Bližšie k bohu...

1. fajer	27. 8. 2010, 05:49
Keď sa tak zamýšľam, tak si kladiem otázku, ako je možné, že kresťania sediac, či kľačiac v kostole sa cítia tam byť bližšie k bohu. Veď tvrdia, že boh je všadeprítomný. Alebo aj študovaný lekár verí tomu, že Panna Mária lieči na pútnických miestach, napr. v takých Lurdoch a nekladie si doktor otázku, prečo všemohúci boh na prihovorenie sa matky božej a jej syna - opieram sa v tomto prípade o sprostredkovateľskú službu, ako to tvrdia hlavy kresťanské - nevylieči tohto človeka doma, v posteli, ale chudákov teperia stovky, tisíce kilometrov? A nehovorím, koľkí z nich po kolenách lezú na pútnické miesta. Ktorí nevládzu a musia aj niekde prespať, tak naskakuje biznis: dopravný, hotelový, výrobcovia gýčových sadrových, fotografických, či iných čačiek, samozrejme si to musia nešťastníci zaplatiť za peniaze, ktoré si museli odtrhnúť od úst, aby sa dostali z nešťastia, na ktoré sa prizerá božie oko. Je to čudné zatemnenie mozgov, ale je to tak a zjavne to robí ľuďom dobre. Súhlasí Arabeska, Jojet

2. Arabeska	⇑ 27. 8. 2010, 06:26
preto do kostola nechodím, lebo Boh je vraj všadeprítomný a že prečo nelieči na posteli, sa tiež čudujem Súhlasí Mojka

4. Mojka	⇑ 27. 8. 2010, 12:46
do kostola ani ja..ale poznám chirurgov, ktorí sa pred operáciu pacienta..pomodlia  Súhlasí Arabeska

7. winry	⇑ 27. 8. 2010, 17:50
No do kostola nechodim kvoli cirkvi...akosi sa mi ten sposob vyjadrovania lasky nepaci...ked mamina chcela, aby som s nou isla na kalvariu v den sviatku p.Marie, tak som jej povedala jasne nie...nejdem...a tak bola trocha nahnevana, ze ma nechape,ze do tej hory sa chcem trepat tak daleko kvoli nej a sem nejdem...lenze v tej hore nebude ta hlupa chasa,ktorej ja nerozumiem...budem tam sama...a vlastne ani ja nechapem preco tam mam ist...neviem to a predsa ma to tam taha kvoli jednemu divnemu zazitku...proste preco som to nemohla zazit doma v posteli,ci na stolicke pri telke, ci na samote ci medzi knihami...ja neviem, isla som tam a nic neocakavala...sla som tam viac menej nie kvoli sebe...a predsa mi to zmenil pohlad na moj zivot...keby clovek vsetkemu chapal asi by sa velmi nudil..nemal by dovod sa uz o nic snazit mozno... Súhlasí postoy-lea

8. salbea	⇑ 27. 8. 2010, 17:56
hm niekto ludskou rukou ma pribite na krizi akesi kypte,na to sa neda sakra pozerat,ako tam mozete chodit ?! pozerate sa na opluteho,oklamaneho a ustvaneho cloveka a v cistych satach dychate vzduch sta udavaci ,citim pri pohlade na kriz iba opovrhovanie ludskou krvou..

9. winry	⇑ 27. 8. 2010, 18:01
no mne je to zvlastne, ze ti, co ho dali zabit o laske rozpravaju a taaak...

10. salbea	⇑ 27. 8. 2010, 18:05
priblizila by som sa k nemu touto skladbou..nenapadne tak,aby ma nevidel,iba pocul.. zatvoriť http://www.youtube.com/watch?v=manxPVTLth8

11. winry	⇑ 27. 8. 2010, 18:07
Ja tuto mantru mam... zatvoriť http://www.youtube.com/watch?v=3ZlOwOEhobo

3. carybdeida	27. 8. 2010, 12:14
v tom prvom prípade veria, že môžu boha aj priamo konzumovať...mňam

5. arašid	27. 8. 2010, 13:33
Jedna naša babenka z dediny vravievala - božie milosrdenstvo si treba zaslúžiť, tým pádom, ak človek verí, že ak sa zúčastní púte, celou cestou bude neúnavne dokola opakovať niekoľko modlitieb, otčenášov a spievať sväté piesne, bude to pokladané ako chvála Bohu, prosba úpenlivá - Bože pomôž. a človek v tomto snažení napreduje k onomu miestu, s pevnou vierou, že keď tú cestu prekoná, nebesá jeho snahu uvidia a sám veliteľ zváži, že ten človek by si naozaj zaslúžil trošku toho zlepšenia zdravotného stavu. Sugescia, a "živé príklady" buď z písma svätého, či z rozprávania zaslúžene pravdivých historiek - že tam hore na tom či onom mieste sa dejú zázraky. A tak bok po boku sa ľudia derú na posvätné miesta, spoločná bolesť ľudí spája, jeden druhému posilňujú vieru vo vyzdravenie, a potom príde cieľ. Unavený pútnik sadá na miesto, modlí sa, teší sa, únava ho síce premáha, ale davová psychóza účinkuje, sugestívny hlas božieho služobníka, spievajúci chór krásnych melodických svätých piesni - srdce a duša plesá, zabúda sa na únavu a človek i tým jemným vánkom vetra cíti, že Boh zostúpil k nemu, položil mu svoje zázračne ruky na unavené telo a hneď sa mu uľaví. Nuž, a prečo nie? Prečo - ak človek dúfa , verí a chce - prečo by nemal ísť? Je to spontánnosť pocitov, je to akési umývanie duše od nečistoty, človek sa cíti vnútorne lepší a nejedenkrát odchádza domov v presvedčení, že musí svoj život zmeniť, hlavne svoje chovanie a úmysly. Hm, že mu to dlho nevydrží? Ale veď čoskoro bude ďalšia púť, či možno s niekym opäť vystúpia na sväté miesta pokloniť sa, pomodliť, meditovať a nechať tam všetok svoj "vnútorný odpad", ako keď sa strasieš z prachu a očistený na duchu i na tele sa vraciaš domov. Hm, koľko toho nášho ľudského "odpadu" - zostáva na oných miestach - až by to človek nazval" Komunálne služby s.r.o . - čistiareň a práčovňa ". Súhlasí J.Tull, postoy-lea

6. EnaXnaY	⇑ 27. 8. 2010, 13:57
vieru rozumom nevysvetlis... stav ked prijmes fakty a povazujes ich za pravdive ci spravne a od nich potom vsetko dalsie odvijas... tak to plati vo vsetkom, nielen pri nabozenskych otazkach... Súhlasí J.Tull

12. J.Tull	⇑ 27. 8. 2010, 18:10
arašid; ... predbehla si ma a v podstate napísala, možno trochu inými slovami, to čo by som k téme napísal ja ...

13. arašid	28. 8. 2010, 09:24
hm, vieš, predstavujem si trpiaceho človeka, ktorý si od tho veľa sľubuje a v podstate je to akýmsi rehabilitačným cvičením preňho. Koľkí z tých, ktorí tam idú, sú v podstate samotári, ktorí žijú na staré kolená sami, koľkým pomrela polovička rodiny, lebo život je raz taký, prídeš do určitého veku a musíš sa popri svojích prblémoch vyrovnávať i so stratami, tí "prví" musia odísť, a tak stratíš rodičov, súrodencov, aj iných -známych blízkych priateľov a keď príde chvíľa, že sa zúčastníš takejto "akcie", zrazu zistíš, že je veľa ľudí okolo teba, ktorí zdieľajú podobný osud-smútok,samotu, kedy choroby vyplavuje telo viac v podobe strachu a bolesť je väčšia ako ju má ten druhý, proste samota zväčšuje všetko utrpenie dvojnásobne. Ak ten človek tomu verí, že to nie je vec daromná, tak určite pocíti akúsi úľavu , pretože už samotné zúčastnenie sa je preňho akýmsi víťazstvom. Darmo, človek ľahko podlieha davovej psychóze, a to nie je vždy zlé, lebo ak vidí a počuje ľudí okolo seba, že sa mu uľavilo, že je mu dobre, dokonca mnohí si pri tom i poplačú, city vyplávajú napovrch, už to je samotná úľava a nezabudnuteľný okamih, ktorý človeka tak osloví, že neváha a povie si - určite prídem i nabudúce. A to sa deje nielen za putovaním na sväté miesta, to sa deje v každodennom živote. Týždeň, ktorý som prežila na jednom mieste pod Martinskými holami mi zostal v pamäti tak vrytý a miesto som si tak nesmierne obľúbila, že čerpám podnes deň z toho silu a som presvedčená, že som tam nebola prvý a poslednýkrát. A nikdy sa nestalo, aby som sa nerozplakala, alebo nepocítila úžasné vzrušenie a dobrý pocit, keď po rokoch prídem k brehu mora a vkročím nohou do spenenej vody. Je to akoby stretnutie s Bohom - tá sila vody, jej nekonečná plocha ťa privádza na úžasné myšlienky a máš pocit, že je dobre, že si na svete. Súhlasí postoy-lea

14. činčin	1. 9. 2010, 15:11
fajer, to je jasné. oni to taja, ale v análoch ich viery je zašifrované, že v kostoloch su portaly do božskej dimenzie!!!!