Boh sa hľadá zretím v samote.

1. Scarlett	25. 1. 2011, 00:04
Na ceste každého človeka existuje bod, kedy narastie vnútorná potreba vyjasniť si vzťah k Bohu. Slovo Boh je v spoločnosti často prekrúcané a v jeho mene sa robia veci, ktoré by on sám iste neschválil. Ľudia svoju zodpovednosť skrývajú za Boha, takisto aj prípadnú slabosť a nerozhodnosť. Boh sa stal akousi univerzálnou a všemocnou doktrínou pre toho, komu to vyhovuje. Pokiaľ chceme nájsť Boha, treba si podľa mňa uvedomiť pár vecí. Kto sme? Našli sme aspoň časť samého seba? Čo môžeme ponúknuť? Odkiaľ začať? A čo je to vlastne Boh? Hospodár Slovko Boh je oveľa staršie ako kresťanstvo. Naši slovanskí predkovia používali toto slovo k označeniu Hospodina, teda Gospodina ? Hospodára. Ešte v starých slovenských filmoch znejú vety a otázky typu ? ? Je hospodár doma?? , alebo ? Boh požehnaj hospodárovi a jeho rodine?. Ruština nemá písmeno ?H?, tak Boh sa nazýval Bogom a Bohovia Bogmi. Slovo Hospodin, teda Hospodár sa zachovalo ešte z predkresťanských čias. Nemýľme si to s kresťanstvom, ktoré dané označenie len prebralo. Slovo Boh nemá kresťanský základ a význam. Je všemocné a vše objímajúce. Nič nežiada, len JE. Ak klamete Boha, klamete len seba samého. Boh ako mocnosť nachádzajúca a obsahujúca len samého seba vytvorená len samým sebou a presakujúca túto atmosféru, Vesmír, planéty a bytie ako špongia - sa otvára všade. Je hlúpe a detinské hádať sa o pravde ? svojho? Boha. Každé náboženstvo si chráni a cení ? ich? Boha, no v skutočnosti je to len jeden-jediný. Práve monoteistické náboženstvá /kresťanstvo, islam, judaizmus/ vidia Boha skreslene a vo veľmi úzkej škatuľke. Snažia sa ho nachádzať v nebi a dávať mu zodpovednosť za ich skutky a životy... Ale taká sila sa nedá len tak prehliadnuť a vložiť umelo do hraníc. Má Boh hranice? Iste nemá, pretože jeho živá iskra je v každom z nás. Ak ľutujete a ohovárate iného človeka, okrem iných neduhov, ktoré si tým sami sebe tvoríte, zneužívate a hodnotíte aj Boha. Preto sú karmické a duchovné zákony také prísne. Ich prísnosť narastá s duchovnou zrelosťou človeka. Čím zrelší duchovný základ človek v sebe má, tým prísnejšie pravidlá pre neho platia a po porušení, prísnejšie tresty. Prečo je to tak, to si povieme v inom článku. Viera. Zamyslite sa. Koľko je dnes rodín, kde je náboženstvo už od rodičov a tí zapíšu ich dieťa na náboženskú výchovu len preto, že sa to má... Chcú dať dieťaťu dobro v podobe Boha. Lenže Boh sa už dávno nedáva ? ten sa nachádza. Zapísaním na náboženstvo a vykonaním prijímacích procedúr ako birmovka, krst, ešte Boha nik na svete nenašiel. Boh sa hľadá osamote. Ak človek chce skutočne k niečomu dospieť nezíska to tým, že mu to je podstrčené. Ale nájde to v ňom samo vývinom jeho vlastnej osobnosti. Teda na príklade. Dieťa, ktoré bolo automaticky vychovávané v kresťanskej rodine ide síce jeho cestou, no jeho vnímanie sveta a hranice sú obmedzené, pretože kresťanstvo ako také a rodičia ho za hranice nepustia. Pamätám si ako kresťanstvo istý čas brojilo proti joge a východným filozofiám. Tu je príklad ako je niekto v škatuli, dusí sa a kope nohami, že on nechce aby ho pustili, pretože je mu tam dobre... Joga a veci okolo nej sú hodnotné. Rovnako ako kresťanstvo aj keď v inom šate. Tu sa skrýva zaslepenosť vizionárstva monoteistu. Na druhej strane môžem povedať za seba. Vyrastal som v nekresťanskej rodine. Rodičia ma dali pokrstiť. Nechali nám v náboženstve slobodnú ruku a ja s mojou povahou som začal inklinovať ku všetkému. V puberte so sa pozrel i do satanizmu, kde ako vodcovstvo ega a sebectva, doslovne platí - Ty mne jednu facku, ja Tebe tridsať. Začiatky... Oslovovala ma mágia, čarodejníctvo. To všetko boli minulé životy. Moja duša mala vždy blízko k východným filozofiám a v nich som nachádzal veľa múdrosti. Hlavne pokoja, súladu a pokory. Po dlhšom čase som našiel svoju vieru v sebe. V prírode okolo v spojení so slovanskými tradíciami a hodnotami našich predkov. To je domov. Ponúklo sa mi veľa spojení s mojimi minulými životmi, prírodou a mnoho sa mi potvrdilo, otvorilo. Niekto tomu hovorí pohanstvo, ja rodnoverie. Lenže všetkým, čím som prešiel zanechalo vo mne stopy a od mnohého som sa oslobodil. Cesta. Keď človek začne pracovať na sebe, dostane veľa príležitostí. Teda jedny dvere sa mu otvoria, ale len preto, lebo otvoril predtým iné. A z každých vedú nové a nové. Podstata je nestratiť sa. Nájsť cestu a stále sa jej držať. Aj v lese idete po vychodenej ceste a viete, že tá vedie tam a tam. Ale zídete z nej, pretože vás niečo zaujalo. Viete, kde sa nachádza stará a pevná cesta, tak neblúdite. V pohrúžení sa stretávate s bohatstvami aj vedľajších ciest. Práve tie Vás formujú. Teda plnia. Pevná cesta dáva možnosti a bočnými ich plníte. Samozrejme, môžete ísť len jednou, no bude to túra síce pomerne bezpečná, no málo prekvapujúca a dobrodružná. Chcem tým len povedať, že náboženstvo nejestvuje. Je len jeho vonkajší rámec. Chodenie do kostolov, omša. No každý má tú svoju vieru v sebe. Preto je moc cirkvi založená na manipulácii mozgov, lebo dobre vedia, kam treba ísť, aby stádo bolo formovateľné. Polyteistické kultúry, teda vyznávači prírody a mnohobožstiev, /akým sú všetky prírodné kultúry od Indiánov až po Slovanov/ sú na tom o dosť lepšie, pretože vychádzajú z pochopenia Prírody a jej zákonov. Chrám je príroda a duša človeka. Netreba hľadať Boha, či Bohov v nebi, ale všade okolo a hlavne v sebe. Týmto nehovorím, že jedna viera je lepšia ako druhá. To by bolo skreslené. Ale sú tu isté pevné normy, cez ktoré kto sa hlbšie pozrie, uvidí podstatu. Ľudia chodiaci pravidelne do kostola ešte nie sú kresťanmi. Všetkému sa človek stáva vlastným prerodom krvi a potu. Nič hodnotné sa nezrodí len tak za pár dní. Súčasné otázky napríklad roku 2012. sú neopodstatnené. Mnoho ľudí si myslí, že svet zanikne, no len sa zmení. Aj to je božská podstata a jej správne pochopenie a využívanie. Boh nestvoril nikoho na utrpenie, či klam. Všetko je len v nás. Pýtate sa, prečo je na svete toľko utrpenia , ako to môže Boh dovoliť? Jednoducho. Ak sa to pýtate, utrpenie a krivda je vo Vás. Prečo by sa to mal pýtať človek, ktorý v sebe tieto emócie nemá? Často si splácame. Duša na jej ceste potrebuje k vývinu aj takéto pocity. Ak sa na to pozrieme, bolesť formuje. Ľudovít Veleslav Štúr na smrteľnej posteli v Modre povedal ? ? Bolí a to je dobre?. Presne tak. Bolesť je oslobodzujúca. Bez nej by radosť stratila na cene. Rovnako ako biela na čiernej. Aj v bolesti možno využiť slobodnú vôľu. Buď sa budeme ľutovať a zanevrieme na celý svet tým, že posúdime a hodnotíme ľudí ako podrážky od topánok, alebo.... zamyslením sa posnažíme pochopiť a pozrieť na vec z nadhľadu. Všetko sa deje pre niečo. Pravda. A potom je tu naša slobodná vôľa. To je zázrak! Ak by sme ju nemali a nemali ani naše ego, ťažko by sme sa vyvíjali. Slobodná vôľa nám dáva možnosti ako ? Môžeš nožom odkrojiť chlieb, ale odrezať prst človeku-. Prírodné bytosti túto možnosť nemajú. Pracujú na základe neslobodnej vôle. Majú určené čo a ako majú robiť archetypmi anjelov z Kozmu. Tými sa riadia. Aj my máme určené, čo treba robiť. To hovorí naše svedomie. Ego zase namieta, večne nás skúša. Preto všetko utrpenie si robíme len sami. Boh nestvoril zlobu a peklo. To sme si vytvorili len opäť my sami. Myšlienkami, životmi a skutkami. Peklo existuje nezávisle od nás... Cesta jedinca je všemocná. Je potreba vyjasniť si vzťahy v sebe a pri hľadaní miesta na Zemi si dať do popredia i vzťah so Všehomírom ? Bohom. Nech ho už nazývate akýmikoľvek menami. Treba spomenúť rozdiely medzi Bohom a Bohmi. Boh je vše objímajúca energia, éter, zákon stvorenia. Bohovia sú prírodné sily pretavené do vonkajších, často aj hmatateľných tvarov. Každá jedna krajina, každý hora, národ má svoje strážne bytosti. Aj Slnko, Mesiac, Vesmír. Tieto mocnosti nasali do seba časť božskej podstaty, ktorú im dali ľudia. Slovania volali Boha Slnka Dažbog, Egypťania Ra. Sila je rovnaká, väčšinou mali podobné vlastnosti. Ale sila je aj meno. Ide síce o tú istú bytosť, len každý národ ju volá inak. Preto toto poznanie ruší všetky náboženské vojny a získanie ?pravosti? Boha. Mená našich rodných božstiev Slovanov ako Veles, Perún, Mokoš, Svarog, Dažbog, Morena, Svantevít, Radegast, či Meluzína, Pohvizd, Rusalka, Baba Jaga, to všetko prináleží istým bytostiam, ktorých sila sa práve najsilnejšie prejavuje na území, kde sú a vznikli. Teda na Slovensku a vo všetkých slovanských krajinách. Tu majú svoje korene. Je tu istá frekvencia energie podliehajúca týmto božstvám a keď sa s ňou človek spojí tým, že vyšle podobnú myšlienku, zladí sa so všetkým, čo božstvu prináleží. Preto je sila Perúna menšia v Amerike a taká silná na Slovensku, Rusku, Ukrajine. Dualita Zoberte si koľko slov je odvodených od slov ? Dub a Perún. Koľko mien a priezvisk. Aj v nich sú mená Bohov. To všetko sú odkazy, ktoré vnímavý a naladený človek dokáže rozpoznať. Koľko mien na Slovensku má v sebe slovný základ Ježiš Kristus? Málo. Preto je kresťanská viera na našom území málo účinná a duchovný základ národa nie je vyživovaný. Kresťanstvo je tu jednoducho umelo prilepené! Doslova. Každý jeden národ má daný duchovný potenciál, ktorý si má potom jedinec nezávisle na ostatných, sám rozvíjať. Ale nemôže to byť dané vierou, ktorá jednak nie je pôvodná na danom území a za druhé, bola mu daná násilím, vnucovaním a krvou! Preto cirkev stráca svoju moc a tak očividne robí chyby. Je už zbytočná, pretože Boh cirkev nepotrebuje. Potrebujú ju len ľudia. Ježiš Kristus sem neprišiel rozhodne nič zakladať a už tobôž nechcel, aby sa jeho viera šírila takým spôsobom ako tomu bolo. Ako to je dnes? Ľudia v kostoloch sú na oko zbožní, no ich aury sú často nasiaknuté neodpustením, závisťou a hnevom. Toto Kristus nechce. Kristus je láska, áno je. No táto láska nie je jediná na svete. My Slovania si túto lásku vieme vypestovať nezávisle od kresťanstva. Príroda, rodné hodnoty, kultúra, múdrosť a duchovný základ našich predkov a tejto krajiny. Krista rešpektujem ako veľkého učeníka a skutočne čistú osobnosť, no ja osobne Kristovo poznanie do môjho života nepotrebujem. Ale rešpektujem jeho múdrosť, učenie, kresťanstvo. Ak sa pokúsite naladiť myšlienkovo na Krista pocítite úžasné energie a lásku. Skutočne veľké hodnoty. Môžete si z nej niečo zobrať a i dať, no nemáte sa tým opájať, pretože chytáte sa na lano. My sme iná krajina, iná kultúra. Je to akoby ste jedli samé banány v zime namiesto hrozna. Čo je viacej prijateľnejšie pre nás? Banány, alebo hrozno? Banány chutia, no keď ich človek veľa zje v zime, či lete, nerobia dobre. My na to nie sme stavaní. Hrozno je pestované na našej pôde, má naše rodné energie. Ak sa Vám poznanie samo ponúka v jeho rozšírenom /a často skreslenom/ význame, stráca časom na sile a hodnote, pretože je to opäť len pravda väčšiny. Pravda, ktorá bude stáť aj keď veľa okolo nej padne sa hľadá zretím osamote. Tú Vám nik neponúkne. Rovnako ako skúsený podnikateľ neponúkne jeho ?know-how? hocikomu. Každý to musí nájsť sám. O to je to hodnotnejšie... Predstavte si, že Boh je všade /aspoň jeho malé čiastočky/ a tie sú okolo Vás vo Vás, prenikajú ako šíp vodou. Ste v tom až po uši. Teraz len vedieť plávať, alebo sa nevedomky topiť. Dôležité je odpustiť samému sebe, iným. Len naivní ľudia si myslia, že ak povedia ? Odpúšťam si ? tak sa aj stane. Odpustenie je zložitý proces vychádzajúci zo srdca. Zhrnieme si to. Pri hľadaní svojho miesta tu na Zemi sa otázke Boha nemožno vyhnúť. Môžete ho vnímať ako chcete, ale dôležité je veriť. V niečo. V Boha. Táto vysoká žiarivá frekvencia obsahuje v sebe veľa Lásky, Svetla a Pokory. Prečo je to potrebné? Ako by fungovala jediná bunka v tele, ktorá by neverila, že ju zásobuje krvou srdce, krv zase prináša živiny a odplavuje odpad? Mohla by takto žiť? Mohla by existovať jedna bunka v obklopení ďalších biliónov iných len sama o sebe, bez toho aby neverila v nič, čo sa okolo nej deje? Videla by síce iné bunky, no to by bolo všetko. To ako to všetko funguje, by si ani nepripustila? Takáto bunka je odsúdenec. Ak si vytvorí bariéru, nič do nej neprejde a mení sa na rakovinovú. Začne ničiť iné bunky v snahe presvedčiť o jej viere. To je nedostatok úcty a pokory. Vďaky. Tej hlavne, pretože čo je náhoda? Výmysel! Všetko sa deje podľa istých noriem a zákonov. Do tých vstupovať neslobodno. Ani ich ovplyvňovať. Len rešpektovať. Výstup na Horu. Hľadanie Boha v sebe začína osamote. Nik ho nemôže dať do Vašej duše. Žiadny človek, ani krst, či birmovka, či návšteva kostola, vrcholu hory. Ak ste pánmi svojich myšlienok a vedome ich riadite, ste pánom svojho života. Boh Vám v tom nepomôže, pretože je múdry. Nechá to na Vás, máte predsa slobodnú vôľu. A slová o cirkevnej láske bez hraníc, to vynechajme. Láska je tak všemocná, že so súčasným kresťanstvom má len málo spoločné. Je všade. Boh nadelil lásky všade rovnako tak prečo by jej malo mať jedno náboženstvo viac a iné menej? Nie je hádam naša veľkosť v tom, koľko lásky je v nás samotných? K tomuto Boha nepotrebujete! Potrebujete ho, pretože ste bunkou v organizme a potrebujete mu veriť. On zase trpezlivo pozoruje a vníma Vás ako malé čiastočky, ktoré majú v sebe rovnaký potenciál Lásky. Nik nie je viac, či menej. A on to vie. Boh nie je deduško s paličkou na mráčiku. Boh nie je výmysel! Boh nie je trestajúci a hrozný. Boh nie je nespravodlivý! Boh je energia nad všetkým. Vaše jedinečné uchopenie a uvedomenie, pochopenie si prítomného okamžiku v spojení s Vašou múdrosťou, myšlienkami, vyžarovaním v spojení s Vesmírnym Kolom. Pokora a Vďaka. To je Boh. Vyššia energia, ktorá je tak vysoká, že už len keď k Vám príde jeden z archanjelov, nadchnete sa nad tou silou. A to sú ?len? archanjeli. Čo Boh? Preto poňatie Boha v našom mozgu bude vždy nedostačujúce. A ťažko sa hľadá. Ale treba ho nájsť. To je najvyššia cesta. Prirovnám to k horolezcovi. Čo ženie muža, ktorý sa šplhá do výšky 7000. metrov? Lezie po skalách, ľade? Každú chvíľu sa môže zrútiť. Čo ho ženie? Čo to je? Čo v ňom pramení a pobáda ho? Viera! Keby muž neveril, že dokáže vyliezť na vrchol, podvedomie by mu spustilo mnoho impulzov na nedosiahnutie cieľa a nikdy by tam nevyšiel. Ale vie, že tam vylezie. Verí v to. Už tam jeho časť je a čaká ho tam. Spojil sa s vierou, nádejou a pokorou. Človek lezie. To je život. Vrchol hory je Boh. On však lezie a hovorí si ? ?Aj tak neverím, že tam je nejaký vrchol a nejaký Boh.? Odpovedám mu ? Tak prečo lezieš človeče? Prečo žiješ?- Pokiaľ nebude mať vyriešenú otázku v sebe, prečo to robí a nebude veriť, že tam ten vrchol je, potiaľ sa bude trápiť. Veriť v Boha neznamená, že som niekto. Som kresťan. Nie! Som len som. Nič iné. Všetkým sa len stávame. Nič nedostávame len tak zadarmo. Ale pozor. Na to, aby sa človek vôbec odhodlal vyliezť na horu a už len tú myšlienku v sebe rozdúchať si potrebuje niečo prečítať o lezení, vyskúšať si zliezť pár ľahších vrchov s vhodným oblečením a obuvou. Až potom sa môže pokúsiť vyliezť na vrchol ? k Bohu.- Preto toto všetko treba hľadať v sebe. Prácou na sebe si postupne skúšať imaginárne loziť po skalách, vnútornými očistami oživovať vieru v dobré horolezecké topánky a kvalitného oblečenia. Všehomír Pretavte to do praxe a pochopíte, že to je ťažší proces ako sa zdalo. Ale nie každý to dokáže. Z toho plynie, že nie každý dokáže pochopiť Boha. A cestu k nemu. Pretože keď nechápe seba samého, tvorí sa priepasť. Je potrebné sa vyznať v sebe samom. Samota, príroda, meditácia, hra na hudobný nástoj, maľovanie, kreatívna práca, odpúšťanie, pozorovanie sa, všetko toto tvorí a spája nás so samým sebou. Až potom pomýšľajte na Boha. Inak ho nepochopíte. Toto je veľká chyba, ktorú robia na Slovensku kresťania. Obchádzajú túto prácu na sebe a všetko zverujú do rúk Božích! Zodpovednosť za život, snímanie hriechov, to všetko za nich urobí Boh? Vedia niečo o slobodnej vôli a karme za každý skutok, nech je akýkoľvek? Ako môžu pochopiť konanie Božích zákonov / nie prikázaní!/, keď sa ťažko vyznajú v sebe? Ako to môžete, ľudia? A kto sa nevyzná v sebe, ťažko sa vyzná v Bohu. Postupnosť a istá systematickosť, nadväznosť prác tu má svoje miesto. Súčasné kresťanstvo je o prioritách a slušnom oblečení v kostole. Raz som bol v kostole na dedine a keď sa všetci klaňali, ja jediný som zostal stáť. Viete si predstaviť aké pohoršenie som spôsobil? A ako mi bolo dobre? Bohu sa pokloním rád, ale cirkvi nie. A slovám, ktoré tam vtedy padli už tobôž nie! Ľudia sú ako automaty. Naprogramujú ich a oni len konajú. A kto sa vymkne z pravidiel, toho križujú. Ako Ježiša. Ale križujú sami seba. Boha treba hľadať najprv v sebe. Potom v prírode a keď chcete, môžete aj v kostole. Zase viem, že nemožno ľudí súdiť, či hodnotiť. Každého treba prijať takého aký je a podľa jeho zásluh. Keď je človeku dobre tam, kde je, potom dobre. Nič krajšie nie je. Pokiaľ to robíme úprimne a zo srdca. Peter Gašparík [Akt. známka: 0 / Počet hlasov: 0] 1 2 3 4 5 | Uverejnil: Peter Gasparik | Vydané dňa 27. 1

8. scirocco	⇑    25. 1. 2011, 14:59
Úžasné, koľko sprostostí dokážu ľudia popísať o ničom.

13. Scarlett	⇑    25. 1. 2011, 16:09
a ty si akym pravom dovolujes tvrdit ze su to sprostosti? lebo si to ty povedal? dost nepostacujuce :) ved uz mnohi vedci pripustaju teoriu boha, ale scirocco vie vsetko lepsie a musi to aj nalezite skomentovat ach cafe plsss, lebo ma jebne z tychto ignorantov

17. Vlado	⇑    25. 1. 2011, 16:15
S: My Slovania si túto lásku vieme vypestovať nezávisle od kresťanstva. Nielen títo, aj iní, napríklad Yanoámovia: adam.humanisti.sk  adam.humanisti.sk

2. blueevil	25. 1. 2011, 00:15
každemu koho osvietil BOH sa niečo stalo, da sa to zahrat ? Súhlasí mamaleone

3. pravdovravnik	25. 1. 2011, 09:43
Boh neexistuje tak neviem co sa tu denno-denne riesi.. Súhlasí mamaleone, scirocco

4. dorota	⇑    25. 1. 2011, 10:50
riesi sa tu vzdy vztah cloveka k bohu. ako ho vnima, ako ho vidi, ako chce aby vyzeral, spraval sa, za co by mal ludi chvalit,. za co trestat, aka by mala byt odmena,....   atak.

5. pravdovravnik	⇑    25. 1. 2011, 12:51
clovek sa ma spravat tak,ako si mysli,ze je dobre pre neho resp. jeho okolie. Clovek ako bytost nepotrebuje imaginarnu predstavu modly ako takej.. Súhlasí mamaleone

6. mamaleone	⇑    25. 1. 2011, 13:46
rieši sa tu niečo čo sa nedá riešiť keď to nexistuje, iba si myslíme že niečo riešime (niektorí) ale nič neriešime, iba ,,plácame nesmysly o ničem" atak   Súhlasí Vlado, scirocco

7. Vlado	⇑    25. 1. 2011, 14:54
Súhlasím, lenže to nie je až také presné, lebo riešiť je čo, a to dosť veľa, tých problémov je až až… odluka… niečo, dnes nereálne, až tak nemožné, že aj samotní politici sa okúňajú, ak príde na reč financovanie cirkevníkov. Zrazu toľko drístov, akí sú pre spoločnosť prepotrební, ako toaletný papier. Takže, to, čo je dôležité na celom tom humbugu, je, že na svete sú milióny teistov, ktorí to berú až až príliš vážne, a málokto má odvahu byť k nim kritický. Takže, riešiť je toho dosť, len niet ľudí, ktorí by mali odvahu to riešiť. Vlastne, nemajú záujem, veď nešli by proti svojim záujmom. Väčšina je na mäkko, keď príde na reč náboženstvo. Súhlasí mamaleone

14. Fotón	⇑    25. 1. 2011, 16:09
Ach... -To je len tvrdenie nejakého človela. (...taký pocit. Nič viac...)

16. Fotón	⇑    25. 1. 2011, 16:12
...a prosímťa - zmeň si nick z "pravdovravnik", na pocitovravnik!   Súhlasí ranexil

18. Vlado	⇑    25. 1. 2011, 16:17
Tvoja požiadavka môže naberať na význame, ak začneš propagovať, že v prípade tvoje propagácie náboženských rečí ide len a len o pocity. Ale myslím, že ty sa tiež snažíš tvrdiť, že tvoje názory nie sú pocitové (emocionálne). Aj keď sú, snažíš sa ich ukazovať ako dajme tomu "vedecké" (pravdivostné). Čo ty na to?

20. Fotón	⇑    25. 1. 2011, 16:28
Ja sa len snažím poukázať na fakt, že gigantické množstvo očitých svedectiev o takýchto veciach nieje "vzduch". Ja sám som zopár "vecí" na vlastnej koži prežil. -Je to realita! Súhlasí ranexil

9. mamaleone	25. 1. 2011, 15:43
ale na tomto fore take veci nevyriešime aj keby bol záujem, a záujem by aj bol ale kompetencie sú v prdeli

10. Vlado	⇑    25. 1. 2011, 15:52
Nepodceňuj fórum. Aj ono má veľký vplyv. Napríklad strana SaS zabodovala najmä cez internet. Iste, lepšie je využívať aj iné, napr. rozhlas, televíziu, noviny, časopisy, ale nepodceňoval by som ani vplyv internetu. Tiež vie narobiť škody i úžitku, podľa toho, o čo ide. Aj to, že tu často čítame rôzne názory, tak nás ovplyvňujú, koho ako, a do akej miery, to môže byť síce rozdielne, ale nepodceňoval by som ani informácie, ktoré čítame tu na fóre. Istý čas som bol natoľko rozladený z haluzí, ktoré tu vypisovali rôzni idioti a exoti, že som si povedal "dám si pauzu", ale po čase som aj tak neodolal, a ozval sa... sem tam dobre padne vyjadriť si svoj názor. Už aj také obyčajné zapojenie do diskusie znamená, že človeka niečo hnevá. Tu mi na fóre vadí viacero dementných tém, a myslel som si, že ich vyvážil nejakými vtipnými vsuvkami, ale nedá sa dlhodobo bojovať proti dementným rečiam. Aj na to treba mať silný žalúdok. Ale nepodceňujem vplyv informácií získavaných z internetu. Už len to, ako sa rýchlo šíria rôzne hlúposti, mi hovorí, že majú veľký vplyv na ľudí.

21. mamaleone	⇑    25. 1. 2011, 16:32
ale o takej otázke ako je náboženstvo nema najmenšiu šancu, to je tabu pre politikov a nie pre diskusiu na nete

11. Scarlett	25. 1. 2011, 16:03
ja len, tu niet co riesit, hadam kazdeho osobna vec, a ak sa nepaci, tak detto necitat, plus vladko viera v boha a nabozenstva nemusia byt vzdy totozne, ale vysvetluj to niekomu do nemoty, aj tak nebude chciet chapat, vsak? Súhlasí mamaleone

12. Vlado	⇑    25. 1. 2011, 16:09
Náboženstvo je širší pojem, ktorý už obsahuje pojem "viera v boha", ako aj "vieru v bohov", a iné… takže, to by malo byť každému jasné, že totožné to nie je. Jeden prvok patrí do množiny prvkov, a medzi mnohými prvkami v množine sa stáva, že sa prekrývajú ako časti podmnožín.

15. Scarlett	⇑    25. 1. 2011, 16:12
uz si neprajem ziadne dalsie pripecene komentare, je ti to jasne?

19. Vlado	⇑    25. 1. 2011, 16:19
Aj ja si mnoho prajem, a… to je daň za to, že sme slobodní, a môžeme vyjadriť svoj názor.

22. mamaleone	⇑    25. 1. 2011, 16:35
s tým názorom súhlasím ale veriaci má iba jeden názor iný nieje prípustný inak ide do pekla a tam veriaci nechce isť

23. Vlado	⇑    25. 1. 2011, 16:42
Jasné, jeden veriaci má jeden názor, a druhý veriaci má tiež jeden názor (ale už môže byť veľmi odlišný od toho prvého). A tak zistíme, že je veľa veriacich, a majú mnoho rôznych názorov, jeden lepší od druhého.

24. ranexil	25. 1. 2011, 16:46
chcel by som byt veriaci, ta sloboda viery v cokolvek je neskutocna, ta roznorodost...a nie ako neveriaci psi, tí nemaju nic len jednu moznost a viac nic- kto je tu slobodní otroci jedinej pravdy?

25. blueevil	25. 1. 2011, 17:54
z teologického pohľadu duchovnú podstatu človeka nemožno ovplyvniť hmotnými prostriedkami. Za svoju duchovnú budúcnosť je zodpovedný každý človek a svoju slobodnú vôľu môže uplatniť pre ten účel len na duchovnej rovine, teda rozhodnúť sa pozitívne alebo negatívne. Našťastie niet v ľudskej moci toto u iného človeka zvrátiť. Ak sa dá človek nahovoriť na zlú cestu, je to jeho rozhodnutie a prípadný pôvodca z duchovna na to predsa nepotrebuje žiadne hmotno-energetické prostriedky. Takýto názor vlastne stavia hmotu nad ducha a je teda materialistickým postojom.

26. ranexil	25. 1. 2011, 19:14
este ma napada len tak, aby nestala reč,k že prvý kto dobehne pri hladaní Boha je Satan, takže príjemný výlet.( a ked sa vylozene Boh nezlutuje a neprejaví sa tak pekne budete svetu rozpravat akeho uzasneho Boha ste to stretli- nebojte rohy nema, ale ked chce robí co chce a aj s blbou hlavou cloveka. Hmotna iluzia, ktorej je kazdy otrokom je naprosto neprekonateľna vec a nie je v moéznostiach cloveka cez nu prejst. Ten komu sa to podarí , tak vam o tom nehovorí a nepovie, je to zalezitost intímnejsia nez ilegalny sex...a nie pretože by to bolo cosi zle, ale pretoze, ostatní co nezazili su uplne blbí...myslím to vazne uplne..mravcom sa neoplatí vykladat zaidne absurdnosti nasho sveta a tak ani tomu, co si tým presiel...jedine, zeby sa chcel trochu pozabavat a mal by nejaku ulohu inac nic.(nie ziadne prechadzky, ze kukni oddaný toto je peklo sem chodia darebaci, alebo toto je nebo sem chodia darebaci, ale sluziaci spravnej strane nic take) ahojte dumaci

27. bracoki	27. 1. 2011, 22:13
Zdravím všetkých a každého prítomného osobite :) Len "kcem " pripomenúť, že tu by sa malo "prežúvať" niečo o ...hľadaní Jeho zretím v samote... Ak sa nemílim, ale možno sa mýlim...samota je len moja, alebo by "kcel" byť ešte niekto iný so mnou sám? ...a ležal som raz na operačnom stole a bál som sa tak, ako sa bojí štatistická väčšina pacientov pred operáciou. A pritom som vedel, že sa to nemôže skončiť zle, nech by ma mal zoperovať aj ten najväčší zmätkár, nech by som mu aj zexoval na stole. Iba si pamätám moje posledné vnemy pri zaspávaní, pozeral som sa na neónku v strope a opakoval som si v duchu:"môj výlet sa začína". Bol to výlet. Výlet ku mne. Je vždy iný a krajší ako ten najkrajší, aký si len dokážem predstaviť a vymyslieť. Moje schopnosti vymýšlľať si zúfalo pokryvkávajú za skutočnostou. Som neopakovateľne nádherný. Kto vie to isté o samom sebe? Ozvi sa mi. Poď do našej samoty. Alebo nie. caf

28. Ónya	⇑    27. 1. 2011, 22:20
ja som pod narkózou nezažila žiadny výlet ..tma a viac neviem.

29. bracoki	27. 1. 2011, 22:27
a vari si myslíš, že si musela, alebo že by si mala ? niečo zažiť... ...nie-čo... Ja som niekto. Nejaký Ivo. Áno som aj nie-kto. Ale som aj ...kto... a slovíčko nie som nevynechal náhodou a nie je to len hra so slovíčkami. Stretnúť čo a koho si nie-kto môže aj naplánovať, ale či sa tak stane, ... ivo

30. Ónya	27. 1. 2011, 22:29
nič si nemyslím..reagovala som len na tvoj príspevok..je mi to jed -no ) Súhlasí bracoki

31. bracoki	27. 1. 2011, 22:30
jed-no, no,no, reagovala si a teda .... medveď :) ivo