what would jesus say
Ocko vysvetľuje synovi americkú zahraničnú politiku
Syn:
Ocko, prečo sme napadli Irak?
Otec:
Pretože mali zbrane hromadného ničenia.
Syn:
Ale ja som myslel, že nenašli žiadne zbrane hromadného ničenia
Otec:
To preto, lebo Iračania ich schovali pred inšpektormi.
Syn:
A preto sme napadli Irak?
Otec:
Áno. Invázie vždy viac učinkujú ako inšpekcie.
Syn:
Ale potom ako sme tam vtrhli, aj tak sme žiadne nenašli.
Otec:
To preto, lebo tie zbrane sú tak dobre schované. Ale neboj sa, nájdeme ich, pravdepodone tesne pred voľbami 2004.
Syn:
Prečo chcel mať Irak všetky tie zbrane?
Otec:
Použiť ich vo vojne, ty hlupáčik!
Syn:
Ale keď mali všetky tie zbrane, ktoré plánovali použiť vo vojne, prečo teda žiadne nepoužili, keď sme s nimi išli do vojny?
Otec: No, samozrejme nechceli, aby niekto vedel o tom, že ich majú, tak radšej volili zomierať na tisícky, než sa brániť.
Syn:
To nemá zmysel. Prečo by volili zomierať, keď mali všetky tie veľke zbrane, ktorými mohli proti nám bojovať?
Otec:
To je rozdielna kultúra. Nepredpokladá sa, že by to malo mať zmysel.
Syn:
A čo ak nemali žiadne zbrane hromadného ničenia?
Otec:
Vieš, na tom nezáleží, či ich majú, alebo nemajú. My máme vždy iný dobrý dôvod pre inváziu.
Syn:
Aký to je dôvod?
Otec:
Saddam Hussain bol krutý diktátor.
Syn:
Prečo? Čo robí krutý diktátor, že je správne vtrhnúť do jeho krajiny?
Otec:
Za prvé, týral svojich vlastných ľudí.
Syn:
Niečo také ako robia v Čine?
Otec:
Neporovnávaj Čínu s Irakom. Čína je dobrý ekonomický partner, kde milióny pracujú za otrocké mzdy v kadejakých „dierach“, aby robili americké korporácie bohatšími.
Syn: Teda keď nejaká krajina dopustí, aby jej obyvatelia boli vydieraní preto, aby urobili Ameriku bohatšou, je to dobrá krajina napriek tomu, že tyranizuje vlastných ľudí?
Otec:
Správne.
Syn:
Prečo boli ľudia v Iraku týraní?
Otec:
Pre politické zločiny, vačšinou za kritizovanie vlády. Ľudia, ktorí kritizovali vládu, boli poslaní do väzenia a mučení.
Syn:
Nie je to tiež, čo sa robí v Čine?
Otec:
Povedal som ti, v Číne je to iné.
Syn:
Aký je rozdiel medzi Čínou a Irakom?
Otec:
No, v prvom rade, v Iraku vládla strana Ba’ath a Čína je komunistická.
Syn:
Nepovedal si mi kedydi, že komunisti sú zlí?
Otec:
Nie, nie všetci komunist sú zlí, len kubánski komunisti.
Syn:
Ako sú kubánski komunist zlí?
Otec:
No, ľudia, ktorí kritizuju kubánsku vládu, sú poslaní do väzenia a sú mučení.
Syn: Ako v Iraku?
Otec:
Presne tak.
Syn:
A tiež ako v Číne?
Otec:
Povedal som ti, Čína je dobrý ekonomický partner, ale na druhej strane, Kuba nie je.
Syn:
Ako to, že Kuba nie je dobrý ekonomický partner?
Otec:
No vieš, niekedy v začiatkoch 60-tich rokoch naša vláda vydala zákony, ktoré robili obchody medzi americkými podnikateľmi a Kubou nelegálne, pokiaľ neprestanú byť komunisti a začnú byť kapitalisti ako my.
Syn:
Ale keby sme sa zbavili tých zákonov a začali obchodovať s nimi, nepomohlo by to Kubáncom stať sa kapitalistami?
Otec:
Nebuď “chytáť riť”.
Syn:
Nemyslím, že som.
Otec:
A tiež, v Kube nemajú slobodu náboženského vyznania.
Syn:
Niečo také ako Čína a ich hnutie Falung Gong však?
Otec:
Povedal som ti, prestaň hovoriť zlé veci o Číne. A akokoľvek, Saddam Hussein prisiel k moci vojenským pučom a teda akokoľvek nie je legitímnym “lídrom”. Syn:
Čo je to “vojenský puč”?
Otec:
To je, keď generál prevezme vládu nad krajinou použitím vojenskej sily namiesto vyhlásenia slobodných volieb, ako to robíme my v Amerike.
Syn:
Neprišiel takto k moci vládca Pakistanu?
Otec:
Myslíš generála Perveza Musharrafa? Uh, oh, áno, ale Pakistan je náš priateľ.
Syn:
Prečo je Pakistan náš priateľ, keď ich líder je nelegitímny?
Otec:
Nikdy som nepovedal, že Pervez Musharraf je nelegitímny líder.
Syn:
Nepovedal si práve, že generál, ktorý príde k moci tým, že silou zvrhne legitímnu vládu je nelegitímny líder?
Otec:
To platí len o Saddamovi Husseinovi. Pervez Musharraf je náš priateľ, lebo nám pomohol napadnúť Afganistan.
Syn:
Prečo sme vtrhli do Afganistanu?
Otec:
Za to, čo nám urobili 11. septembra.
Syn:
Čo nám urobil Afganistan 11. septembra?
Otec: Ako vieš, 11. septembra devetnásť mužov – pätnásť z nich Saudsíi Arabi – uniesli štyri lietadlá a s troma z nich vleteli do „dvojičiek“ a Pentagonu, zabijúc viac ako 3000 Američanov.
Syn:
Ako do tohoto celého zapadá Afganistan?
Otec:
Bolo to v Afganistane, kde títo zlí muži trénovali za represívnej vlády Talibanu.
Syn:
Kto ich trénoval?
Otec:
Veľmi zlý muž, menom Osama bin Laden.
Syn:
Ach áno, ten chlapík. Bol on z Afganistanu?
Otec:
Ó nie, on bol zo Saudskej Arábie. Ale on bol zlýmuž, veľmi zlý muž.
Syn:
Nebol on kedysi náš priateľ?
Otec:
Len vtedy, keď sme pomáhali jemu a mujahedeenom odraziť sovietsku inváziu Afganistanu v rokoch 80-tich.
Syn:
Kto sú Sovieti? Je to to Diabolské Komunistické Impérium, ktoré spomínal Ronald Reagan?
Otec:
Už nieto viac Sovietov. Sovietsky Zväz sa rozpadol v roku 1990, alebo tak nejak, a teraz majú voľby a kapitalizmus ako my. Teraz ich nazývame Rusmi.
Syn: Tak teda Sovieti – teda myslím Rusi- sú teraz naši priatelia?
Otec:
Ach, v skutočnosti nie. Vieš, boli naši priatelia pár rokov po tom, ako prestali byť Sovieti, ale potom sa rozhodli nepodporovať našu inváziu do Iraku, takže teraz sme na nich nahnevaní. Tiež sa hneváme na Francúzov a Nemcov, lebo ani tí nam nepomohli v invázii do Iraku.
Syn:
Tak teda Francúzi a Nemci sú tieť “diabolskí”?
Otec:
Nie tak úplne “diabolsíi” ale dosť zlí, takže sme museli premenovať „french fries“ a „french toast“ na „freedom fries“ a „freedom toast“.
Syn:
Premenujeme potraviny vždy, keď iné krajiny neurobia to, čo my chceme, aby urobili?
Otec:
Nie, to robíme len našim priateľom. Našim nepriateľom vtrhneme do ich krajiny.
Syn:
Ale nebol Irak našim priateľom kedysi späť v 80-tich rokoch?
Otec:
Áno, áno. Chvíľku.
Syn:
Vládol aj vtedy v Iraku Saddam Hussein?
Otec:
Áno, ale vtedy bojoval proti Iránu, čo ho robilo našim praiteľom, dočasne.
Syn:
Prečo ho to robilo našim priateľom? Otec:
Pretože vtedy bol Irán našim nepriateľom.
Syn:
Takže ktokoľvek, kto bojuje s niektorým našim nepriateľom, sa stane automaticky našim priateľom?
Otec:
Áno….vo väčšine prípadoch.
Syn:
A každý, kto bojuje proti nášmu priateľovi, je automaticky nepriateľ?
Otec:
Niekedy aj to je pravda. Avšak, keď americké korporácie môžu predávať zbrane obidvom stranám, v tom istom čase, o to lepšie.
Syn:
Prečo?
Otec:
Lebo vojna je dobrá pre ekonómiu, čo je dobré pre Ameriku. Taktiež vzhľadom k tomu, že Boh je na strane Ameriky, a každý, kto je proti vojne, je bezbožný proti-americký komunista. Rozumieš už teraz, prečo sme napadli Irak?
Syn:
Myslím, že áno. My sme ich napadli, lebo Boh chcel, aby sme ich napadli, áno?
Otec:
Áno.
Syn:
Ale ako sme vedeli, že Boh chcel, aby sme napadli Irak?
Otec:
Vieš, Boh osobne rozpráva s prezidentom Bushom a povie mu, čo má robiť.Syn:
Teda v podstate hovoríš, že my sme napadli Irak, lebo Boh povedal prezidentovi Bushovi, aby to urobil... áno?
Otec:
Áno. Konečne teda rozumieš. Teraz zavri oči a spi. Dobrú noc.
Syn:
Dobrú noc ocko.
Anarchie Bunker - výňatok z
odkaz
