Chyby a následky

1. Boris	12. 6. 2010, 10:18
Kazdy z nas robi chyby.. zaujimalo by ma, ze ked uz jednu spravime, ci ju neskor aj trosku zanalyzujeme.. dokazeme chybam predchadzat? stava sa casto, ze vam tusenie nasepkava nie, ale predsa si poviete ano a vrhnete sa do vopred jasneho, ci vytuseneho neuspechu? Ked uz sme nejaku chybu spravili a vsetko nasvedcuje tomu, ze pricina je v nas.. vieme s tym aj zit? vieme si uprimne chybu pripustit, alebo hladame vinu vsade okolo seba, ale seba sa snazime vsemozne ospravedlnit? ...pretoze ja tento jav vidim denno denne a nie zriedka aj sam na sebe.. co si o tom myslite?

2. piskotka	12. 6. 2010, 10:30
boris,ak urobim chybu viem si ju priznať,viem ju rozpitvať do detajlov,hladam suvislosti a naozaj idem velmi do hlbky,za svoje chyby nevinim nikoho,sama som ich spravila,len ja sa nato pozeram trošku inak,ak som už v niečom schybila ,robim tak,aby sa rovnaka chyba neopakovala,beriem si z toho poučenie,odpustim sama sebe a viac sa k tomu nemienim vratiť ,život ide dalej a aj naše omyly k nemu patria.(ak počuvam svoj vnutorny hlas,idem dobre,horšie je to,ako ty hovoriš,ked aj vnutro mi povie,toto nie a aj tak to spravim,čiže nakoniec mi z toho vyplynie,že najviac chyb som spravila z rozumu,divna uvaha,že? ale aj tak ma všetko svoje suvislosti,tak to treba brat  Súhlasí Boris

4. Boris	⇑    12. 6. 2010, 10:39
praveze vobec nie divna uvaha piskotka.. presne taketo nieco hladam.. ja mam presne tie iste pocity ked spravim chybu.. vacsinou si vravit "ty tela, ved si dobre vedel, co z toho moze byt/bude, preco si to robil??" tak otazka znie preco? pochopim, ak sa spravi jedna chyba, ktora sluzi na poucenie.. ved o to ide.. ale ked robim stale tu istu chybu? nieco ma do nej tlaci a ja viem, ze to nieje dobre aj tak to urobim..

6. piskotka	⇑    12. 6. 2010, 10:46
boris davač dobru otazku,prečo?...dovodov može byt spustu,občas su to aj silne tlaky z okolia,ktorym sa tazko odolava,povedzme nepriaznive okolnosti,ktore ta prinutia ,aby si sa zachoval inak,akoby si chcel,resp.akoby si sa mal zachovať,ale zas si povedzme mozme viniť tie nepriaznive okolnosti zato?ja fakt neviem,mozem viniť len samu seba,že som takemu tlaku neodolala, už mam naozaj na sebe odsusane,že aj ked citim akykolvek tlak,a idem tou cestou svojho vnutorneho pocitu,fakt chyby nerobim,ale kedze som len človek,občas som aj ja natolko slaba,že podlahnem aj inym tlakom. Súhlasí Boris

7. Boris	⇑    12. 6. 2010, 10:52
hovoris mi zo srdca piskotka. aj ja som experimentoval sam na sebe a mam ciatocne odskusane, ze drzat sa toho, co ti vnutro hovori je vzdy to spravne, co ma nedostane do kruhu nasledkov strpcujucich moj zivot, ale aj tak prichadzaju situaci, kedy aj jasne pocujem vnutorny hlas, no aj tak sa rozhodnem konat inak a vtedy na to z pravidla doplacam.. aj ked sa nejedna o nejake strasne chyby... aj tak mi to viem pekne otravovat zivot. Tak ako to nazvat? sme uz dvaja ludia, co o tom vedia.. co si to otvorene priznavaju. ja som sa to naucil volat "ego a dusa"

8. piskotka	⇑    12. 6. 2010, 11:00
boris nevrtaj sa v tom priliš dlho,ja mam nato taky trening samej seba,ked spravim chybu pozeram sa na seba do zrkadla a poviem si,tomas zato,že nepočuvaš to čo počuvať mas,a tak ti treba,teraz si to vyžer do detajlov,no a potom pride dalsia faza,znova sa pozriem do zrkadla usmejem sa na seba a poviem si občas robiš take hovadiny,ale aj tak ta mam rada a už sa na teba nehnevam,len nabuduce nezabudaj nato,čo mas v sebe počuvať...no a povedzme,že už som si presla kadečim,aby som vedela,čo je a čo nie je podstatne

9. Boris	⇑    12. 6. 2010, 11:27
to sa lahko povie piskotka, ze nevrtaj sa v tom moc dlho.. Chcem pochopit to, co mi robi v zivote sarapatu. myslim, ze prvu fazu mame za sebou uz len tym, ze to/sa dokazeme pozorovat. hmm co je nepodstatne zial este neviem dobre rozlisovat, ale viem aspon o par veciach, ktore su podstatne.

10. piskotka	⇑    12. 6. 2010, 11:32
boro zanalyzovať a rozpitvať je to potrebne,aby si rovnaku neopakoval v buducnosti,ale aj nato mam odpoved,všetko s mierou,jedine kde miery netreba je laska  Súhlasí Boris

12. Boris	⇑    12. 6. 2010, 11:49
"jedine kde miery netreba je laska".. piskotka moja hlboka poklona   skutocne jedine laska v nas dokaze vyvolavat nase skutocne JA, pritom ego ostava v pozadi.. to je presne ten stav, kedy sam samemu som uz viacmenej ukradnuty a vacsiu hodnotu ma ta milovana/ny a milovani.. tam uz niet ega. (az si nahodou niekto nemyli lasku s vlastnictvom!)   moj nazor samozrejme ak by niekto chcel namietat   este pesnicku a idem von zatvoriť http://www.youtube.com/watch?v=DTJmJH4qMoU  Súhlasí piskotka

13. piskotka	⇑    12. 6. 2010, 11:57
no a potom to vyzera takto a idem pracovať,pekny den  zatvoriť http://www.youtube.com/watch?v=lw2Jlj2jKig

3. Anti-VIVIVI	12. 6. 2010, 10:31
Za chyby sa plati... Ale vobec nie kruto... Je to iba uhol pohladu. Ked vies, ze si na vine ( ak si niekoho zabil ) tak ako chlap by si sa mal prihlasit sam, a nie sa skryvat ako srab. To bol priklad.

5. Boris	⇑    12. 6. 2010, 10:42
Anti, ak urobis nieco zle (teda ty sam vies, ze to dobre nieje.. sam to tak zhodnotis) a nasledne za to budes este nejakym sposobom znasat negativne nasledky, tak to predsa nieje len uhol pohladu.. ty vnimas celu situaciu a hodnotis ju.

11. achesa	12. 6. 2010, 11:36
dopustam sa chyb, ved nie som dokonala. stane sa vsak, ze konam podla svojho najlepsieho vedomia a neskor zistim, ze to bola chyba. to ma nuti viac sa zamyslat nad dosledkami, ktore by mohli vzniknut. neda sa vsetko dopredu zhodnotit tak aby to bolo aj neskor bezchybne. kazde ponaucenie je korenim do dalsieho zivota. Súhlasí Kontesa

14. marska	12. 6. 2010, 12:51
myslíml, že ak si človek nevie chybu pripustiť, tak sa z nej nevie ani poučiť, škoda, veď ide o tak hodnotnú skúsenosť

15. ranexil	⇑    12. 6. 2010, 16:43
marska a ako sa poucujes z toho, ked chybu neurobís, a nenazves ju chybou?

16. Natalia	13. 6. 2010, 00:02
Kazdy kto odisiel s tejto temy/58 nahliadnuti/nakoniec s uspokojivym zaverom,ten si v skutocnosti ani ziadne chyby nepripustil resp sam pred sebou ospravedlnil muhehe

17. *game*	13. 6. 2010, 00:37
chyby...jednu si plne uvedomujem...a ta mi moze opat velmi ublizit...ak to dopustim, no chvalabohu zatial nie je dovod....