Ako sa stretli s Bohom?

Ja viem, je to veľmi indiskrétna otázka, ale zaujíma ma - Akou cestou ste sa dostali k Bohu? Mám jednu známu, ktorej kedysi davno zomrel syn. S manzelom bola rozvedena, takze vlastnu rodinu uz nemala takmer ziadnu. Potom zacal chodit do kostola, dokonca chodila na take stretnutia mimo kostola, kde sa stretavali ludia a vyrozpravali si svoje problemy a tak. Takto ona dosla k Bohu. Vtedy jej to velmi pomohlo a dodnes je veriaca. Aj po tom, co prezila ma stastny zivot. A co vy? Ako to bolo s vami?

Ako som sa ja dostal k Bohu? V takom zmysle chcem odpovedať na položenú otázku.

Aj keď som pokrstený kresťan katolík a ako chlapec som musel chodiť do kostola, postupne sa stal i zo mňa ateista. A hoci som prežil krásny život, najkrajšie roky môjho doterajšieho života začali až rokom 1994, hoci zo začiatku to tak optimisticky nevypadalo. Dobre si spomínam, že vtedy som bol už úplne na dne. Zdravotne som totálne krachoval, pracovne sa mi tiež nič, ale skutočne nič, nedarilo a aj osobný život sa mi rúcal ako domček z karát.

A zrazu mi v takom zachmúrenom živote zasvietilo slniečko. Vtedy som si to ani neuvedomil a predsa sa tak stalo.

Ako to začalo? Tak normálne. Keď ma na pracovnú návštevu pozval vynikajúci priateľ Janko Fabrícius a pri odchode mi ponúkol na preštudovanie sériu kníh „Dar ducha“ od „Prentice Mulford“ pre mňa dovtedy s neznámou tematikou. V nich sa písalo, že strojcom nášho šťastia alebo nešťastia sú naše myšlienky a pocity a ich pôsobenie na duchovné zákony a späť na nás. Nemohol som tomu uveriť, lebo sa mi to zdalo príliš jednoduché. Ale nemal som na výber. Ak som chcel byť znovu zdravý, bohatý, šťastný a úspešný, musel som vyskúšať či mi informácie z knihy pomôžu naplniť moje túžby a sny. Rozhodol som sa, že rok ich budem testovať a potom zhodnotím dosiahnuté výsledky.

Už po pol roku ma naplnili úžasom. Priniesli mi také dobré zdravie, aké som nemal ani dvadsať ročný. Vyriešili moju finančnú situáciu tak, že som znovu začal prosperovať. Zároveň mi zabezpečili toľko šťastia ako nikdy predtým. A to len preto, že som ich bol ochotný rok testovať.

Keďže som na vlastnej koži spoznal, aké je pre život výhodné a praktické sa tomuto venovať, je len samozrejmé, že odvtedy sa mi to stalo koníčkom. Nádherných desať rokov spôsobilo, že som sa stal odborníkom v tejto oblasti. Zistil som, že náuka o pôsobení myšlienok a pocitov sa dá výstižnejšie pomenovať aj ako: "vplyv pozitívneho myslenia alebo duchovných zákonov na naše životy ". Preto sa na všetky udalosti, ktoré nás stretajú, pozerám cez ne.

Už dávno viem, že len naša neinformovanosť o nich nám spôsobuje všetky naše trápenia a bolesti. A tiež mám na sebe overené, že keď vieme, ako ich v živote správne používať, prinesie nám to také obrovské výhody o akých sme sa ani neodvážili snívať.

Spomínam si, že ako zanietený ateista som nebol ochotný v tom čase prijať nič, čo sa týkalo Boha a cirkvi. To, že ma knihy oslovili bolo aj preto, lebo sa v nich slovo Boh nevyskytovalo, ale sa opisoval ako neuveriteľne inteligentná sila, energia, duch a podobne, ktorá stvorila a spravuje tento svet, nás a duchovné zákony. Trvalo roky pokým som ho bol ochotný prijať, čo však vôbec nie je podstatné.

Podstatné je len to, či cítiš, myslíš a správaš sa v súlade s duchovnými zákonmi a to môžeš i ako ateista.

Desať rokov ma presvedčilo, že pravé je také náboženstvo, ktoré ľuďom pomôže vytvoriť si už na Zemi Raj a zistil som, že to ide len cez duchovné zákony.

Verím, že všetci, ktorí sa zaujímajú o spomínané informácie, ich nájdu na stránke "Škola pozitívneho myslenia" odkaz a zvlášť odporúčam do pozornosti knihu „Šanca na nový začiatok“ od „Kurta Tepperweina. Ostatných zas postupne, tak ako mňa, presvedčia výsledky.

Ako som sa ja dostal k Bohu? V takom zmysle chcem odpovedať na položenú otázku.

Aj keď som pokrstený kresťan katolík a ako chlapec som musel chodiť do kostola, postupne sa stal i zo mňa ateista. A hoci som prežil krásny život, najkrajšie roky môjho doterajšieho života začali až rokom 1994, hoci zo začiatku to tak optimisticky nevypadalo. Dobre si spomínam, že vtedy som bol už úplne na dne. Zdravotne som totálne krachoval, pracovne sa mi tiež nič, ale skutočne nič, nedarilo a aj osobný život sa mi rúcal ako domček z karát.

A zrazu mi v takom zachmúrenom živote zasvietilo slniečko. Vtedy som si to ani neuvedomil a predsa sa tak stalo.

Ako sa to začalo? Tak normálne. Keď ma na pracovnú návštevu pozval vynikajúci priateľ Janko Fabrícius a pri odchode mi ponúkol na preštudovanie sériu kníh „Dar ducha“ od „Prentice Mulford“ pre mňa dovtedy s neznámou tematikou. V nich sa písalo, že strojcom nášho šťastia alebo nešťastia sú naše myšlienky a pocity a ich pôsobenie na duchovné zákony a späť na nás. Nemohol som tomu uveriť, lebo sa mi to zdalo príliš jednoduché. Ale nemal som na výber. Ak som chcel byť znovu zdravý, bohatý, šťastný a úspešný, musel som vyskúšať či mi informácie z knihy pomôžu naplniť moje túžby a sny. Rozhodol som sa, že rok ich budem testovať a potom zhodnotím dosiahnuté výsledky.

Už po pol roku ma naplnili úžasom. Priniesli mi také dobré zdravie, aké som nemal ani dvadsať ročný. Vyriešili moju finančnú situáciu tak, že som znovu začal prosperovať. Zároveň mi zabezpečili toľko šťastia ako nikdy predtým. A to len preto, že som ich bol ochotný rok testovať.

Keďže som na vlastnej koži spoznal, aké je pre život výhodné a praktické sa tomuto venovať, je len samozrejmé, že odvtedy sa mi to stalo koníčkom. Nádherných desať rokov spôsobilo, že som sa stal odborníkom v tejto oblasti. Zistil som, že náuka o pôsobení myšlienok a pocitov sa dá výstižnejšie pomenovať aj ako: "vplyv pozitívneho myslenia alebo duchovných zákonov na naše životy ". Preto sa na všetky udalosti, ktoré nás stretajú, pozerám cez ne.

Už dávno viem, že len naša neinformovanosť o nich nám spôsobuje všetky naše trápenia a bolesti. A tiež mám na sebe overené, že keď vieme, ako ich v živote správne používať, prinesie nám to také obrovské výhody o akých sme sa ani neodvážili snívať.

Spomínam si, že ako zanietený ateista som nebol ochotný v tom čase prijať nič, čo sa týkalo Boha a cirkvi. To, že ma knihy oslovili bolo aj preto, lebo sa v nich slovo Boh nevyskytovalo, ale sa opisoval ako neuveriteľne inteligentná sila, energia, duch a podobne, ktorá stvorila a spravuje tento svet, nás a duchovné zákony. Trvalo roky pokým som ho bol ochotný prijať, čo však vôbec nie je podstatné.

Podstatné je len to, či cítiš, myslíš a správaš sa v súlade s duchovnými zákonmi a to môžeš i ako ateista.

Desať rokov ma presvedčilo, že pravé náboženstvo je len také, ktoré ľuďom pomôže vytvoriť si Raj už tu na Zemi a zistil som, že to ide len cez duchovné zákony.

Verím, že všetci, ktorí sa zaujímajú o spomínané informácie, ich nájdu na stránke "Škola pozitívneho myslenia" odkaz a zvlášť odporúčam do pozornosti knihu „Šanca na nový začiatok“ od „Kurta Tepperweina.

Ostatných zas postupne, tak ako mňa, presvedčia výsledky.

Ja osobne môžem ísť po akejkoľvek ceste, ale nastastie mam dost silnu osobnost natolko, aby si ma ziadna sekta neziskala. Uf, ale nie je to jednoduche vyhybat sa im ...

Tak vidis helou - z tetky sa stala fanaticka. Z toho si nevyberies, bud smutna zenska, alebo cirkevny cvok. Pre nu bolo (je) asi lepsie to druhe..

ja som so ziadnym Bohom este nestetla a ani sa nechcem...zatial..
Ale mojej babke tiez takto preplo a chodila castejsie do kostola jak do obchodu...ale potom zomrel moj dedko a to ju zmenilo..hmmm

Ako vy chodite chlastat a sportovat, tak ludia chodia do kostola.Je to urcity sposob relaxu a spolocenskeho vyzitia....

myslim ze na tom neni nic zle ak ti to pomoze ako tej "znamej" .Vzdy lepsie chodit do kostola a doma sa modlit ako pozerat vyvolenych a ine reality show.A nahodou v kostole sa toho vela dozviete je to urcity sposob rozvijania osobnosti a formulovania vlastneho nazoru ved koniec koncou si clovek sam vybera ako cestou pojde.

Význam návštev kostolov by mal význam snáď z pohľadu získavania poznatkov o náboženstvach, ale to by bolo potrebné chodiť do rôznych kostolov, mešít, či synagóg. Jednoducho, nechodiť len do jedného typu (napr. kostol) , ale do viacerých typov. Kto chodí len do jedného kostola, riskuje, že mu bude vypraný mozog (brainwashing).

Lucismucibu, vravis, ze je dobre chodit do kostola? Urcite? A co take sa tam mozes dozvediet noveho? Ja som tam chodil roky, a nic som sa nedozvedel a uz urcite mi to nerozvyjalo moju osobnost.. kostol teda urcite nie!!

inak ale s tym ne-pozeranim reality show suhlasim - je to blbost

jaro13 to zalezi od toho co si z toho vsetkeho vyberies.Ale urcite ta to uci moralnosti a vselicomu inemu.Co si myslis ze je pre svet lepsie ak nam tu behaju krestania alebo vrahovia,maniaci a satanisti ...?!!!!!

Chces tym povedat, ze ked niekto nie je krestan, tak je automaticky vrah, maniak alebo satanista? A co ked je prislusnik inej viery? Napriklad svedok Jehovov?

aj jehovista je iny vyraz pre vraha a to uz len z toho dovodu aky maju oni nazor na transfuzie krvi.Myslis ze ich nazory su spravne? a to co tvrdis som nepovedala to bola len otazka:koho by si tu mal radcej vraha alebo katolika??? tym vam chcem ukazat ze aj viera je na nieco dobra

Vraha alebo katolika??
Ani jedneho... Nehovorim ze su na rovnakej urovni, to zasa nie, ale ja osobne mam velmi negativny postoj k nabozenstvu takze ja tu ziadnych nomodliacich vidiet nepotrebujem, nez to vidiet vrahov...ale ludia poviem vam jedno, Krestanstvo a vsetky tie omacky okolo Jezisa, to ti je taky dobry biznis a ludstvo sa bude - co sa tyka viery - vzdy mat o com hadat, polemizovat, diskutovat....

Kua ale ja nechapem, ako niekto moze k slovu "katolik" vytvorit opozitum slovami ako "vrah" alebo "maniak". Mozno toho satanistu by som este pochopil, ale preco prave taky razantny vyraz? Ja sa za katolika nepovazujem a sucasne sa citim byt slusny clovek veduci usporiadany zivot. To znamena, ze ateista (cize ja) sa kludne moze povazovat za ekvivaletny vyraz, mozno synonymum, minimalne co sa slusnosti tyka, pre teistu, cize cloveka veriaceho a veduceho riadny zivot. Cize mame mnoho spolocneho. Ateista prisiel k nazorom a zivotnym postojom cez prirodu a cez realny zivot okolo neho, a teista zasa cez boha, imaginarne bytosti, ci cez polorealne pribehy. Ale zivoty mame az na tuto "drobnost" dost podobne. Preto nerobte rozdiely!

hm...

Myslis katolika, prislusnika tej cirkvi, ktora svojim bezohladnym, inkvizitorskim vyvrazdovanim nevinnych ludi si ziskala moc nad nimy a ich myslenim?

A myslis tych ateistov, ktorim zdravy rozum kaze zit spravodlivo a ohladuplne voci vsetkym ludom bez rozdielu rasy a ich presvedcenia. A to bez toho aby patrili ku nejakej sekte, cirkvi, alebo ineho nabozenskeho spolocenstva?

Myslis si ze tvoja viera je natolko silna ze ti dava sa povisovat nad ostatnych?

jaaja... suvislo vravis, az mi je to divnuo 🙂 ale mas pravdu

Nejde mi o to ci mam pravdu, lebo sam neviem ci ju mam. Chcem len pocut nazor inych ludi, ludi z ineho prostredia ako je krestanske. Aj ine nabozenstva uctievaju jedneho boha a su horsi, alebo lepsi?

Skusme si odpovedat sami za seba, nie za inych. Je moja viera tolerantna voci inym ludom?

Ci som schopny vo vsetkom tolerovat vieru a nazor inych, alebo ho povazujem za mejcennych?