Dve stránky sveta

1. Krištof	13. 10. 2011, 20:30
Je nutné vysvetľovať si veci len v rámci biologických a fyzikálnych oblastí? Alebo jestvujú tiež iné, naturalizmom potláčané, jemnejšie oblasti a súvislosti aj každodenného života? Vychádzam z toho, že veci majú aj iné ako len povedzme biologické významy. Napríklad estetika, estetická rovina. Máme hlasivky a pomocou nich sa môžeme dorozumievať, rozprávať, čo má povedzme aj biologický význam. Avšak k našim hlasivkám patrí aj spev, spievanie (a k nemu zas hudba). Toto mi zišlo na um, keď som bol raz v meste na vianočnom koncerte, na ktorom spevácky zbor spieval koledy. Pomocou hlasiviek a spevu teda napríklad spievame Bohu. Alebo tanec, tanec je potenciálne čosi estetické, ba vznešené, nemá primárne biologickú funkciu, lež estetickú, spoločenskú a pod. To nie je to isté, ako keď "spievajú" a "tancujú" tvory z ríše zvierat, už len preto, že u nich je to v princípe inštinktívne, nemá to pre ne estetický ani duchovný význam, nemajú vyššie city a pod. Samozrejme, samotní ľudia vnímajú aj spev vtákov - "vtákov nebeských" - romanticky, esteticky... Podobne vnímame napríklad dúhu. Teda dúha pre nás nie je len fyzikálny jav, lež aj jav krásy, inšpiruje (a môže mať aj náboženský význam, pozri Gn 9, 12-15). Napokon ani farby na maliarovom plátne nevníme len fyzikálne, lež vnímame samotný umelecký obraz. Podobne Mesiac či hviezdy na oblohe... Alebo hoc aj ľudské zuby. Predstavte si, že by mal človek zuby ako gorila alebo tiger. Chceli by ste takého partnera? Tak či onak, aj zuby môžeme vnímať z estetického hľadiska. Máme však tiež rozum a tvorivosť, aby sme prípadné nedostatky v akejkoľvek oblasti, napr. stomatologickej, mohli korigovať. Alebo krása, o ktorej hovoria fyzici a matematici. Steven Weinberg (1992) venoval celú kapitolu vysvetľovaniu toho, ako fyzici použili kritériá krásy a elegancie na formulovanie správnych zákonov. Teoretický fyzik Alan Guth povedal, že kalibračné teórie elementárnych častíc boli na začiatku "motivované najmä ich matematickou eleganciou". Pritom vo vede platia prísne kritériá, nejde o nejakú subjektivitu. Okrem toho nie všetka krása je subjektívna, má aj svoje objektívne aspekty. William Hogarth v knihe The Analysis of Beauty (Analýza krásy) napísal, že určujúcou črtou krásy či elegancie je "jednoduchosť v mnohorakosti". A práve to objavili aj vedci - svet, kde najzákladnejšia jednoduchosť (málo princípov) umožňuje povstať enormnej zložitosti (veľa foriem). Dokonca aj také veci ako neviditeľné fyzikálne zákony a matematiku považujú mnohí vedci za krásne. "Vo fyzike nachádzame priam záhadný stupeň harmónie, symetrie a proporcionality," povedal fyzik, matematik a filozof Robin Collins. Ešte aj spomínaný Weinberg, sám ateista, pripustil, že "príroda sa niekedy zdá byť krajšia, než je to nevyhnutne potrebné". Súhlasí Boris_I., Petrana

2. Boris_I.	13. 10. 2011, 22:55
Clovek a uz jeho predok si ulahcovanim zivota stale viac a intenzivnejsie uvedomoval svet okolo seba a zacal okrem samotneho spoznavania vytvarat aj abstrakcie. Abstraktne myslenie je jadrom umenia, ktorym vyjadrujeme manifest zivota. A krasu vnimame stale intenzivnejsie vdaka stale jemnejsiemu sposobu myslenia. Pochybujem, ze praclovek vnimal krasu prirody tak isto, kto clovek dnesny   Súhlasí Petrana

3. Krištof	⇑    13. 10. 2011, 23:21
Praveké jaskynné maľby, sošky zo slonoviny, farebné korále, píšťalky a ďalšie artefakty svedčia o estetickom vnímaní už vtedajších ľudí. Samozrejme, neskôr sa táto stránka zvýrazňovala ;-) Súhlasí Boris_I., Petrana, Ónya

4. Boris_I.	⇑    13. 10. 2011, 23:22
a zdokonalovala.

5. Krištof	⇑    13. 10. 2011, 23:25
Jasné, taký Michelangelo bol už na inej úrovni ;-)

6. Ónya	⇑    13. 10. 2011, 23:36
Krištof, ..jasne že sa nedá porovnávať doba kamenná so stredovekom,.. teda pravek, paleolit a neolit mali svoju kultúru a ľudský vývoj tisíc rokov spel k dokonalosti ..a poznali veci , ktoré súčasná civilizácia len technicky zdokonaľuje (teraz sa nebavím o tých mimoriadne vyspelých kultúrnYch civilzáciách ) ..vlastnme naša civilizácia pokročila vo svojom vývoji najviac technicky. Mám dojem , že degeneruje.

7. Krištof	13. 10. 2011, 23:44
Ónya, napr. aj ty máš inšpirujúci avatar ;-) Súhlasí Ónya, feex8

9. Ónya	⇑    13. 10. 2011, 23:48
ty máš zase takú úžasnú rodinku Simpsonovcov..)  .. napr. aj taká jedna čierna bodka správne-kompozične umiestnená na bielej ploche , má svoju estetičnosť..dokonca sa to považuje za kus umenia..)) Súhlasí Krištof

11. Krištof	⇑    14. 10. 2011, 14:30
Na tomto obrázku Simpsonovcov sa mi páči, že deti - Bart a Liza sú tam veľkí, dospelí a ich rodičia - Homer a Marge sú malí, deti. Homer drží akoby bábiku - asi najmladšiu Maggie ako bábätko ;-)

10. Ónya	⇑    13. 10. 2011, 23:50
ďakujem Krištof..mám rada divý mak )))

8. Krištof	13. 10. 2011, 23:45
Idem už, dovi Súhlasí Ónya

12. Krištof	14. 10. 2011, 14:38
Tak ešte some music, Patrick Swayze - She's Like The Wind zatvoriť http://www.youtube.com/watch?v=c3G6ZDq1E4Q  A niečo veselšie, už trochu starší disco hit - Absolutely Everybody od Vanessa Amorosi zatvoriť http://www.youtube.com/watch?v=GgXTBqiKE3k

13. J.Tull	14. 10. 2011, 19:23
zatvoriť http://www.youtube.com/watch?v=b-u4rm_LVPc  zatvoriť http://www.youtube.com/watch?v=GD3VsesSBsw  zatvoriť http://www.youtube.com/watch?v=KNGafGBTC7A    Súhlasí Krištof

14. J.Tull	15. 10. 2011, 16:58
"Umenie patrí ľudu. Musí mať najhlbšie korene v širokých vrstvách pracujúcich. Tie mu musia rozumieť a milovať ho. V ich cítení, myslení a úsilí ich musí spájať a zušľachťovať. Musí v nich vytvárať a rozvíjať umelcov." Lenin

15. J.Tull	16. 10. 2011, 12:07
"Bez umenia môžeme živoriť, ale žiť bez neho nemôžeme" Wolfgang Hutt Umenie nie je len obraz, hudba, kniha, architektúra ... Sprevádza človeka na každom kroku. Od bytového zariadenia, celkovou atmosférou našich domovou, cez obchody, reštaurácie, ako sú projektované a realizované naše sídliská, dediny, mestá ... všade tam, kde sa človek stretáva s človekom, až po diela, ktoré priamo označujeme ako "umenie". Vždy ide o vzťah človeka k človeku, k človečenstvu ... Umenie vyžaduje aktívny prístup a dokáže meniť človeka v jeho podstate. Dokáže ho zaktivizovať do "boja" za lepší svet. Rozvíja jeho schopnosť súcitiť, robí ho vnímavejším. Umenie sa k nám prihovára, ale jeho reči sa tiež musíme učiť. V dnešnom svete sa však dá hovoriť skôr o antiumení, ktoré všetko prehlušuje, "zabíja" cit, otupuje, učí k pasivite, učí nemyslieť ... Nielen zdravie, vzdelanie, ale i umenie sa stáva pre bežného človeka nedostupným ...

16. Krištof	18. 10. 2011, 13:19
Dá sa povedať, že estetika či umenie sprevádza človeka kdekoľvek, ale sú tu predsa aj tie všednejšie, "prozaickejšie" stránky... ;-)