozdiel medzi každými dvomi plemenami psov nám dáva približný obraz o tom, čo sa môže kvantitatívne zmeniť v priebehu menej ako tisícročia. Najbližšia otázka, ktorú si teraz môžeme položiť, je, koľko tisícročí sme mali k dispozícii pre celú históriu života? Ak si predstavíme rozdiely, ktoré delia túlavého psa od pekinského pinča, čo vyžadovalo len pár storočí evolúcie, o čo dlhší je čas, ktorý nás delí od počiatku evolúcie, alebo povedzme, od počiatku cicavcov? Alebo od času, keď sa ryba vynorila z vody a prešla na pevninu? Odpoveď znie, že život sa nezačal len pred pár storočiami, ale pred desiatkami milónov storočí. Zmeraný vek našej planéty je okolo 4,6 miliárd rokov, to je 46 miliónov storočí. Čas, ktorý uplynul od doby, keď spoloční predkovia všetkých dnešných cicavcov chodili po Zemi, je asi dva milióny storočí. Storočie sa nám vidí byť veľmi dlhý čas. Viete si predstaviť dva milióny storočí, nasledujúce jedno po druhom? Čas, ktorý uplynul od tých čias, ako sa naši rybací predkovia vyplazili z vody na pevninu, je asi tri a pol milióna storočí: to znamená, že to trvalo asi 20 000 krát viac, ako bolo potrebné na vznik všetkých rozdielnych - vskutku veľmi rozdielnych - plemien psov z ich spoločného predka. www.zosity-humanistov.sk

6. Krištof	⇑ 10. 3. 2010, 11:30
Vlado, ako to mohol dokázať neodarwinizmus s jeho náhodnými mechanizmami - hlavne mutáciami, ktoré sú väčšinou škodlivé? Psov predsa vyšľachtili inteligentní ľudia, nie slepé náhodné mutácie. Aj v tom je ten rozdiel - rozdiel medzi inteligentnými a náhodnými príčinami. Zoberme si tému už viackrát preberanú - kambrickú explóziu, keď sa náhle objavujú rôzne zložité životné formy, vlastne v podstate všetky živočíšne kmene (základy). Bolo to pred cca 530 miliónmi rokov. Teda cicavce majú svojich spoločných predkov v chordátoch od tohto času a samotné cicavce sa objavili pred cca 225 mil. rokmi. Okrem toho často chýbajú tie tzv. prechodné spojovacie články.

10. Fotón	⇑ 10. 3. 2010, 13:29
Citát: ...metódami ľudských pestovateľov - vie premeniť túlavého psa na pekinského palácového pinčla a divú kapustu na karfiol,.. Odpoveď: Ale zo psa nikdy nebude mačka, alebo z kapusty mrkva. (...lebo sa jedná len o zmeny parametrov (...veľkosť, farba, tvrdosť, atď...))

16. ruwolf	⇑ 14. 3. 2010, 17:13
Veď to nikto netvrdí (možno len ***** ako Fotón), že zo psa sa vyvinula mačka abo z kapusty mrkva... Súhlasí Vlado

11. fajer	⇑ 10. 3. 2010, 14:04
Krištof,prečo nadávaš Dawkinsovi,on len hovorí o tom ,čo môže dokázať,čo sa o žiadnom teologovi nedá povedať,Dawkins ti nevnucuje svoj názor bez dôkazov,téisti začínate byť nervozny,ked počujete pravdu,ta vaša je nedokazateľná,takže to nieje pravda,preto klamete už niekoľko tisícročí.... Súhlasí Vlado

15. Krištof	⇑ 14. 3. 2010, 14:36
Pozrel som sa bližšie na tému o "vtákoch z dôb dinosaurov", takže to upravím resp. doplním. Prvé akoby vtáky sa objavujú už v najstaršej časti druhohôr - v triase pred cca 220 miliónmi rokmi. Pokračujú v ďalších častiach, v jure a kriede. Sú to "lietajúce plazy" tzv. pterosaury, napr. pterodaktyly. Lietali vraj dobre, ladne, mali krídla s akejsi kožovitej blany, ale ešte sa veľmi nepodobali na vtáky, nemali ani perie. Ťažko povedať, akým spôsobom vlastne vznikli... Vyhynuli spolu s dinosaurami (a vodnými druhmi pleziosaurami). Až v kriede pred cca 150 miliónmi rokmi sa objavujú "vtáky", ktoré sa už viac podobajú sa tie dnešné - mali aj perie, hoci mali aj niektoré plazie vlastnosti. Napr. archeopteryx. Nelietali vraj tak dobre, skôr len plachtili - niekoľko desiatok metrov a pod. Opäť ťažko povedať, ako vznikli a či vôbec mali "pokračovanie" v moderných vtákoch. Rozdiel medzi plazmi a vtákmi je dosť veľký - sytém plodenia, stavba kostí, vtáky majú ľahké duté kosti, pľúca, rozloženie váhy a svalov... Povedzme si ešte "pikošky" o nálezoch skamenelín a pod. Zistilo sa, že sa niekedy sa robia doslova falzifikáty, podvrhy a dokonca ornitológ A. Feduccio povedal: "Keď idete na výstavu fosílií, je ťažké povedať, ktoré sú sfalšované a ktoré nie." Vraj existuje v istej čínskej provincii celá továreň na výrobu falošných fosílií a to práve neďaleko miesta, kde sa našli mnohé z nedávnych operených dinosaurov. Motívom má byť zisk, peniaze... Alebo J. Wells hovorí o prípade, keď skupina biológov vyhlásila, že našli vtáčiu DNA v kostiach dinosaura spred 65 miliónov rokov. Problém bol v tom, že kosti, z ktorých údajne DNA extrahovali, patria do vetvy dinosaurov, ktoré nemajú nič spoločné s vtákmi. Navyše táto DNA nebola len na 90 či 99 percent podobná vtákom, bola to vraj 100 percentná DNA moriakov. A ani len kurčatá nemajú DNA na 100 percent podobnú DNA moriakov. Takže v skutočnosti tie kosti mohli byť kontaminované pri vykopávkach alebo v laboratóriu, ktovie

4. Jojet	10. 3. 2010, 11:26
to je 46 miliónov storočí. to je nepredstaviteľné, až to mrazí. Pritom vyzerá relatívne čerstvo.

5. Jojet	⇑ 10. 3. 2010, 11:28
teda až na tu ropu sk.wikipedia.org

7. Jojet	10. 3. 2010, 11:34
Mna zaujalo toto technet.idnes.cz

8. Fotón	10. 3. 2010, 11:51
Neboj sa fajer. Práve teraz píšem jeden detailne spracovaný článok o geológii a izochronnom datovaní. Keď bude hotový, dám ti vedieť. (Na df-ku chvíľu nebudem. -Možno tak mesiac-dva.) -V úvode bude všeobecný, avšak ohľadom datovania bude spracovaný detailne (vrátane matematckého aparátu). (...podarilo sa mi totiž zhromaždiť zaujímavé data). Molekulárna biológia svedčí v prospech kreacionizmu: Evolúcia potrebuje na svoj chod NÁHODY mutácii. A mutáciám nestačí len kombinovať s už existujúcimi blokmi kódu. POTRBUJE ZBRUSU NOVÉ časti kódu. Nový kód - ktorý sa musí stať neskôr súčasťou pôvodného. Prerobiť plutvu v krídlo, je to isté, ako prerobiť auto na lietadlo (nejakým samočinným procesom). -Znamená to NOVÝ KÓD!!! -A toto malo podľa ET vzniknúť pomocou náhod mutácii (...s pomocou prírodného výberu). Celé je to nezmysel priečiaci sa veškerej logike. ....Evolučná biológia - to nieje ako rátať fazuľky. Ku tomu aby mal organizmus výhodu potrebuje takmer vždy nový funkčný mechanizmus! ...poprípade zmenené zapojenie. (...česť výnimkám, ako napr. biela srsť v zasneženom teréne a pod....) Mercedes má z hľadiska "prežita na cestách" napríklad väčšiu výhodu, než škoda 100. -Je to zapríčinené inou konštrukciou motora. Viacero súčastí NARAZ potrebovalo INAK ZAPOJIŤ - a mnoho nových potrebovalo PRIBUDNÚŤ (aby bol mercedes schopnejší). Tak isto to platí vo svete živočíšnej ríše! - Na lepšiu výhodu potrebujete zmenený konštrukčný plán celku vo viacerých bodoch NARAZ. (...tam žiadna kontinuita prechodov NEEXISTUJE !) ....To by som chcel vidieť, ako by si ty (alebo nejaký technik) postupne vyvíjal napríklad taký motor mercedesu zo škodováckeho, metódou náhoda-pokus-omyl a kombinácie. -Jednu súčiastečku pekne ku druhej prehodíme - a budeme si myslieť, že motor takto snáď raz získa nejakú výhodu... -Potom pomaličky ďalej takto ideme, až nakoniec z toho získame mercedes? -Takto? ---A či to skôr nieje tak, že NÁVRHÁR najprv príde s ROZUMNÝM návrhom, hovoriac: "toto a toto by sa malo inak pozapájať.....takto a takto to bude lepšie fungovať"? -Skúša návrhár žonglovať so súčiastkami a dopracovávať sa tak k lepšiemu vyhotoveniu? -Čo by tým žonglovaním vlastne dosiahol? -NIČ! ...Ty si myslíš, že motor získa nejakú výhodu, keď sa len niečo drobné v ňom prehodí? ---A či to skôr nieje tak, že musí byť na to najprv návrh, ktorý ho komplexne prestaví? ...a myslíš si, že: s plutvou, nohou, srdcom, očami, ušami, atď.... by to malo byť inak? (J.Tullovi ušetrím robotu).... -Námietka: Motor nieje živý organismus. Nemôžeme porovnávať motor, ktorý neprechádza zmenami počas svojej existence s živým organizmom. Námietka sa zamieta: -Túto skutočnosť som v texte nahradil človekom-technikom, ktorý skúša prehadzovať súčiastky z miesta na miesto. Vždy potom, keď motor funguje o čosi lepšie, dá mu výsadnejšie postavenie. (Prírodný výber a mutácie som tada nahradil technikom, ktorý na vývoj nového motora používa metódu: náhoda-pokus-omyl a kombinácie blokov (...ak sa samozrejme dajú kombinovať)). .....Prispôsobenie sa druhov prostrediu (vrámci mikroevolúcie), je programovo riadený proces - a nejedná sa o žiadnu náhodu. Náhoda v procese zohráva len okrajovú úlohu: Podľa objavov odvetvia genetiky zvanej epigenetika je ovplyvnenie DNA možné! Klasická genetika vylučovala zmeny v DNA, okrem náhodných mutácií pri replikácií. V epigenetickej dedičnosti PRIMÁRNE nejde o zmenu jadra DNA. Základom tejto dedičnosti je zdroj mimo jadra v mitochondriách či bunková plazma. Teda pri zachovaní kódu DNA sa dá ovplyvniť či sa niektorá genetická informácia prejaví, alebo nie. Je to tzv. metylácia DNA, ktorá sa dá „demetylovať“. (...zapínanie / vypínanie génov). Za svojho života si aj niekoľkokrát meníme svoju DNA stravou, chovaním, zmenou prostredia a tieto zmeny sú dokonca dedičné! Evolučná genetika vidí jasne človeka ako produkt prirodzeného výberu, zachovanie úspešného, pričom sa do toho zahŕňa náhodná mutácia génu s následným úspechom pri adaptovaní sa podmienkam. Aké miesto prislúcha epigenetickému dedeniu? Príklady: ( viď. pdf prezentáciu www.learned.cz  ) ...strana 15: "X-viazaný gen pre pigment vs. (ne)náhodná heterochromatinizácia jedného chromozómu X pri samiciach cicavcov....." ...strana 44: "…samičky hrotnatky Daphnia si po útoku predátora vytvárajú ochrannú prilbu. -Tento znak potom prenášajú do potomstva. (....Tzn., že v prípade potreby sa zapol určitý EXISTUJÚCI gén. -Evolucionista je vám ale schopný tvrdiť, že to bola náhoda/mutácia/prírodný výber...). ...strana 45: "…rastliny ohnice Raphanus raphanistrum v reakcii na požieranie húsenicou Pieris rapae, syntetizujú odpudivé horčičné látky (ktoré tam predtým neboli). Znak pretrvává minimálne do ďalšej generácie" ...strana 48: "..Tepelný šok navodzuje fenokópie vzorca zbarvenia krídel motýlov (Aglais urticae)" ...strana 49: "Waddington: Diferenciácia je epigenetický proces ovplyvňovaný prostredím. Adaptívne zmeny génovej expresie môžu byť za určitých podmienok v ontogenézii stabilizováné. Evolúcia je fixácia ontogenetických zmien" (...pozn. tieto variability pochopiteľne nedávajú vzniknúť ničomu novému: -napr. vzniku srdca, oka, ľadvín, mozgu, uší, systému dýchania, atď.....) Epigenetika je zatiaľ v začiatkoch. Nechajme sa prekvapiť, čo nového prinesú ďaľšie výskumy. Rozhodne však nepodporia rozprávkovú predstavu evolucionistov o stvoriteľských schopnostiach množiny bohov zvaných: dlhý čas, náhodné mutácie, drobné kroky, vylepšenia, prírodný výber a z toho plynúce nové funkčné konštrukčné bloky - ako: srdce, ľadviny, pľúca, oči, uši, mozog, zložitý metabolizmus, atď.... Niekto (J.Tull) povie: Epigenetika predsa nedokáže zmeniť štruktúru DNA a ak chceme zmeniť vlka na novofundlanďana, alebo dlhé stonky na krátke, černocha na belocha ... samotná epigenetika na to nestačí. Tá dokáže meniť, len odtiaľto potiaľ. Odpoveď: Metylácia báz DOKÁŽE sprostredkovať mutácie v genotype!!! (Čiže nastáva aj zmena genotypu pomocou epigenetiky). Zdroje: kfrserver.natur.cuni.cz  - strana 25: Mutace zprostředkované metylací - evoluce genů: - zdvojení sekvencí navodí metylaci - metylace navodí reversibilní inaktivaci - mutace metC může navodit irreversibilní inaktivaci - vzniklý pseudogen může být masivně mutován (bez selekčního tlaku) - vznik a reaktivace genu s novou funkcí web.natur.cuni.cz  - strana 32: Jak epigenetická dědičnost ovlivňuje evoluci: ...Epigenetické značky mohou ovlivňovat rychlost mutace DNA případně rychlost rekombinace. Např. aktivní nekondenzované geny mohou mutovat a rekombinovat rychleji – snadnější přístup. Adaptivní mutace? www.learned.cz  - strana 49: Waddington: Diferenciácia je epigenetický proces ovplyvňovaný prostredím. Adaptívne zmeny génovej expresie môžu byť za určitých podmienok v ontogenézii stabilizováné. Evolúcia je fixácia ontogenetických zmien... .....Okrem epigenetiky vstupujú do hry aj málo známe, či zatiaľ celkom neznáme programové mechanizmy mutácii, ako odozvy na vonkajšie situácie. Máme zopár svedectiev, keď sa istý znak objavil v populáci obrazne povedané "zvečera na ráno", ako reakcia na vonkajšiu situáciu. Tvrdiť, že za to môže náhoda, je krajne nepravdepodobné (tobôž, keď sa dá znak laboratórne zopakovať ako pri kultúrach Pseudomonas aeruginosa vs. Flavobacterium a Pseudomonas - o čom bude reč zachvíľu). -Je to ako keď si kúpiš nový USB kľúč - a pichneš ho po prvý raz do PC: Chvíľu si hľadá vhodný ovládač (...tj. prispôsobuje sa reálnej situácii na USB portoch). -Po chvíli je už prispôsobený "prostrediu" - avšak nebolo to NÁHODNE ! -Bol to programovo riadený proces... Podobne aj DNA vs. epigenetika (...+ ďaľšie --- zatiaľ neznáme mechanizmy). -Existujú ešte rôzne iné neznáme mechanizmy vzniku programovo riadených mutácii (mutácii genotypu): Novovzniknuté enzýmy v dvoch druhoch baktérii (Flavobacterium, Pseudomonas), identifikované ako druhy, schopné rozkladať nylónové zlúčeniny - a prežívať tak na odpadoch z továrne na nylon; boli evolucionistami označené ako výplod náhodnej mutácie (...posunutím čítacieho rámca). Gény pre tieto typy proteínov (enzýmov) s katalytickou aktivitou voči amidovým zlúčeninám, sú umiestnené v baktérii Flavobacterium na plasmide pOAD2; a v baktérii Pseudomonas na plazmidoch pNAD2 a pNAD6. Pri týchto enzýmoch nebola zistená žiadna podobnosť so známymi enzýmami, čiže sa jedná o celkom nové enzýmy (a nie iné zmutovné)! Napríklad na pOAD2 existuje 5 transponovateľných prvkov (...tj. skákavých génov, ktoré sú ako celky schopné preskoku - a majú dĺžku mnoho nukleotidov). -Ak sú aktivované príslušné enzýmy (...tzn. "robotnícke" proteíny); spôsobujú genetickú rekombináciu týchto prvkov. Aktivácia daných enzýmov sa deje na podnet vonkajších stresov - napr.: vysoká teplota, vystavenie jedu či hladu. Prítomnosť veľkého množstva týchto "transpozázových" enzýmov na plazmide ukazuje, že baktéria je stresovaná - a plazmid sa má prispôsobiť. Tých 5 transponovateľných prvkov je rovnakých - s dĺžkou 764 bp (párov bází) - a tvoria 8 percent plazmidu. Ako by mohli náhodné mutácie vyprodukovať 3 nové gény, kódujúce 3 rozkladové enzýmy EI, EII a EIII; pričom by neboli spravené nijaké zmeny na transponovateľných prvkoch? -Vraj "čarodejky" náhodné mutácie "vygenerovali" tieto 3 enzýmy a tak vraj zmenili gény transpozáz, ak ovšem boli na plazmide už od začiatku. Adaptácia na trávenie nylónu netrvá dlho, takže je nezmysel premýšľať o dodatočnom pridaní transponovateľných prvkov. Evolucionisti sú tak sfanatizovaný dojmami náhody, že zachvíľu vás budú presviedčať o pravdivosti skokových (...avšak stále náhodných) mutácii. Tie 3 gény syntetizujúce enzýmy odbúravajúce nylón, sa vyskytujú LEN na plazmidoch (...čo nesvedčí o nijakom ich náhodnom pôvode). Antisensia sekvencie DNA (1) nylonových génov postráda akékoľvek terminačné (tj. stop) kodóny, pri všetkých štyroch nylonových génoch skúmaných baktérii Flavobacterium i Pseudomonas - a u všetkých 1535 bází. Pravdepodobnosť, že sa tak stane náhodou, pri všetkých štyroch antisensia sekvencii je asi 1/10^12 - a to zatiaľ neberiem do úvahy, že enzýmy vyvinuté nezávislými laboratóriami pri kontrolovaných pokusoch s adaptáciou, sa tiež objavovali len ako aktívne na plazmidoch. Ďalej - gén EIII v baktérii Pseudomonas nieje fylogeneticky príbuzný s génmi EII v baktérii Flavobacterium, takže neprítomnosť terminačných kodónov pri antisensia sekvenciách všetkých génov, nemôže súviseť so židnou príbuznosťou génov (al. ich predkov). Výsledky naznačujú, že existuje akýsi neznámy mechanizmus pro enzýmy, odbourávajúce oligoméry nylónu. Zdá sa, že medzi štart a stop kodónmi pre každú sekvenciu sa vyskytla rekombinácia celých kodónov a nie len jednotlivých párov bází. To je zrejme najjednoduchšia cesta, ako by mohla byť sekvencia antisensie chránená pred generovaním terminačného kodónu. Mechanizmus pre takúto rekombináciu je neznámy. Je to však určite MECHANIZMUS ! (...je to logicky najzdravší úsudok). Je nepravdepodobné, že by ktorýkoľvek s týchto génov vznikol mutáciou posunu čítacieho rámca, pretože také mutácie by vygenerovali množstvo terminačných kodónov. Schopnosť odbúravať nylón môžeme navodiť de novo pri laboratórnych kultúrach Pseudomonas aeruginosa, ktoré pôvodne nemali enzýmy schopné odbúrať oligoméry nylónu. Dosiahli toho za obyčajných 9 dní! Rýchlosť tejto adaptácie naznačuje, že existuje špeciálny mechanizmus pre takéto adaptácie - a nie, že by ku nim dochádzalo metódou pokus - omyl - náhoda - prírodný výber. Vedci neboli schopný určiť žiadny gén, ktorý by predchádzal génom odbúravajúcim nylón. Tieto gény predstavujú novú génovú rodinu. -To vylučuje génové duplikácie, ako zdroj surovín pre tieto nové gény. 1.) Antisensia sekvencie vytvárajú RNA, ktorá komplementárne "nasadne" na mRNA a deaktivuje tak tvorba proteínu.

17. ruwolf	⇑ 14. 3. 2010, 17:22
"Celé je to nezmysel priečiaci sa veškerej logike." Problém je v tom, že Ty vieš vypnúť logiku a potom sa Ti veci zdajú nelogické - bo nezapadajú do Tvojich vysnívaných drístov (Biblia).

9. Fotón	10. 3. 2010, 12:22
Doplnok..... Evolučné zamyslenie na tento deň - citát: Když biologové uvažují o evoluci, vždy o ní uvažují tak, že organismus se mění jako celek. Že změna je komplexní, i když pozvolná. Odpoveď: To sú len reči! -Čo sa mení? -Zabudli povedať ČO sa mení (...aby vytvorili zdanie, že evolúcia fakt prebieha). Všetko čo sa mení, sú zmeny parametrov, poprípade zap./vyp. jednotlivých génov, či aktivovanie PODprogramu "hľadaj" (...napr. rekombinácie génov pri nejakom hľadaní, kde aktivácia príslušných enzýmov sa deje na vonkajší podnet) -Evolucionisti radi takto šikovne podvádzajú! -NIKDY VŠAK NIČ NOVÉ NEVZNIKÁ

12. Krištof	⇑ 10. 3. 2010, 14:36
Fotón, pôsobí to zaujímavo aj dôveryhodne

13. fajer	⇑ 10. 3. 2010, 15:32
najpresvedčivejším dôkazom evolúcie sú ateisti......

14. J.Tull	14. 3. 2010, 10:30
Fotón; k 8 ... mno, nejako si mi neušetril robotu. „Nemôžeme porovnávať motor, ktorý neprechádza zmenami počas svojej existence s živým organizmom. .... ....Túto skutočnosť som v texte nahradil človekom-technikom, ktorý skúša prehadzovať súčiastky z miesta ...“ to akože „prírodný výber“, „pohlavný výber“, zmeny DNA, ...evolúcia, prebieha tak, že prehadzuje nejaké súčiastky živých organizmov? „ty (alebo nejaký technik) postupne vyvíjal napríklad taký motor mercedesu zo škodováckeho, metódou náhoda-pokus-omyl a kombinácie“ ... ja by som tiež rád videl, ako sa zo starého typu motora mercedesu stane motor lietadla, alebo aspoň novší typ motora mercedesu, tým že mu budeš meniť podmienky jeho okolia, keď aj nekonečne dlho. Veď predsa evolúcia prebieha v rámci druhu, prispôsobením sa podmienkam.  Každé prirovnanie, analógia „pokrivkáva“, ale porovnávať ľudské výtvory s výtvormi prírody, nech je za ňou trebárs i Boh, je nezmysel. Analógie sa používajú ako pomôcka pre lepšie vysvetlenie nejakého aspektu. ... mno, ale použiť analógiu ako dôkaz, na to je potrebný silný výpadok logiky, značná dávka vypatlanosti.  ... zatiaľ toľko

18. J.Tull	16. 3. 2010, 16:47
Fotón; ešte k 8 ...„Evolúcia potrebuje na svoj chod NÁHODY mutácii. A mutáciám nestačí len kombinovať s už existujúcimi blokmi kódu. POTRBUJE ZBRUSU NOVÉ časti kódu. Nový kód - ktorý sa musí stať neskôr súčasťou pôvodného. Prerobiť plutvu v krídlo, je to isté, ako prerobiť auto na lietadlo (nejakým samočinným procesom). -Znamená to NOVÝ KÓD!!! -A toto malo podľa ET vzniknúť pomocou náhod mutácii (...s pomocou prírodného výberu).“ Celé je to nezmysel priečiaci sa veškerej logike. ... máš pravdu celé, čo si tu napísal je nezmysel svedčiaci predovšetkým o Tvojom nepochopení ET. Iste výrazy ako slepé, náhodné mutácie, ... nie sú práve najšťastnejšími pojmami, ale už som o tom písal. Prosím Ťa a kde hovorí ET o tom, že sa plutva prerobila na krídlo? O epigenetike som už tiež písal a v podstate si to vystihol: „Teda pri zachovaní kódu DNA sa dá ovplyvniť či sa niektorá genetická informácia prejaví, alebo nie“. Áno. Ak napr. gén zodpovedný za žltú farbu srsti myši je chemickým prostredím „uspatý“ zmení sa farba jej srsti cez žltohnedú až po tmavšiu hnedú v závislosti od „sily uspania“. Zo zdravej, prirodzene žltej na, v tomto prípade, „nezdravé“ hnedé. Nikdy však sa týmto spôsobom nezmení žltá myš na bielu, či sivú. Epigenetika obdobne dokáže vytvoriť škaredý fľak na srsti mačky tam, kde by mala byť prirodzene biela bez fľakov. Ale nedokáže zmeniť čiernu mačku na bielu a ani opačne. Na to je potrebné zmeniť, minimálne, jedno písmenko v DNA daného génu. „Metylácia báz DOKÁŽE sprostredkovať mutácie v genotype!!! (Čiže nastáva aj zmena genotypu pomocou epigenetiky).“ A kde sa vzali u novofundlanďana „plávacie blany“? Bol uňho vytvorený ZBRUSU NOVÝ KÓD? Metyláciou DNA? To si strčil labku do vody a na patričnom mieste vznikol potrebný gén?Áno. Metylácia v niektorých prípadoch spôsobuje „kopírovanie na novo“. Vytvorí pseudogén, ktorý sa „prikvačí“ na koniec reťazca a často zmutuje. Ak sa nepodarí „oprava“, nenastáva zmena genotypu pomocou epigenetiky, ale hlavne rakovina. A čo iné mutácie nad rámec epigenetiky? Žiadne také už nie sú? Samozrejme epigenetika nie je len o chorobách.Vývoj každého jedinca mnohobunkového organizmu si vyžaduje genotyp a „epigenetiku“. Genotyp určuje aký druh organizmu (a v základných rysoch aj to, aký jedinec) sa má „vybudovať“ a epigenetika poskytuje jedincovi spätnú väzbu – na základe interakcií medzi vyvíjajúcimi sa štruktúrami či interakcií organizmu s vonkajším prostredím. Vďaka tejto spätnej väzbe sa môže priebeh „budovania“ korigovať a usmerňovať tak, aby sa výsledkom celého procesu stal životaschopný dospelý jedinec.Epigenéza zohráva dôležitú úlohu aj v evolúcii, ktorá potom nie je iba hračkou v rukách „náhodných“ mutácií génov a prírodného výberu, ale nie je popretím mutácií génov, ani prírodného výberu.