hoď ma hore

Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)

ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš :

hlavná stránka / láska a vzťahy / téma

Epizodický vzťah

príspevkov
131

zobrazení
8

tému vytvoril(a) 8.3.2013 21:05 Pegas

posledná zmena 8.10.2013 19:54

zobraziť chronologicky

Pegas

08.03.2013, 21:05

Zásadne možno povedať že ide o„krátku lásku“, sexuálny vzťah. Výsledky antropometrických výskumov v posledných desaťročiach ukazujú, že u mládeže nastáva akcelerácia pohlavného vývinu. Tento biologický trend sa prejavuje v tom ,že okrem rastu výšky a hmotnosti zrýchľuje sa pohlavné dospievanie mládeže o jeden až tri roky. Praktické dôsledky spomínaného biologického javu v sprievode ďalších okolností sa môžu prejaviť predčasnou pohlavnou aktivitou a za určitých podmienok i sexuálnym pôžitkárstvom. Namiesto lásky sa u mladistvých vyvíja len základná sexuálna reakcia reprezentovaná pohlavným stykom s hocikým, často sprevádzaná ľahkomyseľnosťou. Ovláda ich skôr záujem o vlastnú okamžitú príjemnosť, hlad po pôžitku nenásytná túžba prežívať všetky rozkoše sveta. So skutočnou láskou medzi mladými ľuďmi to nemá nič spoločné. Objekt styku sa zvyčajne ľahko vymieňa. Obaja partneri sú si vedomí toho, že ich vzťah nemôže trvať dlho, že na jeho ďalšie trvanie niet nijakých dôvodov, tak ako nebol dôvod na jeho vznik. Bol predchodca a bude aj nasledovník. Partneri sa ľahko stretli , ľahko sa aj rozchádzajú. Ich vzťah nemá minulosť a nenárokuje si ani budúcnosť. Existuje len v prítomnosti , z čoho prirodzene pramení jeho mimoriadna „pažravosť“, ale aj nestálosť. Tak ako sa rýchlo začal ,môže sa aj rýchlo skončiť ,aby mohol pokračovať inde s rovnakou dravosťou , netrpezlivosťou alebo nestálosťou. takýto vzťah je zaujímavý tým, že ani jeden s partnerov sa neangažuje. Necíti záväzky ani zodpovednosť. Stáva sa, že takéto vzťahy si mladí ľudia prenášajú aj do manželstva. Udržiava ich buď jeden ,alebo aj obaja manželia. „Sexuálne záhumienky“ sa v niektorých manželstvách stali súčasťou života manželov. Pochopiteľne „krátka láska“ sa dlho neudrží. Ako vznikla tak aj zanikne. Vsunula sa do kolobehu ideálov niektorých mladých ľudí a ovplyvňuje ich správanie, ale aj ich duševné zdravie. Z dobrodružstva takejto lásky totiž často vzniká pocit smútku, stiesnenosti nespokojnosti so sebou samým. Zdá sa, že ku „krátkej láske “patrí osobný druh úzkosti. Každý vie, že sa nemôže a nesmie angažovať... Uvedená skutočnosť môže paralyzovať aj najlepšie úmysly. Hovorí sa, že skutočná láska povzbudzuje človeka k aktivite. Naopak „krátka láska“ paralyzuje aktivitu človeka. Je to láska netvorivá. Mladý človek v nej prechádza zo situácie do situácie bez zmeny, nerozvíja sa. Jej škodlivosť je aj v tom, že časom sa stáva zvykom, akousi potrebou narkomana a neostáva len v hraniciach sexuality, ale veľmi nepriaznivo pôsobí aj na vývoj celej osobnosti človeka. „Krátka láska“ je aj u nás rozšíreným javom. Skúsenosti ukazujú, že sa táto forma lásky vyskytuje najmä u študentov a dospievajúcej mládeže v mestách, ale aj u staršej generácie. Problematika príčin je veľmi zložitá „krátka láska“ sa pokladá predovšetkým za výraz narastajúceho pocitu osamelosti, úzkosti a zbytočnosti. Človek vie vopred, že v druhom partnerovi nenájde priateľa, milenca a že ani on nebude priateľom alebo milencom. U nikoho nenájde porozumenie, ani on nebude nikoho chápať. Nikto ho nechce milovať, ani on sa nedá strhnúť láskou. Partner ho zaujíma nie svojou prítomnosťou ale svojou príhodnosťou plniť funkcie prospešné jeho existencii. V tomto platí niekedy krátky okamih ako jediná skutočnosť a bezprostredný pôžitok ako jediný zmysel života. Život sa redukuje na teraz a tu. A hoci sa toto chápanie v našich pomeroch rozličným spôsobom modifikuje, predsa sa vyskytuje. Nie je zriedkavé, že mladému človeku je jedno, s kým ešte jeho partner žije. Krátkymi láskami niekedy mladí ľudia odreagúvajú pocit menejcennosti. Cítia, že iný sú lepší ako oni ,že majú úspech tam, kde ho oni nemôžu mať. Pre nich je „krátka láska“ viac ako žiadna. Zápas s pocitom menejcennosti je u nich vo veľkej miere zápasom o životné uplatnenie. Môže to viesť k vynikajúcim výkonom, ale môže sa aj vybíjať i neúčelne, tragicky pre osobnosť postihnutého. Pocity menejcennosti si kompenzujú „krátkymi láskami“ hlavne dievčatá, ktoré akoby sa chceli pomstiť všetkým ženám za svoju nedostatočnosť, nepriazeň osudu. Táto forma lásky býva niekedy aj svojráznou reakciou na niektoré nové črty spoločenského života, najmä emancipáciu žien. Ako odpoveď na ideológiu a prax hlásajúcu mužskú prevahu môžu sa niektoré ženy uchyľovať k pokusom uplatňovať ženskú prevahu. Môžu podľahnúť potrebe vziať hneď každú situáciu do rúk a neustále si overovať vlastnú cenu. Freud nazval takéto ženy typom, ktorý trpí komplexom „kastrácie“. Ide často o neurotickú reakciu. Diskutabilný je názor, že ak dvoch mladých ľudí spája niečo viac ako sexuálny styk, ak ich spája spoločná práca, záujmy, cieľ, ak mladí ľudia statočne pracujú, že im skutočne môže byť jedno, s kým sa ich partner ešte stýka. Sú taký, ktorým je to skutočne jedno. Nazdávam sa však, že väčšina z tých, ktorí tvrdia, že im je to ľahostajné, hrá komédiu a nehovorí pravdu. Rozhárané pomery v rodine, nedostatok lásky rodičov k deťom, trvalú citovú absenciu môže adolescent kompenzovať tým, že sa náruživo náhli od jedného partnera k druhému. Hľadá rodičov všade, aj u prostitútok, pretože sa mu zdá, že celý život nemal nič, ani len lásku. Telesná rozkoš je preňho často „bolestnou náhradou lásky“. Keďže každý takýto vzťah je poznačený len základným sexuálnym vybitím bez psychického kontaktu , nenachádza v ňom uspokojenie. To ho tlačí ďalej ,k novým hádam k lepším „láskam“. Kvantita sa však nemení automaticky na kvalitu. Množstvo stykov býva preto často obrazom fušerstva. Sexuálny život je jednou z najpodstatnejších stránok ľudského života. Môže ale nemusí byť cestou k šťastím naplnenému životu. Do značnej miery to závisí od nás, od nášho osobného chápania slobody a zodpovednosti. Aby sexualita spĺňala svoj cieľ, musíme k nej pristupovať zodpovedne a s rozvahou. Je teda priam tragické, keď sa sexualita oddeľuje od láskyplného vzťahu k druhému partnerovi. Stáva sa to tam, kde sexuálna slasť je vrcholom a cieľom zdanlivého šťastia, miesto toho, aby bola len jedným prostriedkom ku šťastiu. Táto neprirodzenosť zámeny cieľa a prostriedkov je obdobná zámene, keď u starých Rimanov potešenie a slasť z jedla boli hlavným cieľom ich bohatých hodov. Hodovníci si zajedli vybrané jedlá,v ústraní ich vyvrátili a potom pokračovali v hodovaní ďalej. Táto zámena je zhubná vtedy keď prevládne u väčšej časti populácie, čo vedie ku jej degenerácii. Mladá generácia vyrastá v nových podmienkach technicko-ekonomických i spoločenských. Domáha sa väčšej voľnosti ako generácie pred ňou. Podľa názoru odbornej verejnosti by rodičia mali podporovať tendencie, ktoré k tomu smerujú vrátane výchovy k vlastnej zodpovednosti mladých ľudí, ktorá ich robí dospelejšími. To však neznamená, že od určitého veku majú rodičia jednoducho prestať s výchovou detí že sa jednoducho vzdajú, ak dostanú bezočivú odpoveď, alebo naopak sprísnia svoj dohľad, zákazy, lebo si myslia, že by sa im situácia vyšmykla s rúk. Výchova nemôže znamenať nanútenie vlastnej vôle, ale neznamená ani vzdať sa kontroly. Výchova v tomto veku plnom problémov znamená predovšetkým hľadať cesty k vzájomnej dôvere, porozumeniu, odovzdaniu skúsenosti staršieho, znamená lásku a priateľstvo. Hoci je dobré mať deti, nestačí darovať im len život, dôležité je prijať ich, venovať im starostlivosť a lásku, vychovávať ich. Únik rodičov pred zodpovednosťou často prináša so sebou vážne poruchy osobnosti dospievajúceho dieťaťa. Kríza dôvery medzi dospievajúcimi a rodičmi je často príčinou amorálnych činov adolescentov. Rodičia chcú zachovať staré a mladí chcú utvoriť niečo nové. Rodičia by si však mali priznať pred svojimi dospievajúcimi deťmi aj vlastné chyby. Aj keď sú prejavy „krátkej lásky „odsúdeniahodné ,bolo by chybou verejne kritizovať a odsúdiť mladých jednostranne podľa biblickej šablóny. Pochopiteľne treba takéto prípady riešiť ale s taktom a s úsilím pomôcť. Moralizovanie nevedie k ničomu. V človeku je veľa tvorivej sily, jeden nedostatok môže nahradiť rozvinutím iných schopností. Mladý človek má už svoj rozum. V porovnaní s dospelými má obrovskú výhodu, pretože je presvedčený, že vie presne rozlíšiť čierne a biele. Vo všetkých životných situáciách bojuje za svoje základné právo–slobodu. Búriť sa proti „múdrosti dospelých“. Najmúdrejšie, čo dospelí môžu urobiť, je vypustiť mladých spod ochranných krídel, nechať ich lietať a dúfať, že nezabudnú na základnú pravdu, že sloboda znamená najmä zodpovednosť. Riešiť problém „krátkej lásky“ u tých, ktorí sa k nej utiekajú s pocitu osamelosti, zbytočnosti, nudy či úsilia emancipovať sa je veľmi ťažko. Možno odsúdiť to, že je človek lenivý a namiesto toho, aby si hľadal partnera, onanuje a sníva. Ale ťažko odsudzovať únik človeka. Krátka láska ponúka síce určitú možnosť prekonať vlastnícky egoizmus (ani jeden z partnerov si nemôže robiť nárok na druhého), ale túto možnosť sama likviduje popieraním skutočných ľudských vzťahov. Lebo kvantitu a kvalitu zážitkov, uspokojenia, aké človek dosiahne v dokonalom spojení, nemožno vôbec porovnať s pocitmi, aké prináša „krátka láska“. Dostávame sa k večnej otázke: „Čo je zmyslom života práca, peniaze, hmotný blahobyt, či láska?“ Sama láska málokedy stačila na to aby urobila človeka šťastným, ak sa súčasne s ňou nerozvíjali aj ďalšie jeho vzťahy k spoločnosti. Človek je osobitnou formou života. Biologicky prichádza na svet ako najbezmocnejší tvor, nadlho odkázaný na niečiu starostlivosť. Jeho ľudskou špecifickosťou sú vlastnosti, ktoré sa môžu rozvinúť len v spolužití s inými ľuďmi. V tejto súvislosti nechcem hovoriť o ničom inom ako o skutočnosti, že každé ľudské mláďa, ktoré prichádza na svet je len prísľubom starostlivosti ľudí okolo neho, ktorí ho naučia cítiť lásku a mať k nej zodpovedný vzťah. Dá sa povedať, že láska je súhrnom všetkého dobra. Jej podstata spočíva vo vzťahu k tomu druhému, ktorý sa prejavuje v konaní, činoch. K tomu činu sa môže každý z nás vzchopiť na základe vlastného rozhodnutia, vlastnej vôle. Láska nespočíva len v citoch, ale vo vzťahu. City lásku len sprevádzajú. Láska je vždy spojená s úsilím. Bez námahy k láske nedospejeme. A taká láska potom budí (indukuje) lásku v tom druhom. Život človeka má byť plný. Všetko v ňom má byť veľké. Ak láska, tak láska skutočná nie hocičo. Ak priateľstvo, tak ozajstné, nie klam. Takto žijú tí šťastný ľudia, ktorí sa neuspokoja s málom. To znamená, že nežijú len pre seba...

tu sa nachádzaš :

Epizodický vzťah

najnovšie príspevky :

možnosti

online účastníci :

hľadanie :

odkazy :

blog dňa :

citát dňa :

štatistiky :