17.september - sviatok má Hildegarda z Bingenu, mníška, mystička, učiteľka Cirkvi

Dnes dávam do povedomia svätú Hildegeradu z Bingenu, o nej som rada čítala aj v stave,keď som strácala vieru a bola preč od pravej katolíckej cirkvi, ale čítanie o nej ma vždy povzbudilo a posilnilo.

Hildegarda z Bingenu, mníška, mystička, učiteľka Cirkvi

Sviatok: 17. september

* okolo 1098 Bermersheim, Porýnie-Falcko, Nemecko
† 17. september 1179 na vrchu sv. Ruperta pri Bingene, Porýnie-Falcko, Nemecko
Význam mena: odvážna v boji (z nem.)
Patrónka prírodovedcov a jazykovedcov
Sv. Hildegarda pri písacom pulte, okolo 1220/1230, Biblioteca Statale, Lucca, Taliansko
Sv. Hildegarda pri písacom pulte, okolo 1220/1230, Biblioteca Statale, Lucca, Taliansko
Sv. Hildegarda bola opátkou (abatišou). Niekedy sa aj nazýva „Sybilou z Porýnia“. Narodila sa v roku 1098 v Bockelheime v Nemecku v šľachtickej rodine. Bola poslednou z desiatich detí. Ako dieťa bola veľmi chorľavá. Jej teta, menom Jutta, sa o ňu starala vo svojej pustovni pri Speyeri. Tam azda Hildegarda pocítila volanie k podobnému životu. Okolo roku 1147 založila konvent (ženský kláštor) pri meste Bingen na vrchu San Ruperto pri rieke Rýn. Druhý kláštor založila oproti za riekou okolo roku 1165. Hoci bola krehká a chorľavá, dožila sa veku 81 rokov. Neustále pracovala, modlila sa a plnila Božie pokyny. Mnoho ľudí ju vyhľadávalo a žiadalo o radu. Medziiným sa kontaktovala aj s vtedajšími panovníkmi, ako s Fridrichom Barbarossom, Filippom d’Alsazia, ale aj so sv. Bernardom. Podnikla mnoho ciest, počas ktorých vizitovala kláštory a poskytovala rady, o ktoré ju žiadali. Bola napr. v Trevíri, v Metz a Kolíne. Neváhala napomenúť aj kňazov a klérus, keď videla neporiadky. Je prvou nemeckou mystičkou. Zložila viacero hymnov a básní. Počas života mala množstvo mystických vízií a zážitkov. Dvadsaťšesť z nich opísala vo svojom slávnom spise Scivias. Okrem toho napísala aj krátky traktát z botaniky, oslavovala Boha za to, akú krásu a účelovosť vložil do rastlín, keď ich stvoril. Zvláštnosťou je, že nikdy nebola formálne kanonizovaná, uctieva sa oddávna ako svätá. V roku 1921 vznikla v Nemecku rehoľa Sestier sv. Hildegardy. Dekrét ekvipolentnej kanonizácie podpísal a za učiteľku Cirkvi ju vyhlásil pápež Benedikt XVI. dňa 7. októbra 2012.

Bola multifukčná, vedkyňa par excellence , Bohom omilostená osoba. Bola -rehoľníčka – benediktínka, zakladateľka kláštora, kazateľka, vizionárka, maliarka, hudobníčka, kozmologička, poetka, dramaturgička, filozofka, radkyňa pápežov a biskupov, rytierov a kráľov, považovaná za prvú nemeckú prírodovedkyňu a lekárku.

Leonard Da Vinci, môže ísť do riti....čo si to kresťania nevymyslia, aby boli zaujímavý..mňa len serie, prečo sa deti o tejto geniálnej žene neučia v dejepise....?????, asi by bol trapas keby o jej vedeckej činnosti mali predniesť nejaké dôkazy...

Detstvo – mimoriadne dary



Hildegarda sa narodila v roku 1098 v šľachtickej rodine na zámku Böckelheim v západnom Nemecku. Bola posledná z desiatich súrodencov. Už od detstva prejavovala svoje nadanie, ale mala chatrné zdravie. Aj jej vizionárske dary sa veľmi rýchlo prejavili. Sama o nich hovorí: „Vo svojom piatom roku života som videla tak silné svetlo, že to otriaslo mojou dušou a nemohla som o tom hovoriť…“. O svojich víziách začala hovoriť a písať okolo roku 1136, už skoro štyridsaťročná. Keď mala osem rokov, rodičia ju zverili do výchovy učiteľke Judite zo Spanheimu, ktorá žila v klauzúre v benediktínskom Kláštore svätého Dizibóda a postupne sama založila malý ženský kláštor podľa rehoľných pravidiel svätého Benedikta.



Benediktínka a prorokyňa



V adolescentnom veku sa rozhodla celý svoj život zasvätiť Bohu. Tridsať rokov žila v ústraní a samote. V roku 1136 sa stala predstavenou komunity: požiadali ju o to jej spolusestry. Túto úlohu vykonávala s využitím všetkých svojich schopností: bola to vzdelaná a duchovne zrelá žena, mala dobré organizačné schopnosti, najmä pokiaľ išlo o klauzúrny život. O niekoľko rokov neskôr založila ďalšiu komunitu v Rupertsbergu a Bingene. Tu prežila celý zvyšok svojho života.

Hildegarda však vedela prehovoriť tam, kde to bolo potrebné. Podnikla štyri veľké cesty do početných miest Porýnia a juhozápadného Nemecka. Jej kázne zazneli v katedrálach Kolína, Trevíru, Liež, Magonza, Metz a Werdenu. Hovorila na námestiach, ale aj v kláštoroch, kázala proti úpadku spoločnosti, najmä duchovenstva. Tvrdo vystúpila proti cisárovi Fridrichovi Barbarossovi, ktorý spôsobil rozkol tým, že proti pápežovi Alexandrovi III. postavil dvoch protipápežov. Jej 930 listov je dôkazom hĺbky jej ducha. Napríklad istej ženskej rehoľnej komunite Hildegarda napísala: „Duchovný život treba rozvíjať s veľkým nasadením. Na začiatku je námaha trpká. Vyžaduje si totiž odpútanie sa od vrtochov, telesných radovánok a podobných vecí. Ak sa však duša nechá fascinovať svätosťou, zistí, že toto pohŕdanie svetom vie byť priam sladké a príjemné. Treba len s rozumom dávať pozor na to, aby duša neschorľavela.“

Hildegarda zomrela nad ránom 17. septembra 1179 vo veku osemdesiatjeden rokov.







Vesmír, človek a dejiny



Stredobodom teologického myslenia svätej Hildegardy je stvorenie, ktoré je – na rozdiel od „moderného“ zmýšľania – vždy spojené so svojím Stvoriteľom, ktorý vo svojej nekonečnej láske postavil človeka do stredu stvorenia. S tým však súvisí nebezpečenstvo, že by človek mohol zlyhať a manipulovať stvorenie vo svoj prospech. Hildegarda však nikdy nevníma človeka a svet, telo a dušu, prirodzenosť a milosť ako oddelené prvky. Navzájom sú prepojené a vytvárajú vzájomnú harmóniu.

Preto Hildegarda chápe štruktúru človeka ako prejav štruktúry vesmíru: skutočnosti, ktoré majú svoj pôvod a príčinu v Najsvätejšej Trojici. Všetko, čo je stvorené, počnúc vesmírom až po človeka, má odzrkadľovať Božiu harmóniu a súlad. Z tohto dôvodu sa Hildegarda osobitne venovala chorým, ktorí potrebovali pomoc k začleneniu sa do počiatočnej Božej harmónie. Preto sa starala o chorých, dávala im praktické rady ako chorobám predchádzať alebo ich liečiť, spisovala recepty, pripravovala lieky a skúmala ich liečiv účinky.

Svätá Hilegarda sa zaoberala aj zmyslom a cieľom ľudských dejín. Podľa nej dejiny sú drámou kontrastu medzi Bohom a jeho protivníkom; táto dráma prebieha v pozemskom priestore a čase a skončí vtedy, keď Boh definitívne zvíťazí nad svojím nepriateľom a nad nepriateľom človeka.



Poznanie ako cesta osvetlenia



Podľa Hildegardy je poznanie cestou osvetlenia, vďaka ktorej môže odovzdávať iným to, čo vnútorne počuje a vidí, a to nielen ľuďom svojej doby, ale aj budúcim generáciám. Preto jej prvé dielo má názov Scivias, teda „Poznaj cesty“: v tridsiatich piatich víziách zhŕňa udalosti dejín spásy od stvorenia sveta až po koniec časov. „Prostredníctvom typicky ženskej citlivosti priamo v centre svojho diela rozvíja tému mystického manželstva medzi Bohom a ľudstvom, ktoré sa uskutočnilo v tajomstve Vtelenia. Na dreve kríža sa uzatvára manželstvo Božieho Syna s Cirkvou, jeho Nevestou, ktorá je plná milosti a v láske Ducha Svätého je schopná darovať Bohu nových synov a dcéry. Už z týchto krátkych náznakov vidíme, ako môže byť teológia obohatená ženami, ktoré dokážu hovoriť o Bohu a o tajomstvách viery prostredníctvom svojej neobyčajnej citlivosti a inteligencie“ (Benedikt XVI., 8.septembra 2010).

Ďalšie dva spisy, Liber vitae meritorum (Kniha zásluh života) a Liber divinorum operum (Kniha Božích diel), obsahujú vízie svätej Hildegardy. Liber divinorum operum sa so svojimi kozmologickými víziami pokladá za jej veľdielo: človek, „odblesk krásy a svetla“, zaujíma ústredné miesto vo vesmíre s koncentrickými kruhmi, ktoré objíma Trojjediný Boh.

Hildegarda z Bingenu je aj autorkou niekoľkých prác, v ktorých sa okrem svojich náboženských vízií zaoberala prírodnou históriou, liečiteľstvom, otázkami krásy i sexuality. Okrem toho je autorkou básní a textov spievaných ženskými hlasmi ako gregoriánsky chorál. Tie sú zahrnuté v diele Symphonia harmoniae celestium revelationum; 77 básní tvorí ucelený liturgický cyklus pre špecifické cirkevné sviatky.



Aktuálnosť svätej Hildegardy



Svätá Hildegrada mnoho urobila pre ľudstvo. Je „autentickou teologičkou a skutočnou znalkyňou na poli prírodných a hudobných vied“ (Benedikt XVI., 27.mája 2012). Vyniká predovšetkým tým, že prechovávala veľkú a vernú lásku ku Kristovi a Cirkvi. „Dnes nás nepriťahuje iba jej nevšedná pozornosť voči stvoreniu a jej rôznorodé umelecké dary, ale oveľa viac nás priťahuje jej viera: vnímame, že nám je blízka ako žena, ktorá nebojácne a bez prejavov naivity milovala Krista v jeho Cirkvi. Ba práve vďaka kontaktu s Božím tajomstvom vedela vo svojej dobe slobodne a bez obáv povedať správne a vhodné slová. V kríze súčasného človeka nám Hildegarda má veľa čo povedať “ (Kardinál Karl Lehmann, Vatikánsky rozhlas 7. októbra 2012).

Štefan Turanský
odkaz

A výborný 13 min. dokument - Hildegarda z Bingenu - křesťanská mystička (Světci a svědci)

odkaz

bola taká istá fanatička ako ty ..lea...

lea a jej báchorky o niktošoch...