+ zobrazovať podrobnosti o téme

- nezobrazovať podrobnosti o téme

zimný servis · predpovede pre regióny · graf vývoja teplôt · vyhliadka na 10 dní

1. Ónya	6. 2. 2010, 14:23
Veľa nás je takých, čo už majú jedno manželstvo za sebou, a sú z neho deti , ktoré ešte nestoja na vlastných nohách. Ak si jeden z rodičov nájde nového partnera a po čase by chceli spolu žiť , vzniká tu nemalý problém - ako ho príjmu vlastné deti. Uvedomiť si fakt že "tvoje -moje deti " budú naše deti . Je to ozaj na dospelom ako tento prvý krok vyrieši , ..vytvoriť si vzťah k "cudzím " deťom nie je jednoduchý, niekedy sa to ani nepodarí, niekedy to trvá dlho a niekedy prekvapivo si hneď padnú do oka a sú kamaráti,.. druhá strana mince je, ako presvedčiť "vlastné " deti, že nie sú o nič ukrátené, že im nikto neberie otca / mamu. Pochybnosti, pocity krivdy a beznádeje môžu zažívať nielen deti, ale aj dospelí. Ćasto práve dospelí nemajú jasno v tom, aký vzťah vlastne k deťom svojho partnera majú...aj ich vzťah k deťom potrebuje čas. Niekedy nového partnera " nevlastné deti" nevedia vnútorne prijať do svojej " rodiny, dospelí sú zase bezradní, lebo nevedia do akej miery majú zasahovať do ich výchovy, ..a ak sú deti u obidvoch partnerov ako sa budú vzájomne znášať ..ako vychovávať ? Čo ak partneri ich začnú deliť na "moje - tvoje deti" ? ..je dobré stavať sa do role koho - kamaráta , či "biologického" rodiča...v akej pozícii je najlepšie byť ? Nebudú sa deti pozerať na nového partnera ako na votrelca ? Táto problematika je veľmi chúlostivá do istej miery niekedy neriešiteľná. Zaujímal by ma váš názor...

5. leila	⇑ 6. 2. 2010, 16:15
...ak sa zamiluješ do partnera ktorý žije v spoločnej domácnosti s dieťatom /čiže dieťa poznáš/ , tak sa v celku prirodzene ,,zamiluješ" aj do samotného dieťata, pretože je odrazom muža/ženy, ktorú ľúbiš... a ak by ťa aj také dieťa hneď ,,neprijalo" tak práve vďaka tvojmu prístupu a láske sa to väčšinou vždy zmení...

6. Veronika Hadobásová	⇑ 6. 2. 2010, 17:07
Závisí aj od toho ako to to dieťa vníma.

7. leila	⇑ 6. 2. 2010, 17:10
..veronika, ale ja si myslím, že energia človeka je aj vďaka vyspelejším energetickým pochodom silnejšia, takže tak ako sa zachová rodič, partner, tak na to dieťa bude reagovať. ide už len o to, zostať trpezlivý...

8. Veronika Hadobásová	⇑ 6. 2. 2010, 17:16
leila vo vädčine prípadoch hej ale čo ak sa to dieťa nevie s tým vyrovnať trebarz tri roky? Súhlasí Ónya

9. leila	⇑ 6. 2. 2010, 17:19
...hovoríš o dieťati ktoré je inteligentnejšie než nový rodič ktorý je okrem iného doslovný magor, tam je to ťažké....ja hovorím o normálnom človeku ktorý dokáže milovať a taký má šancu na úspech veľmi rýchlo.

10. Ónya	⇑ 6. 2. 2010, 18:02
leila..nie je to celkom tak, nejde to niekedy "prirodzene sa zamilovať " do cudzieho dieťaťa ver že nie.

11. leila	⇑ 6. 2. 2010, 18:03
...v tom prípade je taký človek sám nejak vnútorne nedocenený, žiarli, alebo má predsudky.

15. Ónya	⇑ 6. 2. 2010, 18:37
leila je to veľmi individuálne, sú deti, ktoré majú rodiča len pre "seba"..neprijmú nikoho iného, mojim kamarátkam vlastné deti rozbili vzťah, doslova "partnera" vyštvali svojim chovaním sa k nemu. Nehovorím o tom, ak má partner tiež deti -ako sa budú vzájomne tieto "spoločné " deti znášať. Tiež je niekedy riziko "zabývať" si niekoho doma, koho si síce myslíme že poznáme ale nepoznáme . Bol dávno jeden prípad, .. rozvedená sa znova vydala, lebo partner si výborne rozumel s jej dcérami a oni dvaja detto. Po čase sa z neho vykľul pedofil - zneužíval jej obidve neplnoleté dcéry. A tak ďalej --sú aj pekné príbehy o tom ako "nový" partner bol lepší ako vlastný rodič a pod.

20. Ónya	⇑ 6. 2. 2010, 20:22
11/ leila...nemôžem s tebou súhlasiť..na to ..aby sa k partnerovmu dieťaťu vytvoril pekný vzťah - naučiť sa ho mať rád, je dosť zložité..na to sú potrebné "iné základy" ..nie je to o vnútornom nedocenení či žiarlivosti a pod., ..podstata toho tkvie v niečom inom, nielen v prístupe dieťaťa k novému "zjaveniu" u rodiča ale aj opačne to platí..Nájsť si spôsob a cestu prekonať prvé prekážky.. už ja malé deti majú svoju povahu.

12. piskotka	⇑ 6. 2. 2010, 18:22
ahoj onya,je to otazka,na ktoru neexistuje jednoznačna odpoved,zamilovať sa to sa naozaj može stať kazdemu,ja si myslim,že ak sa najdu dvaja ludia,ktorí si rozumeju vo všetkých ostatnych otazkach,deti nebudu problem,ak dotyčny lubi naozaj,nemože lubiť mna a moje deti nie,lebo tie su tiež sučasť mna,do ničoho sa netreba siliť,treba v tom len prirodzenosť,ked sa chce ide všetko a časom sa všetko spravi,ak sa takato dvojica zlakne prvych prekažok,ako chcu potom zvladnuť tie ťahšie? V takomto pripade,nech sa radšej ani nedavaju do kopy,kde je laska,kde je vola,tam je aj cesta,ale na tu cestu treba trpezlivosť a odhodlanie všetkých zučastnenych.

2. Boris	6. 2. 2010, 14:31
Ja to vidim Onya.. v podstate ako vsetko.. celkom jednoducho.. Treba byt kamarat s tymi detmi. teda treba vediet byt kamarat. ci je to pravy otec, alebo nepravy, ak nevie byt kamaratom, tak je to nanic. Myslim tak preto, ze vidim a poznam aj inych tatkov svojich kamosov od malicka a viem, ktoremu by som bez problemov doveroval a mal ho rad a ktoreho by som nechcel mat vo svojej blizkosti. Jeden taky fakt dobry tatko mojho kamarata si so mnou nedavno potikal no to bol pre mna sok a mam s tym problem mu tikat iste chapes   s nim by som veru problem nemal, ak by sa stal pocas mojho detsva mojim "tatkom"   Súhlasí Ónya

16. Ónya	⇑ 6. 2. 2010, 18:47
Boro ..a ty - keby si sa zamiloval do ženy s dvomi deťmi...?? " čo by si zvažoval...akú cestu by si hľadal k tomu aby ťa jej deti prijali. Začať byť hneď kamarát je síce o.k., ale niekedy "ťa" deti "neprijmú" .Trvá to dlhšie, alebo sa to nedarí dostať do toho stavu aký by si potreboval. Všetko záleží aj od partnerky - od vás obidvoch. Poznám veľa takýchto manželstiev, dokonca aj jedno také v rodine máme . Všetci (slobodného) bratranca odsudzovali -- on je šťastný , v tej žene našiel to, čo celý život hľadal aj keď má dve deti, ktoré má rád a oni jeho.

21. Boris	⇑ 6. 2. 2010, 21:07
Onya, asi by som ich v prvom rade bral ako ludi a nie deti a nesnazil by som sa posobit autoritativne.. Niektori ludia to beru tak, ze musia zacat autoritou, aby si ziskali respekt, ale u deti toto funguje naopak.. Ani by som sa im nevtieral skor by som sa snazil posobit zahadne a veselo v kazdom pripade. Zamyslal som sa aj nad tym casto, ci by mi cudzie deti vo vztahu prekazali, ale myslim, ze vobec. Rola otca by bola tak ci tak nieco uplne nove.

23. Ónya	⇑ 6. 2. 2010, 21:29
dobre na to Boro ideš..ale ak by sa stretávali ešte aj so svojim biologickým otcom, nesmel by si sa ty dávať do role náhradného otca, ty by si mal mať akurátny rešpekt odtiaľ - potiaľ , aby zase neskákali po hlave a občas ich podľa potreby kamarátsky usmerniť. Pokiaľ vzťah nie je vo fáze , že pocítite obidvaja že máte "spoločnú cestu", je lepšie kontaktu a vzťahu s deťmi počkať.., nezdá sa to, ale je to sranda. Súhlasí Boris

24. Boris	⇑ 6. 2. 2010, 21:34
Onya skutocnym otcom by som im nebol nikdy ak by o tom vedeli. preto skor ten kamarat a usmernujuca starsina

25. Ónya	⇑ 6. 2. 2010, 21:40
Boro..je veľa dobrých "nevlastných otcov" ,.lepších ako vlastných..osvojili si partnerkyne deti, nakoľko vlastný otec nemal o ne nikdy záujem .

26. Boris	⇑ 6. 2. 2010, 22:18
A to je dost smutne. Ja to beriem tak Onya, ze ak by som sa zalubil do nej, tak jej deti do toho spadaju. Aj ked.. bolo by to iste pre mna narocne, kedze som tuto rolu este nevyskusal a preskocil by som ten zazitok narodenia a vychovy od batolata.. to asi tiez urobi svoje. Otec, ktory nejak neviem prijat svoje deti na to asi nieje vobec pripraveny, alebo vobec deti nemal mat hmm.

27. Ónya	⇑ 6. 2. 2010, 22:33
jedna nepopierateľná pravda je, že ak sa chlap zamiluje nevidí nikde prekážku, ...zamilovaný chlap dokáže v ojedinelých prípadoch zabudnúť aj na vlastné deti...najnovšie začínajú zabúdať na vlastné deti už aj niektoré matky). A je to krásne vidieť vlastné dieťa vyrastať, pri tom hektickom spôsobe života si to človek nemá ani možnosť vychutnať.., podstatná je aj výchova )..dôležité je v takejto situácii vedieť či partnerka ešte túži mať ďaľšie dieťa ..si predstav že ty chceš a ona nie ...preto tvrdím, že nie je to také jednoduché ako sa to zdá.

28. Boris	⇑ 6. 2. 2010, 22:43
zamilovany clovek dokaze zazraky ani o tom nevie. Onya to je zivotnym stylom.. IN je egoizmus a egoista pozera predovsetkym na seba.. ked clovek pozera na seba, tak sa neda hovorit o laske. Preto aj tie mamicky sa spravaju poniektore tak nezaujato ku svojim detom.. hladia na ne ako na zataz v ich osobnom rozkvete, ale ten podla mna skor zanmena osobny upadok. Súhlasí Ónya

3. somik	6. 2. 2010, 14:38
Za seba ti poviem Onya , ozaj tazky oriesok . Vsetko zalezi na vzajomnych sympatiach , ako pises . Ak ma clovek v srdci Lasku s tymto si poradi . Ak je v nom este nenavist nech to radsej ani neskusa .

4. ranexil	6. 2. 2010, 14:38
Onya , toto asi prejde kazdemu hlavou, kto je v situacii, kedy si najde partnera co uz deti ma, ci sam ma deti(alebo dieta) . A casto je to prekazkou vztahu, lebo naozaj to asi lahke nie je. Ako hovoril Boris, ..byt kamaratsky, ale niekedy sa asi moze aj potrhat, ktokolvek na tej druhej strane a nepojde to. Ak sa maju skutocne radi, tak to dokazu poriesit aj nejak inac , nielen spolocnym žitím. No ťažko sa mi o tom píse, lebo sam neviem, ak by som bol pred takou situaciou. Nepoznam to. Ale skor si ymslím, ze ako vsetko, cas riesi vsetko. Lenze je treba si dobre rozmysliet, ci priviest niekoho domov a predstavit ho deckam. Teda, ked euforia zamilovanosti trochu pominie a zjaví sa striezvejsi pohlad na vec. Súhlasí Ónya

13. Ónya	6. 2. 2010, 18:26
nie som v takej situácii, ale jeden nikdy nevie .. už som v podobnej situácii raz bola, ešte ako slobodná. mala som 5 ročný vzťah s rozvedeným, ktorý mal 3 ročného syna. Nebolo jednoduché si ku chlapcovi nájsť cestu. trvalo mi asi pol roka kým sme sa ozajsky skamarátili. Malý vyrástol do 8 ročného chlapca a mali sme sa "svojim spôsobom "radi. Často sme chodievali na spoločné dovolenky, výlety, akcie a pod. Po 5 rokoch sa nám náš partnerský vzťah rozpadol a urobila sa za ním jedna veľká bodka . Priznám sa, že za chlapcom som smútila asi rok, prirástol mi k srdcu a nebolo to jednoduché ho nevidieť. Časom si chlapec našiel u otca "novú kamarátku" a ja som sa vydala. Teraz, ako mám vlastné deti, úplne inak sa pozerám na veci a úplne inak by som sa zachovala. Nie je nutné za každú cenu deti vystavovať citovému rozpoloženiu.. deti z rozvedených rodín sa navonok "smejú" že ZASE nový tatino, nová mamina alebo nový kufríkový podnájomník na dobu určitú. To čo prežívajú vo svojej dušičke nie je zanedbateľné ..bolí ich to ,formuje ich to.. majú zmiešané pocity a začínajú byť apatické voči takým situáciám. ..hlavne ak sa stretávajú so svojim biologickým druhým rodičom. Osobne by som veľmi preveľmi zvažovala takýto krok, a ak , tak by som deti vopred rozumne musela na to pripraviť a záleží na nich, ako by tento fakt prijali. Je to individuálne, byť skutočne uvážlivý vo svojich rozhodnutiach , nakoľko treba brať do úvahy aj pocity detí, ktoré v určitom vekovom období "žiarlia" na svojich rodičov. Ak sa objaví nový partner u rodiča, deti zvyknú nadobúdať pocit že budú emočne "ochudobnené". Nakoniec to všetko záleží od obidvoch, pokiaľ jeden z partnerov neakceptuje fakt, že sú tu deti a nenájde si k nim cestu - komplikuje to celý vzťah. Nie je to len tak.

14. ranexil	6. 2. 2010, 18:35
No vidís Onya si mudra zena.  Ja napr. aj preto sa radsej pokial to len ide vyhybam vztahom , aby moj chlapec aspon u mna nachadzal zazemie bezo zmien. Ved asi nie je nic viac ako dieta a nejake osobne ambicie vratane lasky musia ist stranou. Na zemi sme kovoli detom, a nie kvoli vlastnemu uzivanieü si zivota na ich ukor. Síce takto uvazuje malo ludí, ale ak by tak uvazovali, tak by sa rozvraty vztahov nekonali. Popripade by sa konali, ale boli by spravne ..(obcas sa vyskytne aj tatino, ci mamina, ktorá je akurat tak sploditelom a je to hovado, a tak je lepsie s ním radsej nebyt a najst si ineho partnera, alebo zostat sam-prave kvoli detom)

17. Ónya	6. 2. 2010, 19:08
Je to tak ranexil ako hovoríš. , ..a čo myslíš, prečo som "sama" ? Prečo sa "vzťahu" vyhýbam , respektíve " vzťah " odmietam. Pokiaľ nebude vzťah citovo obojstranný , s dávkou tolerancie a dostatočne vyzretý na to, aby som začala zvažovať pre a proti (čo v situácii, kde sú deti inak ani nejde )..nestojí taký vzťah za to ho hlbšie rozvíjať a vôbec vystavovať deti emočným "stresom"..))

29. Kontesa	⇑ 7. 2. 2010, 16:01
ahoj :-)...bola položená otázka psychologičke,či je dobré byť trochu sebcom,ak človek uvažuje nad novým vzťahom...ááááno....treba počúvať inštinkt.....želám Ti partnera,ktorého by deti akceptovali,raz odídu a .....     Súhlasí Ónya

30. Ónya	⇑ 7. 2. 2010, 16:13
ďakujem Kontesa...máš ma rada , však /dík.

18. Veronika Hadobásová	6. 2. 2010, 19:46
Ónya čo ťa prymelo k tomu aby si nad tým uvažovala?

19. Ónya	6. 2. 2010, 19:52
Bože Veronika asi preto že som rozvedená s deťmi - nevedela si ?

22. *game*	6. 2. 2010, 21:09
Nuz ak raz umrie moj muz skor ako ja a inak ako si to predstavuje, tak si uz s nikym nemienim zakladat spolocnu domacnost....mozno...ale v prvom rade je moja dcera a je pre mna dolezite, aby dostavala co najviac lasky... Súhlasí Ónya