hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  filozofia  /  téma

Dostojevskij nielen pre Slušného človeka...

príspevkov
11
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 11.11.2015 13:55 J.Tull
posledná zmena 25.11.2015 22:24
1
11.11.2015, 13:55
F. M. Dostojevskij Bratia Karamazovovci

„Počúvaj ma: vybral som si iba deti preto, aby to bolo presvedčivejšie. O ostatných ľudských slzách, ktorými je presiaknutá zem od kôry až po stred, sa ani slovkom nezmieňujem, náročky som si zúžil tému. Som mizerný hmyz a s hlbokým ponížením sa priznávam, že vôbec nerozumiem, prečo je všetko také, aké je. Ľudia si to teda zavinili sami: dostali raj, zachcelo sa im slobody a ukradli nebesám oheň, hoci dobre vedeli, že budú nešťastní; preto ich netreba ľutovať. Och, podľa mňa, podľa môjho úbohého pozemského rozumu viem len to, že utrpenie jestvuje, že vinníkov niet, že všetko vychádza jedno z druhého priamo a prosto, že všetko plynie a vyrovnáva sa – ale veď to sú len euklidovské táračky, veď ja to viem a nemôžem pristať na to, aby som žil podľa nich! Čo mám z toho, že vinníkov niet a ja to viem – ja potrebujem odplatu, lebo inak sa skántrim. A odplatu nie voľakde a voľakedy v nekonečne, ale už tu, na zemi, aby som ju videl na vlastné oči. Veril som a chcem to vidieť, a ak v tom čase už budem mŕtvy, nech ma vzkriesia, lebo by bolo veľmi nespravodlivé, keby sa to všetko odohralo bezo mňa. Veď som netrpel preto, aby som sebou, svojimi zločinmi a utrpením pohnojil dakomu pôdu pre budúcu harmóniu. Chcem vidieť na vlastné oči, ako si laň ľahne vedľa leva a ako zavraždený vstane a objíme sa so svojim vrahom. Chcem byť pri tom, keď sa zrazu všetci dozvedia, prečo bolo všetko práve tak a nie inak. Táto túžba je základom všetkých náboženstiev na svete, a ja som veriaci človek. Lenže sú tu deti, a čo si v tomto prípade počať s nimi? To je problém, ktorý nie som schopný vyriešiť.
none
2

1. J.Tull 11.11.2015, 13:55

F. M. Dostojevskij Bratia Karamazovovci

„Počúvaj ma: vybral som si iba deti preto, aby to bolo presvedčivejšie. O ostatných ľudských slzách, ktorými je presiaknutá zem od kôry až po stred, sa ani slovkom nezmieňujem, náročky som si zúžil tému. Som mizerný hmyz a s hlbokým ponížením sa priznávam, že vôbec nerozumiem, prečo je všetko také, aké je. Ľudia si to teda zavinili sami: dostali raj, zachcelo sa im slobody a ukradli nebesám oheň, hoci dobre vedeli, že budú nešťastní; preto ich net...

11.11.2015, 13:56
Opakujem po stý raz – otázok je veľmi veľa, ale ja som si vybral iba deti, lebo u nich je nevyvrátiteľne jasné to, čo chcem povedať. Počúvaj: ak všetci musia trpieť, aby utrpením vykúpili večnú harmóniu, povedz mi, prosím ťa, čo s tým majú spoločné deti? Je naskrze nepochopiteľné, prečo museli trpieť aj ony a prečo by mali utrpením vykupovať harmóniu. Prečo sa aj deti dostali medzi materiál, aby pohnojili čiusi budúcu harmóniu? Chápem solidaritu ľudí v hriechu, chápem aj solidaritu v odplate, ale naskrze nie solidaritu v hriechu, vzťahujúcu sa aj na deti; a ak je naozaj pravda, že deti sú solidárne so svojimi otcami vo všetkých ich zločinoch, potom to už nie je pravda z tohto sveta a je pre mňa nepochopiteľná. Dajaký vtipkár by mohol povedať, že dieťa aj tak vyrastie a ešte veľa hriechov napácha, ale ten chlapec predsa nevyrástol, lebo keď mal osem rokov, dali ho roztrhať psom. Och, Aľoša, ja sa nerúham! Chápem, ako to musí otriasť svetom, keď všetko na nebi i pod zemou splynie v jediný chválospev a všetko živé i to čo kedy žilo, zvolá: „Si spravodlivý Pane, lebo zjavili sa tvoje cesty!“ Potom, keď sa matka objíme s katanom, čo dal jej syna roztrhať psom, a všetci traja zvolajú so slzami: „Si spravodlivý, Pane“, to už bude, pravdaže, koruna poznania a všetko sa vysvetlí. Lenže práve v tom je háčik, že ja toto nemôžem akceptovať. A kým som na zemi, ponáhľam sa podniknúť vlastné kroky. Vieš, Aľoša, možno sa naozaj stane, že ak sa dožijem tej chvíle, alebo vstanem z mŕtvych, aby som bol jej svedkom, že aj sám nebodaj zvolám spolu so všetkými pri pohľade na matku, objímajúcu sa s katanom svojho dieťaťa: „Si spravodlivý, Pane!“; lenže ja to nechcem v tej chvíli zvolať. Usilujem sa zabezpečiť proti tomu, kým je čas, a preto sa úplne zriekam najvyššej harmónie. Nie je hodna kvapky sĺz čo aj len toho jediného utýraného dieťatka, ktoré sa bilo pästičkou do pŕs a v smradľavej diere prelievalo svoje nevykúpené slzičky v modlitbe k „pánbožkovi“! Nie je hodna preto, lebo jeho slzičky zostali nevykúpené. Ale musia byť vykúpené, inak nemôže byť ani harmónia.
none
3
11.11.2015, 13:56
Lenže ako, čím ich chceš vykúpiť? Je to vôbec možné? Vari tým, že vinníkov stihne pomsta? No načo je pomsta, načo mi je peklo pre trýzniteľov, čo tu môže napraviť peklo, keď deti sú už umučené? A akáže harmónia, keď je peklo? Ja chcem odpustiť, chcem objať, ale nechcem, aby ďalej trpeli. A ak sa utrpením detí má doplniť suma utrpení, ktorá je potrebná na zaplatenie za pravdu, nuž vopred tvrdím, že celá pravda nestojí za to. Napokon ani nechcem, aby sa matka objímala s katanom, ktorý dal jej syna roztrhať psom! Nesmie mu odpustiť! Ak chce, môže odpustiť za seba, môže trýzniteľovi odpustiť svoje nesmierne materinské utrpenie; ale utrpenie svojho roztrhaného dieťaťa nemá právo odpustiť, nesmie odpustiť trýzniteľovi, aj keby mu odpustilo samo dieťa! A ak je tak, ak nesmú odpustiť, kde je tu harmónia? Jesto na celom svete bytosť, ktorá by mohla a mala právo odpustiť? Nechcem harmóniu, z lásky k ľudstvu ju nechcem. Radšej chcem, aby utrpenia zostali nepomstené. Radšej zotrvám pri svojom nepomstenom utrpení a neuspokojenom rozhorčení, aj keby som nemal pravdu. A privysokú cenu stanovili za harmóniu, vôbec nám nestačí mešec na také vstupné. Preto sa ponáhľam svoju vstupenku vrátiť. A ak mám v sebe dáku česť, som povinný vrátiť ju čo najskôr. To aj robím: Ja neodmietam Boha, Aľoša, ja mu len čo najúctivejšie vraciam vstupenku.“
„To je vzbura,“ ticho so sklopenými očami prehovoril Aľoša.
„Vzbura? Nerád počujem od teba to slovo,“ s úprimným pohnutím povedal Ivan. Vari sa dá žiť vo vzbure, a ja chcem žiť. Povedz mi dorovna, vyzývam ťa – odpovedz mi: predstav si, že ty sám by si staval budovu ľudského údelu s konečným cieľom urobiť ľudí šťastnými, dať im napokon mier a pokoj, ale v záujme toho by bolo nevyhnutné a bezpodmienečne potrebné umučiť iba jedno jediné drobné stvoreniatko, práve to dieťatko, čo sa bilo pästičkou do pŕs, a na jeho nepomstených slzičkách položiť základy tej budovy – bol by si ochotný za týchto podmienok byť jej staviteľom? Odpovedz ale neklam!“
„Nie, nebol by som ochotný,“ ticho preriekol Aľoša.
„A môžeš pripustiť myšlienku, že ľudia, pre ktorých by si staval, by sami boli ochotní prijať šťastie, založené na bezdôvodne preliatej krvi malého mučeníka, a s týmto vedomím by zostali naveky šťastní?“
none
4
11.11.2015, 20:11
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
Krása zachrání svět

Říká-li se, že člověk v životě neumírá jen jednou, pak to obzvlášť platí pro život ruského spisovatele Dostojevského. Narodil se roku 11. listopadu 1821 v Moskvě a zemřel 28.1. 1881 v Petrohradě. V dubnu 1849 byl jako mladý muž zatčen pro svoje členství v ilegálním socialistickém hnutí a v prosinci odsouzen k smrti zastřelením.
Právě když měl zaznít smrtící výstřel, došla zpráva o tom, že mu car dal milost.

Dostojevskij vnímal tuto milost jako své nové zrození, a to i navzdory tomu, že nebyl propuštěn na svobodu, ale deportován na Sibiř na nucené práce. Z pracovního tábora byl propuštěn ještě před vypršením trestu, v sibiřském vyhnanství však musel zůstat až do roku 1859.
Pracovní tábor a otřesné zážitky z něj popsal v knize Zápisky z mrtvého domu, která vyšla v roce 1861. Po návratu domů následovala léta nesmírně bohaté literární činnosti, strávená v Rusku i v zahraničí.

Na fasádě jednoho domu ve Florencii proti Pallazo Pitti je umístěna kamenná deska s informací, že zde tento velký Rus pracoval na svém románu Idiot.

V tomto románě se nachází jedna z klíčových vět jeho díla: „Krása zachrání svět.“

Alexandr Solženicyn, jehož osud se podobá osudu Dostojevského, neboť stejně jako on strávil dlouhá léta v sibiřském gulagu, citoval tuto větu ve svém proslovu proneseném za jeho vynucené nepřítomnosti v roce 1970 ve Stockholmu u příležitosti udělení Nobelovy ceny.
👍: J.Tull
none
5
11.11.2015, 20:13
Krátce před smrtí dokončil Dostojevskij své hlavní dílo Bratři Karamazovi. V každé mužské postavě, jež zde vystupuje, počínaje věčně zasmušilým Ivanem až po andělského Aljošu, autor zřejmě vyjádřil něco ze své osobnosti. Znal velmi dobře hlubiny a tajemná zákoutí lidské, zejména ruské duše.

V tomto románu se také nachází legenda o velkém inkvizitorovi, jenž se sebevědomě postaví nečekaně se navrátivšímu Ježíši Kristu.
Vylíčení nočního setkání Krista a kardinála inkvizitora v sevillském žaláři patří k nejpůsobivějším pasážím světové literatury
o napětí mezí mocí a láskou.
Inkvizitor Kristu vyčítá, že svobodu a lásku, které hlásal, dokážou ve svém životě realizovat pouze vyvolení. Kristus ho mlčky vyslechne a pak starce políbí na bezkrevné rty. Polibek mužem otřese, avšak nepromění jej.
Otevře dveře žaláře a řekne: „Jdi a už se nikdy nevracej!“ Navzdory tomu – tak praví legenda – je láska silnější než cokoli jiného.
👍: J.Tull
none
6
12.11.2015, 11:26
Karola, súhlasím, ale nešlo mi o Dostojevského ako spisovateľa. Túto tému som vytvoril ako reakciu na tvrdenie Slušného človeka:
„Boh bude spravodlivo súdiť každého človeka a tým napraví všetky krivdy.“ odkaz príspevok „13“
Podobne reagujú mnohí kresťania, ospravedlňujú (dočasné) zlo, utrpenie... spravodlivosťou, trestom, odmenou... ktorá sa zavŕši posledným súdom a bude trvať večne...
Volil som tento spôsob, filozofické myšlienky (preto je téma v tejto kategórii) tohto veľkého spisovateľa, lebo korešpondujú z mojim zmýšľaním a už predtým som „prácne“ odpisoval z jeho knihy, takže mi bolo jednoduchšie len pricapiť, zopakovať... prilepím ešte z legendy o veľkom inkvizítorovi... hoci pochybujem, že Slušný človek, alebo hociktorí z „našich kresťanov“ budú, nie že relevantne, ale vôbec, reagovať...
none
8

6. J.Tull 12.11.2015, 11:26

Karola, súhlasím, ale nešlo mi o Dostojevského ako spisovateľa. Túto tému som vytvoril ako reakciu na tvrdenie Slušného človeka:
„Boh bude spravodlivo súdiť každého človeka a tým napraví všetky krivdy.“ http://www.diskusneforum.sk/tema/boh-noveho-zakona-nie-je-nicim-inym-nez-bestiou príspevok „13“
Podobne reagujú mnohí kresťania, ospravedlňujú (dočasné) zlo, utrpenie... spravodlivosťou, trestom, odmenou... ktorá sa zavŕši posledným súdom a bude trvať večne...
Volil som tento spôsob, ...

12.11.2015, 21:42
prepáč Tull., to tvrdenie sl.človeka v nadväznosti s tvojou témou som si nepostrehla ..
none
9

8. 12.11.2015, 21:42

prepáč Tull., to tvrdenie sl.človeka v nadväznosti s tvojou témou som si nepostrehla ..

13.11.2015, 09:09
Karola, nemáš sa za čo ospravedlňovať... ...mal som uviesť svoj zámer hneď na začiatku... ostatní, okrem Slušného človeka, by sa predsa len veľmi ťažko mohli dovtípiť o čo mi ide...
none
7
12.11.2015, 11:26
... Človek odvtedy, čo zostal slobodný, nemá trvalejšej a mučivejšej starosti, ako čo najskôr nájsť toho, komu by sa klaňal. Ale človek hľadá niečo, čo je už nesporné, natoľko nesporné, že všetci ľudia naraz prejavia ochotu všeobecne sa mu klaňať. Lebo starosť, ktorou sa umárajú tieto úbohé tvory, nie je len v potrebe nájsť to, pred čím sa skloním ja alebo niekto iný, ale nájsť niečo také, čomu by uverili všetci a začali by sa mu klaňať, no rozhodne všetci spolu. Táto potreba všeobecnosti klaňania sa je najväčšou trýzňou každého jednotlivého človeka i ľudstva ako celku od začiatkov vekov. Pre všeobecné klaňanie bojovali ľudia proti sebe mečom. Vytvárali si bohov a vyzývali sa navzájom: Zavrhnite svojich bohov a príďte sa klaňať našim, inak vás čaká smrť, vás i vašich bohov!
A tak bude do skonania sveta, ba i potom, keď na svete vymiznú aj bohovia – ľudia sa jednako budú koriť modlám. Ty si poznal /Ježiš .../, nemohol si nepoznať toto základné tajomstvo ľudskej prirodzenosti, ale odvrhol si jedinú absolútnu zástavu, ktorá sa Ti ponúkala a ktorou si mohol všetkých donútiť, aby sa Ti klaňali ako nespornému – zástavu chleba pozemského, a odvrhol si ju v mene slobody a chleba nebeského. Pozri však, čo si urobil ďalej. A znova všetko v mene slobody! Vravím Ti, že človeka zo všetkého najviac trápi starosť, ako nájsť toho, komu by čím skôr odovzdal ten dar slobody, s ktorým sa toto nešťastné stvorenie rodí: Ale vládu nad slobodou ľudí získa ten, kto uspokojí ich svedomie ...
none
10
14.11.2015, 18:09
Slušný človek, okrem tejto témy máš reakciu i v odkaz
none
11
25.11.2015, 22:24
J.Tull, mohol by si písať trochu viac štrukturovanejšie / prehľadnejšie. V podstate tu reagujem na tvoju 512 v odkaz

RE „Udalosti exodu, tak ako sú opísané v Biblii, mali význam z hľadiska Hebrejov... ostatný svet bol nimi nedotknutý a to včítane Egypťanov, v tom zmysle, že si žiadne ponaučenie z nich nezobrali a ich kultúra, zvyky, náboženstvo... pretrvala ďalších tisíc “:
>>>>>
Ale veď to nebolo cieľom,zámerom. Ich svet mal ostať bez zmeny, mali ostať v otroctve hriechu. Oslobodení z hriechu mali byť len Hebrejci, i keď to sa tiež nakoniec moc nepodarilo. Ale o tom som písal už inde, že stará zmluva / mojžišova zmluva je len náznakom budúcich / dokonalejších / dokonalých vecí.

RE „najväčšou bolesťou akú si viem predstaviť, je bolesť matky nad utrpením svojho dieťaťa ...“
>>>>>
Priznávam,že pre matky to bolo tvrdé. Pre ne to bola nezmyselná smrť, lebo nechápali jej význam / dôvod. No musím sa silno ohradiť voči tvojmu textu v tejto časti. Naznačuješ snáď, že ich smrť určite nemala žiadny zmysel v porovnaní s napr. Sokratesom, G. Brunom? To je ale tvoj pohľad, tvoja perspektíva, ktorou hodnotíš realitu, ktorou nekompromisne spochybňuješ iný pohľad. Slovami „je iné, keď človek trpí, zomiera pre svoju vieru, svoju pravdu “ relativizuješ všetko, čo je absolútne, lebo pritom hľadíš len na svoju, svoju, svoju a len svoju. Mimochodom, aký význam malo zomrieť za pomýlenú vieru nemeckých vojakov v Hitlera? A čo keď sa narodili práve preto, aby zomreli ako prvorodení v Egypte?

Zatiaľ toľko, dokončím v ďalšom príspevku.
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 114 752 B vygenerované za : 0.107 s unikátne zobrazenia tém : 36 186 unikátne zobrazenia blogov : 538 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

Chránený v Otcovi Veď aj Kristus raz trpel za hriešnikov, spravodlivý za nespravodlivých, aby nás priviedol k Bohu, keď bol podľa tela usmrtený, ale Duchom oživený. 1 Petra 3,18 Môžem vám ukázať krásny obraz Božej lásky k vám v príbehu o Danielovi...

citát dňa :

Úspech v manželstve nezáleží len na tom, aby sme našli toho
pravého partnera, ale hlavne na tom, aby sme my sami boli tou pravou osobou.