Dnes 18.4. má sviatok svätý Konrád(ktorý túžil po pokoji, rozjímaní, ale jeho cesta bola iná - vrátnik a neustály pohyb ľudí)

18. apríl
Konrád z Parzhamu
Sedemdesiatšesť rokov sa dožil svätý Konrád z Parzhamu, ktorého život je ako krásna rozprávka o anjelovi. Narodil sa v Dolnom Bavorsku v roku 1818 v rodine desiatich detí. Mama ho viedla k náboženstvu. Od šiestich rokov chodil do školy pol hodinu peši tam a polhodinu späť cez polia a lúky. Čas pri chôdzi si krátil modlením sa ruženca.
Bol malý, mal šesť rokov a ľudia na ulici o ňom vraveli: "Bude svätý."
A Konrád sa stal svätým. V štrnástich rokoch mu zomrela matka, v šestnástich otec. Ďalej ho vychovávali staršie sestry. Najprv pracoval na majetku, ale takým spôsobom, akému málokto rozumel. Celé noci sa modlieval a v zime, keď nebolo toľko roboty, chodil každý deň na omšu. Vo svojej izbe mal oltár zasvätený Panne Márii. Túžil po užšom splynutí s Bohom, preto sa so sestrami dohodol a vstúpil do kláštora ku Kapucínom. Tu sa tešil na život v tichosti a v skrytosti pred rušným svetom. Lenže Boh chcel inak.
Po zložení rehoľných sľubov ho predstavení vymenovali za vrátnika v kláštore najväčšieho pútnického miesta v Bavorsku - v Altöttingu. Vrátnikom bol štyridsaťjeden rokov. Taký dlhý čas Konrád v lete slúžil na bráne osemnásť hodín a v zime šestnásť hodín denne.

Prijímal pútnické výpravy, rozdával hladným deťom chlieb, opatroval žobrákov, chodil po kňazov, ku ktorým chodili veriaci hriešnici na spovede. V kláštore málokedy nezvonil zvonec na bráne. Návšteva striedala návštevu. A Konrád mal zakaždým milý úsmev a bol ochotný pomôcť ľuďom. On, čo túžil po samote s Bohom, bol v jednom kuse v spoločnosti ľudí. Vybavoval ich žiadosti skôr, ako ich povedali, lebo mal dar jasnovidectva.
Na prijímanie chodil každý deň o pol piatej ráno, aby sa cez deň nezdržiaval. Brána kláštora sa stala dôležitou ustanovizňou milosrdenstva. Cez bránu vchádzali hriešnici a vychádzali vyspovedaní veriaci. Konrád sa nikdy na nikoho nehneval. Šíril pokoj a lásku. Raz mu tulák hodil k nohám polievku, ktorú mu doniesol z kuchyne, že také pomyje jesť nebude. Konrád pozbieral črepy z taniera a poprosil tuláka, aby počkal, že mu donesie inú polievku. Rozdával hladným vlastné porcie jedla. Ak mu chceli dať bohatší návštevníci almužnu, tú odmietal so slovami: "Nič nepotrebujem, mne stačí svätá chudoba."
Až raz v službe na bráne zastihla Konráda jeho smrť. V to aprílové ráno nastúpil na zvyčajnú službu. Prišlo sem sedem pútnických výprav, ale Konrád si musel ísť ľahnúť do cely, lebo cítil, že zomiera. Bratia sa pri ňom modlili spolu s ním, ale potom odišli za povinnosťami. Zostal na smrteľnej posteli sám. Na bráne vyzváňal zvonec. Nemal kto otvoriť. Konrád vstal z posledných síl zo smrteľnej postele. Zobral sviečku a prišiel až na bránu, kde stále zvonili pri dverách. Otvoril ich a bezvládne odpadol.
Keď ho uložili späť na smrteľné lôžko, na veži zvonil zvon na Anjel Pána. Konrád sa usmieval. Aj v hodine smrti si na sto percent splnil svoju vrátnickú povinnosť tak, ako ju z Božej vôle plnil predtým štyridsaťjeden rokov.
zdroj: životopisy svätých

PS: Svätý Konrád modlí sa za nás u Pána Ježiša. Saint Conrad pray for us.

odkaz

1,........keď už u šesťročného bolo zrejme,že bude svätý,....tak to má už vyhraté.
Ale ,ja som viac ako presvedčený,že Boh bude mať na to iný názor. Je síce pravda,že ľudia vyhlasujú niektorých za svätých,aj sami sa tak môžeme cítiť ,....ale konečné slovo povie Boh. Nie je dobré preberať si jeho kompetencie. Iba nerozumní tak robia.
Z histórie je zrejme,že niektorí "svätí" boli vrahovia,smilníci,trávičí,násilníci,klamári a podobne. tých dôkazov je neúrekom.