... a znovu poezia

1. J.Tull	7. 1. 2009, 12:21
Naivný blázon závidí vtákom vysoký let Z belasej výšky špinavé veci už nevidieť Naivný blázon čo veril ľuďom chcel zmeniť svet Scenáre sú dávno napísané začína sa ďalšie predstavenie herci bez tvárí kostými menia scéna scénu bez prechodu strieda V prastarom divadle absurdity rozkrádači dohadzujú kšefty marionetky hrajú prím kto príde skôr bude princ potlesk je nacvičený rozdávajú medaily Len ten blázon v kúte žiali nad stratou svojej naivity Zlomili naivným rojkom krídla povedali leť Bezcitný režiséri divadla nechcú zmeniť svet Z nebeskej výšky špinavých vecí niet Ja starý blázon závidím vtákom let

2. J.Tull	7. 1. 2009, 13:03
Damaklúv meč Vidím jak ti přímo nad hlavou visí Damaklúv meč Hledej novou léčbu, aby tě uzdravili Ale ozařování ničí špatný i dobrý nedokáže to odlišit Takže aby tě vyléčili, musej tě zabít Nad hlavou se ti vznáší Damaklúv meč Už jsem viděl hodně lidí umírat v bouračkách a z předávkování Minulou noc na 33. ulici přejel autobus dítě Ale tyhle vleklý muka přemejšlet, která část tebe žije se daj jen těžko vstřebat Musej tě zabít, aby tě vyléčili Nad hlavou se ti vznáší Damaklúv meč Směs morfinu a dexedrinu používali jsme ji na ulici Tiší bolest a pomáhá ti zústat v bdělím stavu aby sis uchoval duši Ale tohle hádej hádej hádači má svý vlastní pravidla dobro nemusí nutně vyhrát A moc má vždycky pravdu Nad hlavou ti visí Damaklúv meč Vypadá to, že všechno co se mělo udělat je hotový z tohohle úhlu to však nevidím ve spravodlivým světle Ale existujou věci, o kterých nemúžeme nic vědět možná, že je něco tam na druhý straně Nějakej jinej svět o kterým nic netušíme Já vím, že tyhle mystický sračky nesnášíš Je to jen jinej spúsob jak vidět Damaklúv meč nad tvojí hlavou Lou Reed

3. salbea	7. 1. 2009, 13:46
Búrka Na prove,na korme aj na palube kráľovskej lode,aj v jej kajutách, som budil úžas ohňom.Občas som sa rozdvojil,horiac na viacerých miestach. Na lanách,na stožiari,na mostíku. A hneď som bol zas jeden-Diov blesk, predchodca všetkých búrok,nebol by rýchlejšie šľahol.Oheň,hrom a síra zaútočili rovno na Neptúna a vzduli vlny,akoby bol udrel z vôd jeho trojzubec. William Shakespeare

4. Kaies	7. 1. 2009, 13:53
Návšteva Prišlo to už do Holandska, príde to aj k nám. Jedného dňa zavčas rána zazvoní pri našich dverách... A ja zvolám: "Mami, ja som narkoman!" (M.B., 1992)

5. Vočko	7. 1. 2009, 15:21
Charles Baudelaire - Mrcina Rozpamätajte sa, čo videli sme, milá, v to sladké ráno leta raz: Mrcina príšerná v zákrute cesty hnila na márach štrku, mraziac nás. S nohami vo vzduchu jak žena nehanebná, pálená vášňou, potiac jed, nedbalo, cynicky rozčapovala stehná a zduté brucho uprostred. A slnce pražilo to tej prašiviny, sťa rozpad zrýchliť chcelo by a vrátiť prírode pôvodné prvky hliny z demontovanej podoby. A nebo videlo trs kostí v pyšnej kráse ako kvet v plnom rozpuku. Zápach tak drsný bol, že prehli ste sa v páse, hotová omdlieť na lúku. A muchy bzučali v hnilobnom puchu brucha. Batalióny čiernych lárv dali sa na pochod a tiekli husto zdnuka z útrob, ktorou hýbal zmar. To všetko klesalo a stúpalo jak vlna, šumelo ľahko výsmech tmám, akoby mrcina, tajomným dychom plná, znásobovala život sám. Čudesnú muziku zahrali tieto deje: jak prúdna vodal, vetra van, jak zrnko v riečici, keď človek preoseje a presypáva na vahan. Tvary sa strácali ako sen rozplývavý, jak skica, podklad pod obraz na plátne zájdenom, a ktoré už len z hlavy dokončí maliar možno raz. Tam spoza skaliska číhala suka zhora, blýskajúc zlostným okom k nám, dychtivá vnoriť sa zdochline do bachora, vylízať z útrob cšetok šliam. - Ach, takou budete i vy raz celkom iste jak puchu plná mrcina, hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté, anjel môj, moja jediná. Kráľovná krásoty, budete takou i vy, úniku z tejto hrôzy niet, keď pod rov zídete, čo slizké kvety živí, v zmäť starých kostí plesnivieť. No predsa, ľúbezná, červači recte dolu, keď zbozkáva vás do kostí, že vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú z rozpadu svojej ľúbostí.

6. ateista	7. 1. 2009, 15:25
DUševné zdravie-tomáš Janovic keď okolo teba miznú miliardy potiahni aspoň kávovú lyžičku v kaviarni aby si si zachoval duševné zdravie

7. Mojka	7. 1. 2009, 20:00
Čo tu po nás zostane Čo tu po nás Čo tu po nás Čo tu po nás zostane ? Naše deti Naše súdy Prázdne vety Plno ľudí Štyri biele vorvane. Čo tu po nás zostane ? Naše destvá Naše dlhy Biele miesta Čierne čmúhy Nedoplatky za dane. Čo tu po nás zostane ? Naše žiale Naše smútky Možno malé Dobré skutky Jeden štupel od vane. Čo tu po nás zostane ? Naše túžby Naše zlosti Trochu prachu Žltých kostí Tmavé diery potkanie. Čo tu po nás zostane ? Naše gény Naša básne Krásne ženy Sny a vášne Všetko vietor odvanie. Čo tu po nás Čo tu po nás Čo tu po nás zostane ? Boris Lilov